Andrej Bán
Toto nie je článok o primeraných donucovacích prostriedkoch. Tie, samozrejme, polícia často môže a dokonca musí používať voči páchateľom trestnej činnosti. Bez ohľadu na ich pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie či politické presvedčenie.
Problém, a to zásadný, vzniká, keď tí, ktorí by mali občanov chrániť (policajti), sami utýrajú zadržaných ľudí na smrť.
Slovenskom nedávno oprávnene otriasol prípad usmrtenia Jozefa Chovanca belgickými policajtmi.
Menšiu pozornosť už akosi vyvolala iná správa. Európsky súd pre ľudské práva, na ktorý sa pred dvomi rokmi, potom ako vyčerpali všetky možnosti dovolať sa nápravy na Slovensku, obrátili desiati zbití obyvatelia rómskej osady v Moldave nad Bodvou, dal dvom z nich za pravdu. Páchatelia, ktorí si podľa slovenských súdov vymýšľali, sa týmto prelomovým rozhodnutím stali obeťami brutálnej policajnej razie z júna 2013.
Tak ako nebol za Mečiara „samoúnos“ syna prezidenta, tak ako sa za Fica nestalo „samonapadnutie“ Hedvigy Malinovej, tak si ani početné zranenia, modriny po úderoch obuškom a jazvy nespôsobili sami Rómovia z Moldavy.
Od Fica je vrcholne pokrytecké rozčuľovať sa nad belgickými policajtmi, ak dlhé roky ako premiér potľapkával po ramene tých našich za rovnakú brutalitu voči Rómom.
V dlhom zozname razií sa okrem iných (niektoré ich obete zo strachu z policajtov ani nenahlásili) nachádza zásah približne stovky maskovaných „špeciálnych posíl“ spolu s ostatnými policajtmi v roku 1995 v Jarovniciach. V marci 2009 košickí policajti mučili a ponižovali pre lúpež rómskych chlapcov. Deti sa museli navzájom fackať a bozkávať. Policajti ich prinútili vyzliecť sa donaha. To všetko bolo nahraté na video. V spise sa nespomína možný rasový motív.
Podobné prípady policajnej brutality voči Rómom sa odohrali v rokoch 2010 a 2011 v Pezinku, v roku 2010 v Tornali, v roku 2012 v Stráňach pod Tatrami.
Kancelária verejnej ochrankyne práv aj po razii v Moldave nad Bodvou konštatuje, že policajný zásah v apríli 2015 vo Vrbnici porušil základné práva a slobody obyvateľov osady. Podobný prípad sa stal v roku 2017 v Zborove. Ten podľa ombudsmanky nebol primeraný nebezpečnosti situácie a spôsobom, akým bol uskutočnený, došlo k porušeniu zákazu ponižujúceho zaobchádzania a znižovania ľudskej dôstojnosti.
Najvážnejší prípad sa odohral priamo na policajnej stanici v Revúcej, kde v júli 2001 po dlhotrvajúcom mučení zomrel 51-ročný Róm Karol Sendrei. Siedmi obžalovaní policajti sa pred súdom ocitli až o šesť rokov. V roku 2008 Krajský súd v Banskej Bystrici štyroch z nich odsúdil na tresty v rozpätí od 4 do 8,5 roka za zločin mučenia a krutého neľudského zaobchádzania.
Desivý bol posudok súdneho znalca. Ten v septembri 2007 potvrdil, že také zdevastované telo po úderoch, kopancoch a skákaní po ňom je počas jeho praxe výnimočné – a to vykonal tritisíc pitiev. Sendreia by podľa neho nezachránila ani okamžitá lekárska pomoc. Medzi najzávažnejšie zranenia patrili dve trhliny na srdcovnici, poškodená slezina, pečeň a odtrhnutý žlčník. Mučivé útrapy mu spôsobilo aj osemnásť zlomených rebier, zlomená sánka a hrudná kosť, poškodená dutina lebečná a opuch mozgu.
Ide o systémovú chybu fungovania polície. Doteraz akosi neboli obstarané kamery, ktoré by mali nosiť jej príslušníci počas zásahov. A orgán, ktorý má políciu kontrolovať, teda inšpekcia, je naďalej podriadený tomu istému človeku ako radoví policajti v teréne – ministrovi vnútra. Nie je teda nezávislá.
Ombudsmanka, mimovládky, právnici aj médiá roky burcujú na poplach.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
