Nedeľná nekázeň: Kto zabíja Boha
Tak ako sa z nikoho nestane auto, ak bude prespávať v garáži, ani človek, ktorý chodí do kostola, automaticky nie je hlásateľom živého Boha – môže byť aj „vrahom Boha“.
Filozof Friedrich Nietzsche povedal tú slávnu vetu, že „Boh je mŕtvy“. A jeho potom často citujú všetci, ktorí to vo svojom vnútri pociťujú rovnako. Boh je mŕtvy. A ani sa im nečudujem. Ak sa pozrieme na všetko utrpenie vo svete, predovšetkým nevinných ľudí, vychádza mi z toho, že Boh je buď mŕtvy, alebo sa o nás nezaujíma. Živým ho robí naša láska. Všade tam, kde sa človek človeku stáva iskierkou nádeje. Naše vzťahy.
V spoločnosti je skupina ľudí s názvom „veriaci“, ktorí tým, že formálne v Boha veria, si začali uzurpovať aj právo o ňom „rozhodovať“ – mať „na neho patent“. Ale život človek neoklame. Život začína žiť až dotykom lásky. Skupina veriacich má zmysel pre „zmŕtvychvstanie Boha“, až keď autenticky milujú. Ja ako kňaz som zacítil vánok živého Boha často silnejšie u neveriacich ľudí a v prostredí ľudí bez vyznania, ako u veriacich.
Pred vstupom do kláštora bola väčšina mojich priateľov z radu ateistov. Jednému z nich som povedal,
