Denník N

Pamätáte si meno Karol Sendrei? Policajná brutalita v Moldave nad Bodvou nebola jediná a ani najhoršia

Rany mali po policajnej razii v Moldave muži, deti aj ženy. Foto – ETP Slovensko
Rany mali po policajnej razii v Moldave muži, deti aj ženy. Foto – ETP Slovensko

Okrem koronavírusu zachvátila Spojené štáty pandémia protestov proti rasovo motivovanej policajnej brutalite. Ako je na tom Slovensko?

Toto nie je článok o primeraných donucovacích prostriedkoch. Tie, samozrejme, polícia často môže a dokonca musí používať voči páchateľom trestnej činnosti. Bez ohľadu na ich pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie či politické presvedčenie.

Problém, a to zásadný, vzniká, keď tí, ktorí by mali občanov chrániť (policajti), sami utýrajú zadržaných ľudí na smrť.

Slovenskom nedávno oprávnene otriasol prípad usmrtenia Jozefa Chovanca belgickými policajtmi.

Menšiu pozornosť už akosi vyvolala iná správa. Európsky súd pre ľudské práva, na ktorý sa pred dvomi rokmi, potom ako vyčerpali všetky možnosti dovolať sa nápravy na Slovensku, obrátili desiati zbití obyvatelia rómskej osady v Moldave nad Bodvou, dal dvom z nich za pravdu. Páchatelia, ktorí si podľa slovenských súdov vymýšľali, sa týmto prelomovým rozhodnutím stali obeťami brutálnej policajnej razie z júna 2013.

Tak ako nebol za Mečiara „samoúnos“ syna prezidenta, tak ako sa za Fica nestalo „samonapadnutie“ Hedvigy Malinovej, tak si ani početné zranenia, modriny po úderoch obuškom a jazvy nespôsobili sami Rómovia z Moldavy.

Od Fica je vrcholne pokrytecké rozčuľovať sa nad belgickými policajtmi, ak dlhé roky ako premiér potľapkával po ramene tých našich za rovnakú brutalitu voči Rómom.

V dlhom zozname razií sa okrem iných (niektoré ich obete zo strachu z policajtov ani nenahlásili) nachádza zásah približne stovky maskovaných „špeciálnych posíl“ spolu s ostatnými policajtmi v roku 1995 v Jarovniciach.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Razia v Moldave

Komentáre

Teraz najčítanejšie