Otakar Horák
Minulý týždeň v piatok predstavil Elon Musk zariadenie spoločnosti Neuralink, ktoré funguje ako rozhranie medzi mozgom a počítačom.
Čip zatiaľ existuje vo forme prototypu a dosiaľ ho vyskúšali len na prasatách. Má veľkosť mince a obsahuje viac ako tisíc elektród, ktoré sa pripevnia k mozgu.
Zariadenie zaznamenáva aktivitu časti neurónov, no vysiela aj vlastné elektrické signály, aby boli neuróny aktívne a pálili. Na prezentácii Musk ukázal video, ako neuróny živočícha reagujú na činnosť elektród.
Podľa neho by sa testovanie na ľudských pacientoch mohlo začať už budúci rok.
V ľudskom mozgu by čip fungoval ako senzor na čítanie elektrických impulzov a aj ako zariadenie na „zápis informácií“ do mozgu tým, že v ňom bude produkovať elektrické impulzy.
Určený by mal byť pre pacientov s ťažkosťami, ktoré majú pôvod v mozgu a mieche, ako je ochrnutie končatín, možno Alzheimerova choroba či epilepsia.
Prezentácia Elona Muska o mikročipe Neuralinku. Zdroj – CNET/YouTube
Superľudská myseľ
Ultimatívnym cieľom je vytvoriť „superľudskú myseľ“, čiže mozog natoľko technologicky vylepšený, aby sme dokázali vzdorovať nástrahám umelej inteligencie, o ktorej sa Musk v minulosti vyjadril, že predstavuje našu „najväčšiu existenčnú hrozbu“.
O svojich víziách počítačového rozhrania v mozgu sa Musk rozrozprával v máji tohto roku v podcaste Joea Rogana. V relácii napríklad uviedol, že čip by jedného dňa mohol umožňovať okamžité učenie. Podobným spôsobom sa Neo vo filme Matrix naučil viaceré bojové umenia tým, že mu znalosti o nich nahrali do mozgu. V tejto súvislosti hovorí Musk o jazykoch – ak by sme sa chceli naučiť nový cudzí jazyk, stiahli by sme si ho do mozgu podobne, ako si dnes sťahujeme slovníky do počítača.
Jedného dňa by podľa Muska mohla technológia umožňovať, aby sme svoje vedomie nahrali do iného človeka či na iný substrát. Neurovedec Tomáš Hromádka však o tom v minuloročnom rozhovore pre Denník N zapochyboval: „Podľa mňa sa to nikdy nepodarí. Ak by to predsa len šlo, som presvedčený, že by sme dostali automat, ktorý si nebude vedomý toho, čo robí.“
Čip v mozgu by vraj mal umožniť aj prácu so spomienkami, ktoré by sme si dokázali ľubovoľne vyvolať.
Joe Rogan sa Elona Muska pýtal na Neuralink. Zdroj – PowerfulJRE/YouTube
Odbočka k vylepšovaniu
Z uvedeného vyplýva, že Musk je stúpencom transhumanizmu – myšlienkového smeru, podľa ktorého nie sú ľudia zďaleka dokonalí a ich intelekt či telo treba vylepšovať.
Do hnutia sa radí aj morálne vylepšovanie (z angl. moral enhancement). Jeho zástancom je aj etik Julian Savulescu z Centra pre praktickú etiku Oxfordskej univerzity, ktorý hovorí, že ľudská myseľ nie je dokonale vyladená na riešenie moderných spoločenských problémov, keďže sa po tisícky rokov vyvíjala v úplne inom pravekom prostredí bez demokracie, ľudských práv či klimatickej zmeny spôsobenej ľudskými aktivitami.
Napríklad globálne otepľovanie je pre mnohých príliš zložitým, abstraktným a vzdialeným problémom, preto ho ignorujú, hoci odborníci upozorňujú, že treba konať.
No ak by sme ľudskú myseľ vylepšili, riešenie problému by sme neodsúvali a adekvátne by sme zareagovali, myslí si Savulescu.
