Denník N

Od ôsmich rokov som predával drogy. Aspoň sme mali čo jesť, vraví Rudolf z detského domova

Rudolf Stuchlík. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek
Rudolf Stuchlík. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek

Článok je súčasťou série rozhovorov českého Deníka N s ľuďmi, ktorí vyrastali v detskom domove.

Dvadsaťjedenročný Rudolf Stuchlík vyrastal kúsok od Českého Brodu. Rodičia pili alkohol a deti nemali čo jesť. Malý Rudo bol dieťaťom ulice. Kradol a predával drogy.

Doma súrodenci hrávali takzvané hladné hry. Pravidlá boli jednoduché – kto nájde niečo na jedenie, môže sa najesť. A s ostatnými sa nedelí.

Dnes Rudolf pracuje, založil si sporiaci účet a svojich súrodencov v detskom domove pravidelne navštevuje.

Ako sa váš príbeh, ktorý sa z veľkej časti odvíjal v detskom domove, vlastne začal?

Na začiatku bola fungujúca rodina. To platilo do chvíle, než sa mi narodili traja súrodenci. Dovtedy bolo všetko v poriadku. Keď sa 26. augusta pred sedemnástimi rokmi narodil Michal, otec na mňa začal kašľať. Už som ho nezaujímal a staral sa len o malého brata. Potom sa narodilo ďalšie dieťa a…

Otca vždy zaujímalo len to najmladšie dieťa?

Tak. Hlavne však bol alkoholik a zanedbával prácu. Robil murára, kde bral 45-tisíc korún (približne 1700 eur, pozn. red.), potom šiel robiť pre obec a tam zarábal dvanásť tisíc… Tak mu naskákali dlhy. Vzal si pôžičku od nebankovky, potom ďalšie pôžičky cez telefón…

Koľko ste v tom čase mali rokov?

Desať. Naši sa vtedy so mnou už ani nerozprávali. Dali mi do ruky telefón a „hraj sa“, ja som pritom ani nevedel, čo je to internet… Viete čo, skrátim to. Kradol som…

… a predával drogy.

Áno.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie