Denník N

Bugár: Ak si do niekoho vždy rypnem, je to Matovič

Foto: N - Tomáš Benedikovič
Foto: N – Tomáš Benedikovič

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár má zlé skúsenosti s Radoslavom Procházkom, no najviac by sa obával vlády s OĽaNO Igora Matoviča. Otázky v referende považuje za zle položené, napriek tomu sa ho zúčastní, lebo to považuje za svoje právo.

Čo bol ten prvý bod v čase Radičovej vlády, ktorý rozhádal pravicu tak, že sa z toho doteraz nespamätala?

Pád vlády.

To však asi bolo ešte predtým.

Ak je koalícia zo štyroch partnerov, prípadne s nejakými satelitmi ako štyria poslanci pána Matoviča, treba veľmi dlho hľadať kompromisy. A nám sa stávalo napríklad to, že sociálny zákon neprešiel len preto, lebo Matovičovci povedali, že zamestnanci nemajú dostať len stravné lístky, ale aj peňažnú formu náhrady. KDH to nepodporilo a zákon pre chýbajúce hlasy Obyčajných ľudí neprešiel. A takých prípadov bolo oveľa viac.

Bolo to postupné naberanie nechuti jedného voči druhému?

Nie. Matovič u vás tvrdil, že som naňho nahnevaný, lebo preňho neprešiel zákon k dvojakému štátnemu občianstvu. Nie. Bol a som na neho nahnevaný preto, lebo sa nesprával zodpovedne. Nesprával sa tak, keď sme hľadali riešenie rôznych vecí. Pri zákone o používaní jazykov národnostných menšín 74 poslancov povedalo áno a oni štyria prišli, že chcú rokovania od začiatku. To sa nerobí. Na politiku musíte byť dozretý a cítiť zodpovednosť. Politika je fakt umenie kompromisov a jeden aj druhý musí cúvnuť. Druhý moment, ktorý škodil koalícii, bol, že hlavne niektorí ministri SaS mali nutkanie vystreliť informácie predtým, než bola dohoda. Nakoniec sa urobilo niečo iné, ale napätie z toho zostalo – a občania to vnímali tak, že sa len hádame.

Nebolo tým bodom, odkedy ste si neverili, hlasovanie o Trnkovi, pri ktorom prvýkrát takmer padla vláda?

Ani nie. Hoci aj to k tomu prispelo – hlavne obvinenia, kto mohol, prečo to bolo a rôzne vymyslené „blbostičky“.

Tie podozrenia doteraz trvajú aj voči Mostu.

Ja viem, aj ja som bol vypočúvaný a viem, o aké hlúpe obvinenia ide.

Z toho, ako robíme rozhovory s ľuďmi z pravice, vyzerá Radičovej vláda ako séria podrazov. Každý sa nám snaží vyžalovať z krívd, ktoré cíti. Existuje po tom všetkom cesta k zblíženiu pravice? Nemyslím tým však cestu typu: Dobre, ale bez Matoviča, Procházku, Sulíka, Lipšica.

Ja tvrdím, že nie je dôležité, kto s kým. Politika musí byť o niečom inom – o tom, aby sme ja ako predseda Mosta-Híd a strana poskytli riešenia na problémy, čo naši voliči čakajú.

Foto: N - Tomáš Benedikovič
Foto: N – Tomáš Benedikovič

To tu už bolo. Stanovili ste si, čo budete robiť, vyzeralo to celkom sľubne, ale od druhého dňa sa to rúcalo.

Rúcalo sa to preto, lebo neboli dodržané dohody, a takto sa vládna koalícia stala nestabilnou. My sme jediná strana, ktorá má takmer dva roky pred voľbami program. Mali sme k tomu aj sériu vysvetľovacích akcií. Každý teraz môže vedieť, čo a ako chce Most riešiť. Prečo by som sa teraz staral o to, čo chce ktorá strana robiť?

Ktoré strany by mali vládnuť po voľbách 2016?

Tie, ktoré na to dostanú poverenie od voličov. Mňa to však fakt nezaujíma. Zaujíma ma, či viem tých svojich sedem percent vytlačiť na osem alebo deväť. Zaujíma ma ešte ďalšia vec – predpokladám, že každá strana bude mať tak ako my predstavu o tom, kedy a za akých okolností vstúpiť do vlády. Máme presné predstavy o ekonomike, vzťahoch k demokracii.

Programy pravice sú dlhodobo relatívne kompatibilné. Skončilo to však na podrazoch.

Možno z iných strán, takže tú otázku položte im. My sme každú dohodu vždy dodržali.

Poďme sa však baviť o tom, či sa dokážete zbaviť animozít, ktoré máte medzi sebou. Vždy, keď sa vás pýtame na Procházku, tak si rypnete. To isté platí pre Sulíka, ale aj pre iných. A platí to aj naopak.

Napriek tomu, že mám s Procházkom zlé skúsenosti a preňho nám padol zákon o dvojakom štátnom občianstve, sme s ním pred komunálnymi voľbami boli v rôznych oblastiach spolu. Vzájomne sme sa podporovali. Bol som jediný, kto prišiel na ich snem. Jedno hovorím stále, a nie sú to osobné animozity, ale skúsenosti – ak chcete mať pevnú vládu, musíte mať pevných partnerov, ktorí robia kompromisy. Ak si do niekoho vždy rypnem, je to Matovič, lebo nemá vlastný klub v rukách a každý hlasuje, ako chce. Viete si predstaviť akúkoľvek vládu, ktorej súčasťou bude OľaNO? Veď nám budú každú chvíľku padať vládne návrhy, a to sa nedá.

Takže si dokážete predstaviť fungovať vo vláde s kýmkoľvek okrem Matoviča?

S kýmkoľvek, kto vie, čo je to robiť kompromisy, ale aj má zodpovednosť smerom k programu. Pre mňa však nie je podstatné rok pred voľbami špekulovať, s kým áno a s kým nie.

Vychádzajme z reality. Stav po voľbách bude buď taký, že vládu dokáže vytvoriť Smer, alebo prakticky celá pravica. Viete si teda predstaviť ísť do vlády s Matovičom?

Pre mňa to v tomto momente nie je dôležité, lebo neviem, koľko budem mať percent. Jedno je isté, že stabilnú vládu viete vytvoriť len so stabilnými stranami. Vytvoriť koalíciu však nie je cieľ. Je to len prostriedok. Cieľom musí byť zmeniť to, čo je zlé.

V rozhovoroch, ktoré sme robili o pravici, sa objavujú tvrdenia, koho a čo ovláda Penta. Na koho v politike má vplyv Penta?

Ja sa starám len o svoju stranu. Na nás nemá vplyv žiadna ekonomická skupina. To som nedovolil ani vtedy, keď som musel vziať úver 100-tisíc eur pri zakladaní strany.

V Gorile sa o tom píše inak.

Pán redaktor, ak ja budem dennodenne na blog písať, že žijete s troma ženami, bude to pravda? Prepáčte, ale ja som prvý povedal, že je pre mňa veľmi dôležité, aby sa zistilo to, čo je v tom spise pravdivé. Píše sa tam o veciach, ktoré sa nikdy nestali.

Je Penta mecenášom pravice?

Mecenášom Mosta nie je. Je však zodpovednosťou každej strany, aby sa očistila, ak má mecenášov. To však hovorí pán Lipšic, ktorý napriek nesúhlasu vlády kúpil odpočúvacie zariadenie, ktoré je nefunkčné a nekompletné. Prečo to asi napriek zákazu urobil?

Kaliňák hovorí, že je funkčné.

Určité časti áno, ale nemá napríklad strategické odpočúvanie. Ani sa o ňom neuvažovalo. Pritom v období rastúceho terorizmu sa ani Slovensko bez neho nezaobíde.

Vráťme sa k pravici. Je dobré pre Slovensko, keď sa spoja Matovič, Lipšic a Sulík?

Čudoval som sa, keď som videl na jednej tribúne takých, čo si možno ešte mesiac predtým nevedeli prísť ani na meno. Ale v poriadku. To, že vedia ad hoc spolupracovať, je ich rozhodnutie.

Foto: N - Tomáš Benedikovič
Foto: N – Tomáš Benedikovič

Myslíte si, že je to jednorazové a že nebudú vedieť spolu vytvoriť blok či volebnú stranu?

Mám určité neoverené informácie, že sa niekto z nich objaví na kandidátke OľaNO. Veď ste sa na to aj pýtali a odpoveď nebola pozitívna ani negatívna. Ale prečo by som riešil, ako sa snažia niektorí ľudia alebo strany prežiť voľby 2016?

Lebo by mohli mať teoreticky aj toľko percent ako vy s KDH dohromady.

Ale ak je to len o tom, ako sa dostať do parlamentu, je to pre mňa málo. Kým oni protestovali pred parlamentom, my sme riešili zákon o schránkových firmách v prvom čítaní. A teraz – čo je dôležitejšie? Vtedy som povedal, že sme sa navzájom doplnili – aj tlak ulice, pretože po ňom boli aspoň ochotní prijať uznesenie, ktoré sme navrhli, teda, že sa predloží riešenie schránkových firiem, ktoré bude aj účinné.

Most má momentálne možno aj tretinu voličov slovenskej národnosti. Chcete ďalej posilňovať slovenský segment v strane?

Aj slovenský, aj maďarský.

Čo to znamená?

Ide o program. Musíme ísť medzi občanov a hovoriť, aké je napríklad naše riešenie korupcie. Chceme hovoriť ľudom, aké sú naše riešenia pre nezamestnanosť – na severe aj na juhu, nezávisle od toho, kto je akej národnosti.

Máte v pláne získať ďalších ľudí z SDKÚ?

My nelovíme. Ale možno aj preto, že ostatné strany padajú, máme teraz veľmi dobrú odbornú bázu.

Počítate ešte s SDKÚ ako s partnerom, alebo je tá strana už odpísaná?

Musí si vyriešiť vlastné problémy a, samozrejme, musí sa dostať do parlamentu.

Čo hovoríte na to, ako dopadol váš niekdajší strategický partner? Kto ho pochoval?

Predseda strany má vždy dôležitú úlohu – hľadať riešenia, ktoré v strane vyhovujú skoro každému, alebo aspoň väčšine. Predseda musí byť tmelom, a toto sa vo vnútri SDKÚ nepodarilo. Ale to je jej problém.

Hlásia sa vám ľudia z nej?

Áno, odborníci aj členovia. Ale nerobíme nábory. Ak sa hlásia, nech sa páči.

Pôjdete na referendum?

Určite.

Ako budete hlasovať?

Som kresťan, takže viete ako.

Trikrát áno?

Nebudem podávať takéto informácie.

Prečo? Pre vašich voličov je to asi dôležité.

Máme takých aj onakých voličov a táto otázka dosť rozdeľuje spoločnosť. Preto nebudeme robiť žiadnu kampaň. Ja sa určite s celou rodinou referenda zúčastním a vieme, ako budeme hlasovať. Zároveň si myslím, že otázka tejto menšiny by sa mala riešiť inak.

Ako?

Ak by bol naozaj záujem riešiť problémy tejto sexuálnej menšiny, má sa riešiť inak. Majú problém nahliadnuť do zdravotnej karty partnera? Riešme to. Majú problém pri dedení? Riešme toto. Ale len toto.

Prečo to nevyriešiť registrovanými partnerstvami?

Ak si vymyslíte registrované partnerstvo, v tom momente platia normy EÚ. Ak teda vtiahnete tento inštitút do legislatívy štátu, v tom momente platí každá norma aj na tieto skupiny ako na iné. Môžu si teda aj osvojiť dieťa. Ja tvrdím, že každé dieťa musí mať vzor matky a vzor otca.

Foto: N - Tomáš Benedikovič
Foto: N – Tomáš Benedikovič

Neexistujú relevantné štúdie o tom, že deti vyrastajúce rodičom s rovnakým pohlavím končia s nejakým hendikepom.

Možno štúdie nie sú, ale príklady áno. Teraz som napríklad čítal o konkrétnom prípade človeka z Nemecka, ktorý bol vychovaný v takejto rodine.

Existuje veľa príkladov, keď konkrétne dieťa trpí tým, ako je vychovávané v nefungujúcej heterosexuálnej rodine.

Výnimky potvrdzujú pravidlo.

Z čoho teda vychádza to vaše videnie adopcií, keďže to žiadne štúdie nepotvrdili? Iba z vášho konzervatívneho videnia sveta?

Povedal som vám, že som presvedčený – a to sú moje skúsenosti, že dieťa potrebuje vzor matky a vzor otca. Možno ten vzor v prípade pár percent bude zlý – ak tam niekto pije, bije sa. Možno. Ale to neznamená, že ten vzor musíme zahodiť. My však nechceme presviedčať ľudí pred referendom. Rozdeľuje to spoločnosť.

A prečo sa teda referenda zúčastníte?

Lebo som išiel na každé voľby aj referendum.

Pripúšťate však, že to referendum nie je dobrý nápad, lebo rozdeľuje spoločnosť?

Problém je aj v tom, že ani tie otázky nie sú dosť dobre položené. Ale zúčastním sa ho, lebo je to moje právo.

Teraz najčítanejšie