Bioetik Ivars Neiders takým predstavám vytýka, že „vedú k zásahu do ľudskej slobody“, a v rozhovore pre Denník N povedal: „Jeho (Savulescove – pozn. red.) predstavy vedú k povinnej genetickej manipulácii pre každého: každý by mal byť morálne vylepšený. Lenže ktoré názory sú morálne lepšie a ako by sa to malo spraviť?“
TEDx prednáška etika Juliana Savulescua o morálnom vylepšovaní. Zdroj – TEDx Talks/YouTube
Rozhýbali ochrnutých
Čo sa týka rozhrania medzi mozgom a počítačom (z angl. brain-computer interface, BCI) – na ktorom pracujú aj v Muskovom Neuralinku –, nejde o žiadnu novinku a v Spojených štátoch sa vývojom technológie zaoberajú od 70. rokov minulého storočia.
Napríklad minulý rok vyšla v časopise Scientific Reports štúdia o mikročipoch implantovaných do tela, ktoré rozhýbali ochrnutých pacientov. V inej štúdii, ktorá vyšla rovnako minulý rok v tom istom vedeckom časopise, vedci opísali zariadenie, ktoré rekonštruuje reč na základe aktivity v mozgu.
Keď človeku pustili nahrávku s ľudským hlasom, aktivitu neurónov dokázali s využitím umelej inteligencie pretlmočiť do pravdepodobných slov, ktoré potom prehrali syntetickým hlasom.
Úspešnosť pri dekódovaní reči bola na úrovni 75 percent.
Na kritika neurobili dojem
Z uvedených dôvodov sa ozvali niektorí kritici, že nový čip Neuralinku nie je príliš výnimočný. „Nemyslím si, že na prezentácii bolo čokoľvek revolučné,“ cituje BBC Andrewa Jacksona, odborníka na takéto technológie z univerzity v Newcastli.
„Najväčšia výzva je, čo urobíte so všetkými tými dátami z mozgu. V tomto ohľade ma prezentácia nechala pomerne chladným a neukázala nič, čo by sa nespravilo už predtým,“ dodal Jackson.
Výsledky práce Neuralinku podľa neho spochybňuje aj fakt, že o nej nevydali žiadnu štúdiu vo vedeckom časopise.
K víziám Muska, že technológia bude jedného dňa čítať a písať spomienky a využije sa na ďalšie vylepšovanie mozgu, je Jackson skeptický, keďže v súčasnosti je mozog stále záhadou a tvorbe myšlienok či spomienok celkom nerozumieme.
„Zariadenie, ktoré sme videli (na prezentácii – pozn. red.), bolo umiestnené nad jednu senzomotorickú oblasť,“ cituje Inverse neurológa Johna Krakauera z Johns Hopkins University, ktorý v kritike pokračuje slovami: „Ak by sme chceli čítať myšlienky namiesto pohybov (za predpokladu, že im z neurálneho hľadiska rozumieme), kde zariadenie položíme? Koľko ich budeme potrebovať? Ako to urobiť tak, aby sme nimi nemali posiatu celú lebku? Samozrejme, že nič z toho nespomínajú.“
Čip predstavený Neuralinkom má však aj zástancov. Napríklad neurovedec Ralph Adolphs z Caltechu označil pre Inverse prezentáciu spoločnosti za „veľmi vzrušujúcu“ a „obrovský technologický úspech“.
„Čip primárne využijú ľudia, ktorí sú chorí. Je opodstatnené, ak sa taký čip použije v ich mozgu na klinické účely,“ povedal Adolphs a dodal: „Kto vie, čo nás čaká v budúcnosti?“
Budeme viac v cloude ako v tele
Na prípadné nástrahy technológie sa Muska pýtal vo svojom podcaste aj Joe Rogan, ktorý namietol, že technológia – ak bude k dispozícii – prehĺbi rozdiely medzi tými, ktorí si ju môžu dovoliť, a zvyškom, na čo Musk odpovedal, že kognitívne a ekonomické rozdiely medzi ľuďmi už existujú. „Menšie starosti by nám mali robiť odlišné schopnosti medzi ľuďmi a viac by nás malo zaujímať, aby sa ďaleko pred nás nedostala umelá inteligencia a neoddelila sa od ľudského sveta,“ dodal Musk.
Podľa českého filozofa a evolučného biológa Robina Kopeckého môže čip od Neuralinku zvádzať k predstave, že bude zdrojom nerovností, no podľa neho to tak nemusí byť. „Každá ďalšia súťaž a variabilita prináša nové nerovnosti, ale nová technológia ako strelná zbraň vyrovnala rozdiely medzi veľkými a silnými ľuďmi a tými slabšími. Podobne technológie kníhtlače a digitalizácie sprístupnili kultúru a vzdelanie aj tým chudobnejším. Ak by minimálne na začiatku pomáhal Neuralink práve hendikepovaným, priepasť medzi ľuďmi by zmenšoval,“ povedal Kopecký, ktorý pôsobí v Centre Karla Čapka pre výskum hodnôt vo vede a technike na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity.
Americký vizionár vyjadril isté obavy z technológie, ktorá by sa mohla zneužiť na nahratie extrémistických myšlienok do ľudskej mysle. Kopecký v tejto súvislosti poznamenal, že už dnes sa šíria fake news lepšie ako seriózna žurnalistika a nebezpečné a extrémistické predstavy vkladajú (v dobre viere) do bezbranných detí aj rodičia. „Zatiaľ sme si neporadili ani s týmito problémami, takže proti nahraniu nebezpečných presvedčení do Neuralinku druhých sa budeme musieť brániť rovnako obmedzene, ako sa dnes bránime proti ľuďom ovládnutým nebezpečnou ideológiou alebo špecifickou duševnou chorobou.“
Keď sa technológia overí, že funguje a je bezpečná, „určite do toho pôjdem“, povedal Musk. Podľa neho je možné, že už o 25 rokov budeme disponovať rozhraním medzi „celým mozgom“ a počítačom, takže na čip nebude napojených len tisíc neurónov, ale všetky. Budeme „viac v cloude ako v tele,“ dodal Musk. Cloud označuje priestor na internete, kam môžete ukladať všetky druhy informácií vrátane fotografií, hudby, dokumentov či videí.
Sú Muskove vízie uskutočniteľné? Kopecký na to hovorí, že Musk nie je vynálezcom, ale predovšetkým biznismenom a futuristom. „Ak by sme jeho vízie brali doslova, už sme mali mať misiu s ľudskou posádkou na Marse a vlak Hyperloop na západnom pobreží USA. Zatiaľ však máme iba družice a asi míľu dlhé skúšobné potrubia v púšti. Preto som k Muskovým výstupom pre médiá a potenciálnych investorov krajne skeptický,“ hovorí český filozof a evolučný biológ.
Podľa Kopeckého je Muskov prístup k Neuralinku odpoveďou na to, „ako sa ľudstvo ako produkt evolúcie vyrovná s umelou inteligenciou prevyšujúcou tú ľudskú – Musk z nás urobí kyborgov práve preto, aby sme udržali krok a neprehrali v evolučnom zápase o miesto na Zemi“.
Štvrtý najbohatší človek na svete
Spoločnosť Neuralink spoluzakladal Musk v roku 2016. Jej chod financuje z vlastných zdrojov. Má z čoho – v polovici augusta sa stal štvrtým najbohatším človekom sveta, keď jeho majetok dosiahol hodnotu skoro 85 miliárd dolárov, uvádza ČTK.
Musk zbohatol najmä vďaka firme Tesla na výrobu elektromobilov, ako aj spoločnosti SpaceX, ktorá sa zaoberá vývojom kozmických technológií. SpaceX ako prvá súkromná spoločnosť v dejinách vyniesla ľudí do vesmíru a v bezpečí ich 2. augusta dopravila späť na Zem.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
