Denník N

Záchranár Dobiáš: Na začiatku pandémie sme mali denne aj dve či tri posádky v karanténe

Záchranár Viliam Dobiáš. Foto – TASR
Záchranár Viliam Dobiáš. Foto – TASR

Šéf Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš hovorí, že už v marci prišli o všetky zásoby ochranných pomôcok, lebo to, čo predtým spotrebovali za niekoľko rokov, teraz minuli za pár dní. Posádky si ich požičiavali medzi sebou, pretože na nové by čakali viac než rok.

V rozhovore sa dozviete:

  • ako sa zmenila situácia záchrannej služby počas pandémie
  • či majú záchranári strach z koronavírusu
  • ako sa pozerá na mediálne výstupy politikov
  • ako sa brániť proti dezinformáciám

Pracujete viac ako 40 rokov ako záchranár a momentálne patríte do rizikovej skupiny, nebojíte sa nákazy?  

Mnohí záchranári to brali dosť emotívne, pretože sa o koronavíruse veľmi intenzívne písalo. Nevieme dopredu, kto je alebo nie je pozitívny. Je preto ťažké určiť pri príznakoch, ako je sťažené dýchanie, zápal pľúc alebo psychická záťaž, či ide o infekciu. Často sme chodili do neznámeho prostredia a to, či mal pacient pozitívnu cestovateľskú anamnézu, sme zistili tesne pred domom alebo bytom. Veľakrát sme boli v kontakte s ľuďmi bez ochranných pomôcok. Lenže je to naša práca, na rozmýšľanie nie je čas.

Čiže ste ani neuvažovali nad tým, že by ste predsa len neriskovali a ostali doma? 

To sa nedá. Akonáhle sa niekto rozhodne robiť záchranára, tak to robí neustále. Ale na druhej strane musím povedať, že záchranár je príliš vzácny na to, aby zomrel spolu s pacientom, a preto si musíme chrániť svoje životy.

Keďže pracujete v rizikovom prostredí, vyhýbate sa vo svojom voľnom čase hromadným akciám? 

Som dvojnásobne rizikový pacient – pre môj vek a ešte som aj onkologický pacient. Som veriaci človek. Hovorím si, že svoj život neovplyvním. Myslím si, že keď si Pán Boh povie, že som ešte užitočný, tak ma nezahubí nejakým vírusom a ak som tu už spravil všetko, čo som mal, tak si ma k sebe zavolá. Filozoficky mi to pomáha.

Stalo sa vám niekedy počas pandémie, že ste museli ostať v domácej izolácii, pretože vám nakazený človek nepovedal, že by mohol byť pozitívny? 

Osobne som sa do tejto situácie nedostal. Fakt je, že operačné stredisko sa nás snažilo šetriť. Záchranné posádky mohli prísť do kontaktu s pozitívnym pacientom častejšie ako my. Zo začiatku sme mali denne aj dve či tri posádky v dvojdňovej karanténe. Členovia posádky museli čakať na negatívny test pacienta, alebo mať dva negatívne testy na koronavírus, kým sa mohli vrátiť do služby. Bolo pár desiatok posádok,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Slovensko, Zdravie

    Teraz najčítanejšie