Denník N

Teraz to možno nevidíme, ale naše kultúrne dedičstvo sa rozpadá, hovorí etnologička Zuzana Denková

Zuzana Denková. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zuzana Denková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenské banské múzeum s hlavným sídlom v Banskej Štiavnici navštívi ročne približne 150-tisíc ľudí. Múzeum má osem samostatných expozícií – najznámejšími sú Banské múzeum v prírode – Skanzen, Starý a Nový zámok v Banskej Štiavnici. Prevádzku múzea zabezpečuje 68 zamestnancov (2019), organizačne patrí pod ministerstvo životného prostredia.

Tento rok čelilo vedenie múzea kritike za prevádzku Galérie Jozefa Kollára. Na diskusiu o jej budúcnosti prišiel aj minister Ján Budaj. Výsledok je, že z čela múzea po takmer dvadsiatich rokoch odchádza do dôchodku riaditeľ Jozef Labuda, nahradiť by ho mal víťaz výberového konania.

Etnologička Zuzana Denková, ktorá v múzeu pôsobí takmer pätnásť rokov, upozorňuje, že jeden nový človek nič nezmení. O situácii v múzeu napísala dva otvorené texty – jeden na Facebooku a druhý pre Artalk, ktoré odhaľujú stav fungovania múzeí na Slovensku.

V rozhovore hovorí aj o tom,

  • ako sa bežne na kolene robí výskum v podmienkach banského múzea;
  • v akom stave sú depozitáre, ktoré majú chrániť zbierky;
  • prečo sú expozície staré niekoľko desaťročí;
  • prečo osobný záujem ministra ako pomoc nestačí.

Čo vás primalo k natoľko otvoreným reakciám?

Sklamanie. V múzeu pracujem pätnásť rokov. Z ministerstva, ktoré je našim zriaďovateľom, zväčša príde zástupca iba vtedy, keď niečo oslavujeme – napríklad Salamandrové dni, a to býva skôr zdvorilostná návšteva.

Keď teraz prišiel pán minister Budaj na diskusiu o budúcnosti Galérie Jozefa Kollára, ktorá je súčasťou múzea, očakávala som, že nepôjde iba o formálnu účasť a nebude sa diskutovať iba o galérii, ale že dôjde k reflexii stavu múzea ako takého. A to sa nestalo.

Vaša kritika bola pomerne priama. Neobávali ste sa, aké to pre vás môže mať následky v práci?

Nie, toho som sa neobávala. Verím, že žijem a pracujem v demokratickej krajine. Nie som a nikdy som nebola typ človeka, ktorý by si myslel, že potľapkávanie po pleciach je to, čo nás posúva vpred. Posúva skôr vecná kritika, pohľad do zrkadla.

Ako na vaše texty zareagovali vaši kolegovia?

Rôzne. Prvý text, ktorým som sa primárne snažila prebudiť záujem ministra, vyvolal skôr pozitívne a podporné reakcie, v prípade druhého to bolo zložitejšie. Poukázala som na problémy vo viacerých odborných činnostiach a niektorým sa to nepáčilo. Vnímali to ako útok na inštitúciu, že si nerobí dobre svoju prácu.

Tak som to však nemyslela. Snažila som sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie