Vysvetľujeme: Prečo policajti mlátili Rómov a ako sa stali z obetí páchatelia?

Vysvetľujeme je nový newsletter Denníka N pre mladých, ktorí nemusia rozumieť tomu, čo sa okolo nich deje, a pre rodičov, ktorí nemusia vedieť, ako sa o tom s nimi rozprávať. Vždy vo štvrtok v ňom rozoberáme jednu dôležitú spoločenskú tému.

Správu vybrali a vysvetlili Tomáš Čorej a Ester Viktória Ziffová

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sedem rokov po razii v Moldave nad Bodvou spochybnil vyšetrovanie inšpekcie ministerstva vnútra. Dvom sťažovateľom priznal odškodnenie po 20-tisíc eur a upozornil na možný rasistický motív zásahu.

Prečo policajti bili a kopali do Rómov? Ako sa zo zbitých obyvateľov osady stali páchatelia? Akú úlohu v tomto prípade zohrávajú bývalý minister vnútra Robert Kaliňák a bývalý premiér Robert Fico? A čo vlastne znamená rozhodnutie ESĽP a čo sa bude diať teraz?

Čo sa stalo. V stredu 19. júna 2013 vtrhlo vyše 60 policajtov so psami do osady Budulovská. Vykopávali dvere, rozbíjali okná a podľa výpovedí Rómov bili obuškami všetkých, ktorí im prišli do cesty. Fyzicky zaútočili približne na 30 ľudí, pričom niektorí mali narazené rebrá či podliatiny na tvári. Zranené boli aj deti.

Podľa svedkov na niektorých členov komunity policajti použili elektrické paralyzéry. Po razii, ktorá dostala názov „represívno-pátracia akcia 100“ odviedli približne 15 osôb na policajnú stanicu a odobrali im osobné veci.

Vtedajšia ombudsmanka (ochrankyňa práv) Jana Dubovcová po preverení prípadu zásah označila za „bezdôvodný a neprimeraný“. Polícia to dodnes odmieta a tvrdí, že použila donucovacie prostriedky pre „neuposlúchnutie jej výziev“.

To, ako presne prebehla razia, sa však nikdy nedozvieme, pretože v tom čase ešte polícia nepoužívala pri zásahoch kamery. Práve razia otvorila tému, prečo by ich policajti mali mať stále pri sebe.

Podľa mimovládnych organizácií, ktoré vytvorili portál www.policajnarazia.sk, išlo o reakciu na udalosti, ktoré sa udiali štyri dni predtým. V sobotu pätnásteho júna sa v osade konalo podujatie s kultúrnym programom a zábavou, ktoré bolo hlučné a prišla proti nemu zasiahnuť bežná policajná hliadka.

V tú noc vraj viacerí Rómovia hádzali do policajných áut kamene a policajti sa s nimi dostali do potýčiek. „Razia bola odplata za tieto kamene,“ povedal pre Denník N v roku 2015 zbitý Milan Hudák.

Túto verziu vylúčil bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. „Keby nebolo soboty, určite by bolo stredy,“ povedal pár dní po zásahu, ktorý podľa neho „pomohol v prevencii proti rastúcej kriminalite v rómskych osadách“.

Bývalý minister vnútra Robet Kaliňák (Smer-SD) povedal: „Ak by malo byť, že po každom útoku by niekto chcel odvetu, tak nič iné by vlastne polícia na východe nerobila.“

Na zásah sa viacerí sťažovali, no podľa vyšetrovania inšpekcie ministerstva vnútra policajti postupovali „správne a v zmysle zákona“. Ako píše koalícia mimovládnych organizácií, pri vyšetrovaní nebol kontaktovaný „ani jeden zbitý človek zo zásahu“.

Jeden poškodený podal trestné oznámenie, okresná a neskôr krajská prokuratúra ho však odmietla. Argumenty Rómov zamietol aj Ústavný súd.

