COVID-19 ako banálne ochorenie? Ani omylom, reagujú vedci. Výber chýb Bukovského a Maleca (1. časť)

Hovorí o sebe, že je „bitkárom za pravdu“, v skutočnosti nad mnohými jeho vyjadreniami o novom koronavíruse vedci iba krútia hlavou.

Dietológ Igor Bukovský sa v ostatných mesiacoch začal vyjadrovať k ochoreniu COVID-19 a na „dezinfoscéne“ sa jeho vyjadrenia stali hitom.

Nie div, pretože vo svojich videách nadbieha vkusu dezinformačných médií. Spochybňuje v nich odbornosť slovenských epidemiológov, karikuje štátne inštitúcie, obúva sa do médií, ktorým „prestáva ísť o pravdu“, spochybňuje význam očkovania proti COVID-19 a nosenia rúšok, o ktorých hovorí, že nie je isté, či bránia šíreniu infekcie. Vyhlasuje, že COVID-19 je „banálne ochorenie“, a informácie, že infekcia je „nebezpečná, smrteľná a rýchlo sa šíriaca“, označuje len za „strašenie“.

Uvedené vyjadrenia zazneli hlavne v rozhovore Bukovského s onkológom Vladimírom Malecom z Onkologickej kliniky Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Lekári sa v diskusii vyjadrovali k epidemiológii, virológii či imunológii, hoci oni dvaja sa venujú dietológii a onkológii. Denník N preto oslovil vedkyňu a vedcov z Univerzity Komenského a zo Slovenskej akadémie vied – epidemiologičku, virológa, imunológa, matematika a molekulárneho biológa –, aby sa vyjadrili k jednotlivým témam podľa svojej odbornosti.

Stanovisko zaslalo Denníku N aj ministerstvo zdravotníctva.

Denník N v piatok kontaktoval onkológa Maleca – na otázky doteraz nezareagoval, hoci sa Denník N uistil, že ich dostal. Reakcie lekára Bukovského prinášame nižšie.

Vzhľadom na nadmerný rozsah sme text rozdelili na dve časti. Toto je prvá časť, v ktorej rozoberieme viacero vyjadrení lekárov o tom, že COVID-19 je banálne ochorenie, vírus sa vyčerpáva, štátne inštitúcie si stanovili nesplniteľný cieľ, ktorým je nula obetí na COVID-19, alebo že 80 percent populácie sa novým koronavírusom nemôže vôbec infikovať.

Vedci: Nie je banálnym ochorením

Bukovský s Malecom v rozhovore povedali, že COVID-19 je z medicínskeho hľadiska „banálne ochorenie“. Podľa Bukovského sú vyjadrenia, že infekcia je „nebezpečná, smrteľná a rýchlo sa šíriaca“, len „strašenie“. Lekári vychádzali z údajov o poklese úmrtí na COVID-19 vo svete.

Na závažnosť ochorenia poukazujú predovšetkým štatistiky o takzvaných excess deaths, čiže o „úmrtiach navyše“, ktoré pozorujeme v danej oblasti či v krajine v porovnaní s iným obdobím, keď bol trend normálny.

„Medzi 13. a 23. týždňom roka 2020 (keď sa v EÚ rozbehla prvá vlna) bol celkový počet nadmerných úmrtí (teda nadpriemer predošlých piatich rokov) v niektorých krajinách Európy až o cca 100 percent vyšší (Francúzsko 97 %, Belgicko 110 %, Spojené kráľovstvo 80 %, Taliansko 67 %),“ povedal pre Denník N genetik a molekulárny biológ Tomáš Szemes.

Szemes dodal, že takmer v celej Európe – teda aj v krajinách so zanedbateľnými počtami infikovaných – narástol celkový počet mŕtvych bez ohľadu na vek takmer o 70 percent (Slovensko je výnimkou). „Vo vekovej kategórii nad 85 rokov sa počet úmrtí zdvojnásobil,“ dodal Szemes, ktorý je vedúcim Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave.

Matematik Richard Kollár povedal, že v niektorých mestách a krajinách predstavuje nárast nadmerných úmrtí aj 150 či až viac ako 300 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. „Napríklad v meste Mexico City zomreli na jar a v lete navyše traja ľudia z tisíca. Pre predstavu – bežný človek pozná osobne okolo tisíc až 3-tisíc ľudí. To znamená, že v Mexico City v priemere takto človek pozná troch až deviatich ľudí, ktorí umreli navyše, teda veľmi pravdepodobne predčasne,“ dodal Kollár, ktorý pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a venuje sa matematickému modelovaniu biologických, chemických a fyzikálnych procesov a ich matematickej analýze.

Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej z Lekárskej fakulty UK z údajov EuroMOMO (Európska aktivita na monitorovanie mortality) „jednoznačne vidno, že v mnohých krajinách v týždňoch, keď u nich vrcholila pandémia COVID-19, došlo k výraznému nárastu týchto excesívnych úmrtí oproti bežnému, očakávanému počtu“.

V rozpore s názormi lekára Bukovského označil Szemes z UK nový koronavírus za „vysoko infekčný“ a dodal, že „banálnou záležitosťou nie je ani omylom“. Imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV pre Denník N povedal, že „COVID-19 nie je v žiadnom prípade banálne ochorenie“, a dodal, že „podceňovať ho je nezodpovedné“.

Za banálne ochorenie nepovažuje COVID-19 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Ministerstvo zdravotníctva SR ani epidemiologička Bražinová, matematik Kollár či virológ Boris Klempa.

Podľa neho sme na Slovensku obeťou „preventívneho paradoxu“. „To, že sa k ‚popieračom‘ pridávajú aj lekári, považujem za veľmi nebezpečné, pretože to zneisťuje verejnosť a v konečnom dôsledku môže viesť k stratám na životoch. Ak je niekomu ľúto, že sme to doteraz tak dobre zvládali, môže sa pozrieť, aká je situácia v Brazílii, Mexiku či USA, kde práve popieračský prístup vedenia krajiny určite prispel k ich súčasnej zlej situácii,“ hovorí Klempa, ktorý pracuje vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV.

Nízky počet úmrtí na Slovensku podľa Klempu dokazuje účinnosť prijatých opatrení. „Podarilo sa! Mali by sme sa z toho tešiť a byť vďační. Namiesto toho tu silnejú hlasy takzvaných popieračov,“ povedal Klempa a dodal, že ak by bol COVID-19 „banálne ochorenie“, nevzniklo by v súvislosti s ním za necelý rok viac ako 50-tisíc recenzovaných vedeckých publikácií.

Bukovský však naďalej trvá na tom, že COVID-19 je banálne ochorenie. „(Je to) po prvé tým, že patrí k vírusovým infekciám, ktoré spôsobujú vírusy z rodiny dávno známych a prítomných koronavírusov. Aj to je zrejme dôvod, prečo majú mnohí ľudia získanú skríženú imunitu.“

„Po druhé tým, že síce v určitých oblastiach udrel najprv silno, ale veľmi rýchlo odoznieva. Údaje o úmrtnosti a smrtnosti klesajú prudko vo všetkých oblastiach sveta, kde infekcia prebehla v približne rovnakom čase ako u nás, a rovnaký priebeh infekcie pozorujeme aj v oblastiach s nejakým fázovým posunom oproti našej časti sveta.“ Lekár dodal, že rakovinu, hypertenziu, cukrovku, aterosklerózu považuje za oveľa zákernejšie ochorenia ako COVID-19.

Údaje o nadmernom počte úmrtí označil dietológ za „prejav neznalosti alebo úmyselné zavádzanie“. „Tieto údaje možno vyhodnotiť až po roku – v lepšom prípade teda začiatkom roka 2021. Ak totiž platí, že infekcia teraz zabíja hlavne tých ľudí, ktorí by umreli na svoje mnohopočetné diagnózy v blízkom čase, tak v nasledujúcich mesiacoch bude klesať ‚priemerná úmrtnosť‘ a to po istom čase vyrovnáva medziročné údaje o celkovej úmrtnosti. Na to si však ešte naozaj musíme pár mesiacov počkať.“

Bukovský pre Denník N povedal, že ochorenie COVID-19 je „nebezpečné až smrteľné pre niektorých predisponovaných jedincov“. Takých ochorení však súčasná medicína pozná desiatky, skôr stovky, dodal. „Ak by sme mali všetkým týmto ochoreniam venovať rovnakú pozornosť a ľudské aj materiálové náklady ako ochoreniu COVID-19, s najväčšou pravdepodobnosťou by to naozaj viedlo ku kolapsu slovenského zdravotníctva.“

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) odhaduje, že smrtnosť na COVID-19 (konkrétne – smrtnosť celkového počtu infikovaných, nielen potvrdených prípadov; z angl. Infection Fatality Rate, IFR) sa pohybuje na úrovni 0,65 percenta. To znamená, že z tisíc nakazených zomrie v priemere takmer sedem ľudí.

Ak sú tieto údaje správne (priebežne sa menia podľa nových dát), potom je smrtnosť na COVID-19 12- až 32-násobná v porovnaní so sezónnou chrípkou, ktorá má smrtnosť celkového počtu infikovaných (IFR) na úrovni okolo 0,02 až 0,05 percenta.

„K 7. septembru je celkový počet nakazených viac ako 27,4 milióna. Z nich 19,4 milióna prekonalo chorobu COVID-19 a vyše 894-tisíc ľudí zomrelo. To je päť percent. Je to vyše 10-krát viac, ako je to pri chrípke. V USA sa predpokladá, že COVID-19 bude po kardiovaskulárnych ochoreniach a rakovine treťou najčastejšou príčinou úmrtí v roku 2020,“ dodal genetik a molekulárny biológ Szemes.

Bukovský povedal, že údaje o chorobnosti a smrtnosti na chrípku a COVID-19 sú skreslené, preto sú skreslené aj závery, ktoré sa z nich robia.

Lekár dodal: „Ak platí vaše tvrdenie (o smrtnosti na chrípku), tak sme tu mali mať 10- až 30-krát viac úmrtí ako na chrípku, čo by znamenalo od marca 2020 asi 9-tisíc až 36-tisíc úmrtí. Namiesto toho máme 37 úmrtí. Takže buď sú všetky tieto údaje pochybné, alebo na Slovensku naozaj zafungovali opatrenia, ktoré boli prijaté. Potom, samozrejme, vyvstáva prirodzená otázka, ako je možné, že rovnako nízke čísla ako Slovensko nemá napríklad Česká republika, ktorá zavádzala rovnaké opatrenia v rovnakom čase, alebo Taliansko, ktoré zavádzalo opatrenia ešte skôr a boli oveľa drastickejšie. Ak by opatrenia v Taliansku – oveľa prísnejšie ako na Slovensku – fungovali, mali priniesť prudký pokles výskytu infekcie a úmrtnosti do 14 až 21 dní po ich zavedení. Realita bola výrazne odlišná, ako vieme.“

Dobrá situácia na Slovensku môže skresľovať a vyvolávať falošný pocit, že ochorenie je „neškodné“. Ako uvádza matematik Kollár, nadmerné úmrtia (excess deaths) sa na Slovensku nepozorovali, no „zatiaľ nie je úplne vysvetlené, prečo to tak je“. Podľa neho môže ísť o súhru viacerých faktorov, z ktorých niektoré nemusia byť v najbližšom období už relevantné. „Napriek tomu, že stav u nás je v tomto ohľade veľmi dobrý, nie je isté, že bude aj určite pokračovať a nezačneme sa približovať číslam v oveľa vážnejšie postihnutých oblastiach. Práve táto neistota nás vedie k opatrnosti.“

Zďaleka to nie sú len úmrtia, pre ktoré si vedci po celom svete myslia, že COVID-19 je závažným ochorením. Kollár, ktorý modeluje vývoj ochorenia, dokonca uviedol, že podľa viacerých špičkových lekárov vo svete „je COVID-19 jedno z najzvláštnejších a zároveň najzákernejších ochorení, s akými sa stretli“.

Magazín Atlantic priniesol mnohé výpovede mladých a zdravých ľudí, ktorí aj po prepustení z nemocnice či po vyliečení, keď dostali negatívny test, naďalej pociťujú závažné problémy, ktoré im značne komplikujú život – horúčka, tras rúk, extrémna únava, gynekologické problémy, citlivosť na svetlo a zvuky, krátkodobá strata pamäti, celková nevoľnosť a mnohé iné.

Na zoznam dlhotrvajúcich následkov COVID-19 možno podľa neurológov zaradiť aj poškodenie mozgu. „Aj u asymptomatických nakazených – teda tých, u ktorých sa našiel v testovacích vzorkách vírus, ale ktorí nemali ani len soplík –, sa už vo viacerých štúdiách našli pri dôkladnejších vyšetreniach systematické nálezy na pľúcach, na srdci či v mozgu. Som matematik, nie lekár, ale toto by som asi za banálne ochorenie nepokladal,“ dodal Kollár.

Čo sa týka budúceho vývoja šírenia nákazy na Slovensku, podľa matematika Kollára bude závisieť aj od otvorenia škôl či od vyťaženosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

„Keďže efekt otvorených škôl na šírenie pandémie nie je zatiaľ úplne dobre opísaný (aj preto, že spôsob a rozsah otvorenia škôl sa od krajiny ku krajine zásadne líšia), nie je momentálne možné z existujúcich dát dobre predikovať budúci vývoj. Po tom, ako budú dáta s otvorenými školami dostupné v mnohých európskych krajinách, bude možné presnejšie predikovať vývoj aj na Slovensku,“ povedal Kollár a k regionálnym úradom verejného zdravotníctva dodal: „Ak zvládnu trasovanie kontaktov infikovaných dobre, situácia bude priaznivá. Ak to nezvládnu, môžeme mať so šírením vírusu ešte vážne problémy.“

Nakazení a mŕtvi

Podľa lekárov Bukovského a Maleca síce v zahraničí stúpa počet nakazených, ale počty mŕtvych v ostatných týždňoch nestúpajú a pohybujú sa rádovo v jednotkách a desiatkach. Onkológ Malec k tomu povedal: „Koronavírus zabil tých, ktorých by zabila aj chrípka, proste senzitívnych ľudí. Vírus sa vyčerpáva a na ostatných nemá.“

Vysvetlení narastajúceho rozdielu medzi počtom nakazených a úmrtiami je niekoľko a v žiadnom prípade nemusia súvisieť s tým, že by sa „vírus vyčerpal“.

Po prvé, na jeseň sa vo svete testuje oveľa viac ako na jar. Súčasné testovanie preto zachytí oveľa viac nakazených novým koronavírusom – aj tých, ktorí sú asymptomatickí alebo majú len mierne príznaky.

Ďalším dôvodom môže byť lepšia starostlivosť a nová liečba.

V lete sa zmenila aj skladba nakazených. Momentálne sa infikujú najmä mladí, ktorí sú odolnejší a častejšie cestovali do zahraničia, chodili do barov či na diskotéky, kde sa mohli nakaziť. Exemplárnym príkladom tohto druhu na Slovensku je prípad bratislavského mestského poslanca Adama Berku.

Istým varovaním môže byť situácia z Floridy. V tomto americkom štáte zaznamenali výrazný nárast prípadov v júni, čo sa okamžite neprejavilo aj nárastom úmrtí. Dôvodom bolo, že veľká väčšina nakazených boli mladí ľudia. V júli a auguste sa však ich podiel začal zmenšovať a znovu začali pribúdať aj prípady starších pacientov, čo si vyžiadalo nárast počtu úmrtí.

Jednoznačné dôkazy, že by sa „vírus vyčerpal“, podľa epidemiologičky Bražinovej nemáme. „Teraz pri druhej vlne vidíme aj v tých krajinách, ktoré boli počas prvej vlny veľmi postihnuté, ako bolo Španielsko či Taliansko, že stúpajú počty pozitívnych, ale nie úmrtí. Je to preto, lebo počas prvej vlny zasiahol vírus tých najzraniteľnejších – starších ľudí a ľudí s ďalšími ochoreniami. Teraz sa šíri najmä v mladších a stredných vekových skupinách, ktoré sú odolnejšie. Pre Slovensko z toho vyplýva nebezpečenstvo, lebo v prvej vlne sa nám tie ohrozené skupiny podarilo uchrániť. Otázka je, či sa nám to podarí aj teraz.“

Nová vedecká štúdia o mutáciách vírusu zo Singapuru vskutku potvrdila šírenie nového, menej smrtiaceho kmeňa vírusu SARS-CoV-2, ale „až doteraz genomické štúdie konzistentne hovoria o vysokom stupni homogenity rozšírených kmeňov vírusu a ich relatívne veľmi pomalej mutácii v populácii“, ako povedal matematik Kollár. „O vyčerpaní vírusu zatiaľ žiadne relevantné vedecké štúdie nehovoria a ide skôr o zbožné prianie než o pozorovanú realitu,“ dodal.

Ani virológ Klempa z SAV si nemyslí, že by sa vírus vyčerpal, a poukazuje pritom na úmrtia navyše (excess deaths) v porovnaní s bežným obdobím. „Vo vyšších vekových kategóriách je tento nárast ešte výraznejší, čo jednak potvrdzuje, že vyšší vek je jednoznačne rizikový faktor pri COVID-19, a jednak ilustruje, že koronavírus nezabíja len tých, ‚ktorých by zabila aj chrípka‘. Naproti tomu v kategórii 0 až 14 rokov skutočne žiadne ‚úmrtia navyše‘ nepozorujeme,“ dodáva Klempa.

Český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity pre DVTV vysvetlil, že nový koronavírus mutuje, a preto je možné, že na jeseň prídu horšie varianty. „Na jeseň to môže byť malér,“ hovorí Flegr o situácii v Česku.

Keďže niektorí môžu počet úmrtí na COVID-19 zľahčovať (dosiaľ sa eviduje skoro 875-tisíc úmrtí na celom svete), Kollár navrhuje, že vplyv COVID-19 možno merať aj cez počet stratených rokov života. „Tento údaj zohľadňuje aj to, že zomretý už mal menší odhadovaný vek dožitia vzhľadom na ostatné komorbidity, takže počíta roky stratené čisto v súvislosti s ochorením COVID-19. Tejto miere sa venuje niekoľko vedeckých štúdií – jedna z nich ukázala, že tí, ktorí umreli počas pandémie v Taliansku, stratili vinou COVID-19 priemerne 12 až 14 rokov života. Podobné výsledky sú reportované pre Afroameričanov a Latinskoameričanov v USA,“ hovorí Kollár.

Treba však dodať, že možnosť „oslabenia vírusu“ nemožno vylúčiť. V tejto chvíli však ide len o jednu z mnohých hypotéz a iba ďalšie dáta ukážu, či na nej niečo je alebo nie je.

Nula obetí na COVID-19?

Štátne inštitúcie si dali nesplniteľný cieľ, ktorým je nula obetí na COVID-19, vravia lekári. Podľa nich sa musíme zmieriť s tým, že niektorí zomrú, tak ako iní umierajú na onkologické či iné ochorenia.

Virológ Klempa hovorí, že cieľ nula obetí na COVID-19 je nesplniteľný, nezachytil však, že by si ho štát stanovil.

Aktuálne údaje zo Slovenska ukazujú, že asi 5 percent rozpoznaných pozitívnych prípadov končí v nemocniciach a asi desatina z nich (0,5 percenta) si vyžaduje jednotku intenzívnej starostlivosti.

„Ak sa rozbehne nekontrolovateľné komunitné šírenie a počty infikovaných budú masívne narastať, rovnako budú narastať aj takéto ťažké prípady. Mal som pocit, že naše zdravotníctvo nebolo v dobrom stave ani pred pandémiou, takže tieto obavy sú namieste. Tento vírus má proste ohromujúci potenciál ochromiť celý systém zdravotnej starostlivosti. Uvedomujú si to aj krajiny s oveľa kvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou, ako je tá naša, a robia rovnaké alebo podobné opatrenia,“ hovorí Klempa.

Virológ z SAV povedal, že pozornosť treba rozhodne venovať aj iným ochoreniam, ako je COVID-19. „Počet úmrtí, ktorým sa dá predísť, je na Slovensku určite alarmujúco vysoký,“ hovorí vedec, no dodáva, že „ak bude zdravotníctvo zahltené pacientmi s COVID-19, pacienti s inými, liečiteľnými ochoreniami budú zomierať ešte výraznejšie“.

Epidemiologička Bražinová povedala, že s kapacitami, ktoré sú dnes k dispozícii na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, nie je možné, aby sa do budúcna podrobne sledovali jednotlivé prípady a ich kontakty. „Preto je na diskusiu, či ešte podržíme úsilie brzdiť šírenie do času, kým bude k dispozícii vakcína, alebo tomu necháme ‚voľnejší priebeh‘ a budeme sa len snažiť maximálne chrániť tých najzraniteľnejších. Alebo to prestaneme riešiť úplne a uvidíme, koľko ľudí na to doplatí…,“ dodala epidemiologička z UK.

O tom, či vírus zmizne

Bukovský: „Oficiálni predstavitelia vyvolali vo verejnosti dojem, že keď sa spravia opatrenia, ktoré navrhli, vírus zmizne, stratí sa. Že keď sa zakopeme do bunkra, tak zabijeme vírus, a keď vylezieme, už tu nebude.“

Treba rozlišovať medzi pandémiou a vírusom samotným. Ak budeme dodržiavať preventívne opatrenia, epidémia sa jedného dňa skončí. Obzvlášť veľké nádeje sa v tejto súvislosti vkladajú do vakcín, ktoré by mohli byť k dispozícii už o niekoľko mesiacov.

Aj keď sa pandémia skôr či neskôr skončí, samotný vírus len tak nezmizne. „Pravdepodobne budeme žiť s vírusom po zvyšok našich životov,“ konštatuje magazín Atlantic.

Uvedený scenár považuje za „vysoko pravdepodobný“ aj molekulárny biológ Szemes. „Nový koronavírus sa rozšíril prakticky všade a je veľmi ťažké ho úplne zničiť, a to aj v prípade, že bude dostupná vakcína,“ povedal vedec.

Ministerstvo zdravotníctva SR pre Denník N vysvetlilo, že „opatrenia, ktoré boli prijaté na začiatku pandémie, boli odrazom celosvetovej opatrnosti pred novou formou koronavírusu, ktorá sa šírila veľmi rýchlo. Izoláciou žiaden z odborníkov neuvádzal ‚zmiznutie‘ vírusu, len obmedzenie jeho šírenia, keďže sme nechceli mať na Slovensku situáciu, v akej sa na začiatku roka ocitlo severné Taliansko (Lombardsko)“.

Denník N o téme už napísal:

Koľkí sa infikujú

Podľa onkológa Maleca „20 percent (ľudí) je vnímavých, 80 percent nie je vôbec možné infikovať (novým) koronavírusom a vôbec neochorejú, aj keby v tom prostredí neviem koľko žili“.

Na uvedené vyjadrenie virológ Klempa z SAV povedal, že netuší, z akých experimentov či analýz onkológ Malec vychádzal, no ak má k dispozícii nejaké hodnoverné údaje na podporu svojich tvrdení, „urýchlene by ich mal publikovať v niektorom z prestížnych lekárskych časopisov, aby sa o nich dozvedeli odborníci po celom svete“.

Podľa Klempu si onkológ Malec „veľmi svojsky“ vysvetlil fakt, že u 80 percent infikovaných je priebeh ochorenia mierny. „To však v žiadnom prípade neznamená, že 80 percent ľudí nemožno infikovať,“ hovorí virológ z SAV a dodáva: „Veľmi mierny či dokonca asymptomatický priebeh u veľkého podielu infikovaných je práve ten dôležitý moment, prečo sa tento vírus šíri tak dobre. Práve takíto ľudia môžu vírus šíriť medzi ľuďmi oveľa lepšie ako tí, ktorí ležia doma či v nemocnici so zápalom pľúc.“

Klempa ešte spresnil, že pod miernym priebehom sa rozumie fakt, že pacient nebol hospitalizovaný. „Úplne bez príznakov v skutočnosti nie je až tak veľa ľudí. Pri detailnom dopytovaní sa spätne často ukáže, že nejaké mierne príznaky tam predsa len boli, ale subjektívne ich pacienti nevnímali ako významné.“

Ani epidemiologička Bražinová nevie o dôkazoch, ktoré by potvrdzovali Malecovu tézu. „Vnímavá je celá populácia, čiže nakaziť sa môže každý,“ hovorí vedkyňa a dodáva, že štúdie potvrdili nižšiu vnímavosť u detí a dospievajúcich v porovnaní s dospelou populáciou.