Kočner o Čistom dni nehovoril pravdu, zvrat sa nekoná

Keď Kočner na súde (vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej) vyhlásil, že v kauze Čistý deň „nastal zvrat“, v podstate sme sa hneď mohli spoľahnúť, že to bude nejako inak. Bolo však treba počkať na rozhodnutie, do ktorého sme mohli nahliadnuť vďaka Nadácii Zastavme korupciu. V Kočnerovom podaní by sa totiž mohlo zdať, že šlo o domček na stračej nôžke, kde, naopak, klienti znásilňovali terapeutov a bili riaditeľa.

O pár dní uplynú od vypuknutia kauzy Čistý deň štyri roky. Z pohľadu posledného „zvratu“ na trnavskom krajskom súde môžeme tento čas rozdeliť takmer presne napoly. Prvé dva roky trvalo, kým minister Richter rozhodol o zrušení akreditácie (9. júla 2018 a v tento deň bola aj podaná žaloba) a Čistý deň to napadol na súde, a ďalšie dva roky prešli, kým súd rozhodol (26. júna 2020).

Nerozhodoval však o tom, či sa v Čistom dni dialo všetko to, čo bolo obsahom škandálu, ale skúmal zákonnosť ministrovho rozhodnutia a riešil správnu žalobu. Možno si to predstaviť ako technickú stránku veci. V časti žaloby dal sudca Čistému dňu za pravdu, pretože – zjednodušene povedané – ministerstvo tento krok neurobilo právne správne. Môže nám byť jedno, či zámerne, alebo z diletantizmu, lebo obe možnosti sú približne rovnako zlé.

Kočner riadi mediálnu stratégiu Čistého dňa ešte aj z basy, noviny píšu o zvrate v kauze a škoda, ktorá sa tým pácha, sa dá jednoducho nazvať mútením vody. Časť ľudí si povie: no toto, takže všetko je inak, úbohé zariadenie, úbohí klienti! Druhá časť bude ďalej presvedčená, že sa tam sexuálne zneužívali deti, a teraz sa z ich pohľadu zase raz spravodlivosť naklonila na stranu zločincov, pritom celá realita je len tá, že súd našiel chyby v Richterovom rozhodnutí a vrátil ho ministerstvu.

Kočner s Tománkovou si pomáhajú, koniec koncov medzi nimi je klientsky vzťah, keďže Tománková patrí medzi jeho advokátov.

No čo sa týka podstaty Čistého dňa, nemá sa už odkiaľ zjaviť argumentácia, na základe ktorej by sa dalo povedať „všetko je inak“. Reč už môže byť len o tom, či ministerstvo pod vedením Richtera, ktorý dva roky odolával zákonu 305 a odňatiu akreditácie, urobilo tento krok právne kvalitne, alebo nie. Keďže teraz Krajský súd v Trnave vrátil vec ministerstvu, je na ministrovi Krajniakovi, či sa celá vec dohotoví čisto a správne.

Opierajúc sa o rozsudky trestných súdov – jeden právoplatný, druhý zatiaľ nie – dnes môžeme pokojne vyhlásiť, že Čistý deň tak či onak ostáva miestom, kde boli sexuálne zneužívané deti, a zodpovedné orgány dlhé roky statočne odolávali tomu, aby to riešili civilizovaným spôsobom.