Po tom, čo boli policajti uznaní za nevinných, obžalovali šesť obetí razie z krivej výpovede. Dnes majú byť potrestaní za to, že si bitku od policajtov vymysleli. Z poškodených sa tak stali obžalovaní.

Policajné orgány tvrdili, že v ich výpovediach boli rozpory a navzájom sa vylučovali. Ich právny zástupca argumentoval, že vypovedali o zásahu po niekoľkých mesiacoch. Nemuseli a nemohli si na detaily presne pamätať.

Pri vyšetrovaní boli dôležité aj psychologické posudky, ktoré hovorili o takzvanej „mentalite romice“. V skratke to malo znamenať, že Rómovia sú klamári a radi si vymýšľajú.

Zlomové rozhodnutie. Rozhodnutie ESĽP je dôležité, pretože pôvodné obete razie sú stále obžalované. Budúci týždeň má byť pojednávanie jedného z nich.

Na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sídli v Štrasburgu, sa obete razie obrátili po tom, ako im všetky slovenské orgány zamietli ich sťažnosti, že vyšetrovanie policajnej razie bolo nezákonné a boli porušené ich práva. Neuspeli na policajnej inšpekcii, prokuratúre ani na Ústavnom súde. ESĽP teraz dal dvom z desiatich sťažovateľov za pravdu.

ESĽP im priznal odškodnenie po 20-tisíc eur a zároveň 6 500 eur ako náhradu za administratívne a právne náklady.

Sudcovia zo Štrasburgu nemôžu priamo meniť vnútroštátne súdne rozhodnutia na Slovensku, no rozsudky ESĽP sú vnímané ako mimoriadne dôležité a ich spochybňovanie sa považuje za „medzinárodnú hanbu“.

Podľa ESĽP došlo pri razii k neľudskému zaobchádzaniu (v rozpore s dohovorom o ľudských právach) a súd spochybnil aj vyšetrovanie razie, ktoré nebolo „efektívne“.

Hoci to inšpekcia ministerstva vnútra vo svojej správe v roku 2013 odmietala, ESĽP sa zaoberal aj podozrením, či razia nebola rasovo motivovaná.

Pokiaľ slovenskí sudcovia zoberú do úvahy výhrady Štrasburgu, súdne konania s obžalovanými za krivé výpovede by sa mali skončiť. Je však otázne, či sa tak stane naozaj. Odpoveďou môže byť už pojednávanie s jedným z obžalovaných, ktoré by sa malo uskutočniť 8. septembra.

Čo s tým mali politici. Vo februári 2014 premiér Robert Fico a minister Robert Kaliňák (obaja Smer-SD) prišli do Moldavy nad Bodvou a povzbudili policajtov s heslom „Stojíme za vami“.

„Odmietam, aby sa na Slovensku vytvárala atmosféra, že ak policajt použije prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon, že to je v rozpore s ľudskými právami. Potom tí policajti sú nám na nič,“ povedal Fico podľa agentúry SITA.

Kaliňák ešte predtým na otázku, „prečo máme veriť policajtom a nemáme veriť Rómom“, odpovedal: „Ak ich dávate na rovnakú linku, tak ma trochu urážate.“

Po vyjadreniach Fica a Kaliňáka bolo podľa mimovládnych organizácií jasné, akým smerom sa bude celé vyšetrovanie uberať. Bolo spolitizované. Fico aj Kaliňák to odmietajú a dodnes stoja na strane polície.

„Rozhodnutie rešpektujem, nič to však nemení na veci, že najväčšou prekážkou vyšetrovania bolo to, že na začiatku museli policajti odstraňovať obrovský balast, množstvo nezmyselných výpovedí,“ povedal pre Denník N Kaliňák.

Fico dodal: „Rešpektujem rozhodnutie ESĽP, ako som to vždy robil. Keďže som Slovensko dlhé roky zastupoval v konaní pred ESĽP, určite sa pozriem na kvalitu obhajoby zo strany vlády. Či bola len formálna alebo či naozaj chránila záujmy Slovenskej republiky.“