Denník N

Riaditeľka múzea Betliar Tímea Mátéová: Andrássyovcom komunisti nevrátili ani len jednu fotografiu

Tímea Mátéová. Foto - Vlado Eliáš
Tímea Mátéová. Foto – Vlado Eliáš

Betliar sa ako jediný kaštieľ na Slovensku zachoval po 2. svetovej vojne so svojím pôvodným zariadením a zbierkami. „To, že po odchode Andrássyovcov kaštieľ nevyrabovali, je veľká zásluha ich zamestnancov, ktorí im boli úplne oddaní,“ hovorí Tímea Mátéová.

Kto boli Andrássyovci a prečo by sme mali ich históriu vnímať aj ako súčasť slovenských dejín a kultúrneho dedičstva?

Andrássyovci sú jednoznačne súčasťou našej histórie. Uhorsko, od roku 1867 súčasť Rakúsko-Uhorska, bol multikultúrny štátny útvar, v ktorom žili nielen Maďari, ale aj Slováci, Česi, Rakúšania, Chorváti a ďalšie národy. My všetci máme preto spoločné dejiny.

Rod Andrássyovcov sa hlásil k maďarskej šľachte, no Andrássyovci žili a pôsobili aj na území dnešného Slovenska. Do Uhorska prišli v polovici 16. storočia zo sedmohradskej obce Csíkszentkirály, ktorá leží v dnešnom Rumunsku. Odtiaľ sa odvodzuje aj ich prídomok Csíkszentkirály et Krasznahorka. Peter Andrássy sa najprv stal kapitánom cisárskeho vojska v Komárne a odtiaľ ho prevelili na Krásnu Hôrku. Tam sa mu tak zapáčilo, že sa snažil dostať hrad do svojho dedičského vlastníctva. Podarilo sa to však až jeho vnukovi Matejovi v roku 1642. Na sklonku 17. storočia sa rodina rozdelila na dve vetvy – staršiu betliarsku a mladšiu monockú, nazývanú aj dlholúckou. Betliarski Andrássyovci žili v Trebišove aj v Humennom.

Prezieravou politikou, ale aj výhodnými sobášmi sa Andrássyovci vypracovali na jeden z najvýraznejších a najvýznamnejších rodov nielen v Uhorsku, ale aj v celej strednej Európe. Za ich zlatý vek by som označila 19. storočie, keď sa darilo najmä synom Karola III. Andrássyho – Emanuelovi, Júliusovi a Aladárovi.

Predovšetkým Július Andrássy patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti rodiny a výrazne sa zapísal do dejín európskej diplomacie. Bol premiérom uhorskej vlády, aktívne sa snažil o vyrovnanie Rakúska a Uhorska a ako palatín Uhorska korunoval cisára Františka Jozefa I. za uhorského kráľa a jeho manželku Alžbetu, známu ako Sissi, za uhorskú kráľovnú. Obraz tejto korunovácie visí v betliarskom kaštieli. Neskôr pôsobil ako minister financií a obrany, no najdlhšie, v rokoch 1871 – 1879, bol ministrom zahraničných vecí monarchie. K jeho menu sa viaže vznik moderného uhorského štátu a riešenie balkánskeho konfliktu.

Július chodieval do Betliara za svojím bratom Emanuelom pravidelne na poľovačky. V korešpondencii, ktorá sa nám zachovala, vtipne píše, že za jeden týždeň pribral osem kilogramov, pretože sa nevenoval politike, ale výlučne len poľovačke a najmä jedlu.

Kaštieľ Betliar je plný pôsobivých, zaujímavých exponátov – od japonského samurajského brnenia cez vzácne knihy a knižné prvotlače z Gutenbergovej tlačiarne až po prekrásne vyrezávané háremové dvere. Emanuel I. Andrássy, o ktorom ste hovorili, na konci 19. storočia využíval túto svoju rezidenciu aj ako múzeum pre svoju bohatú zbierku z mnohých ciest po celom svete. Čo naučil uhorských aristokratov kontakt so svetom?

Hoci bola šľachta societa uzavretá do seba, medzi sebou fungovali veľmi liberálne a nemali žiadne predsudky. Keďže nemali finančné obmedzenia, odvolávajúc sa na tradície a prijímajúc nové trendy, podnikali dlhé, niekoľkomesačné cesty po celom svete. Bolo to privilégium, ktoré dáva tušiť pozitívny, kultúrny prínos týchto ciest. Tým, že boli scestovaní a spoznávali rôzne kultúry, bolo ich zmýšľanie iné, tolerantnejšie.

Ostatne, to pozorujeme aj dnes. Ľudia, ktorí cestujú, sú otvorenejší rôznym názorom a myšlienkam, neboja sa neznámeho, viac akceptujú rôznorodosť, inakosť.

Po skončení druhej svetovej vojny, a najmä po prevrate v roku 1948 nám komunistický režim aristokraciu zámerne predstavoval ako odsúdeniahodnú, pôžitkársku, ľahtikársku či dokonca zhýralú spoločenskú vrstvu, ktorá vykorisťovala svojich poddaných a neskôr svojich zamestnancov. Bolo to tak v skutočnosti?

Pravda

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Iné podcasty Denníka N

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie