Denník N

Benešove dekréty – problém minulosti, súčasnosti a budúcnosti?

Prípravné práce pri Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prípravné práce pri Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Povojnové dekréty sú v poslednom čase opäť témou – na prekvapenie mnohých však nie ako historický, ale ako aktuálny právny problém. 

Autor je právnik, odborník na ľudské a menšinové práva

V máji tohto roku rozhodol štrasburský Európsky súd pre ľudské práva v prípade Bosits vs. Slovensko, že v súdnom konaní o konfiškácii podľa dekrétov bolo v roku 2015 porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces.

Denník Új Szó potom odhalil prípady z Podunajských Biskupíc, kde chce štát získať na základe dekrétov pozemky pod diaľnicou D4 od súčasných vlastníkov, pre maďarskú a nemeckú národnosť ich predkov.

Ministerka spravodlivosti Kolíková však nevidí dôvod na zákrok. Vo svojich odpovediach na interpeláciu poslancom Gyimesim (OĽaNO) aj strane Spolupatričnosť sa drží dlhodobej oficiálnej pozície štátu pestovanej od čias prístupových rokovaní k EÚ, podľa ktorej sú dekréty historickými dokumentmi, ktoré sa už v súčasnosti neuplatňujú, a preto na ich základe nikto nemôže nadobudnúť alebo stratiť majetok.

Ministerka Kolíková má formálne pravdu – a predsa nie. Dekréty sa už skutočne neaplikujú, ale napriek tomu nanovo menia vlastnícke vzťahy. Táto právna absurdita mätie aj odbornú verejnosť. Kľúčom k rozuzleniu záhady je jav eufemisticky nazývaný „neusporiadané majetkové vzťahy k pozemkom“.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie