Vo Švédsku sa na karanténu nevykašľali. Vyvraciame chyby Bukovského a Maleca o koronavíruse (2. časť)

V prvej časti textu sa Denník N bližšie pozrel na viaceré vyjadrenia dietológa Igora Bukovského a onkológa Vladimíra Maleca z Onkologickej kliniky Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici o tom, že COVID-19 je banálne ochorenie (nie je), vírus sa vyčerpáva (len hypotéza, reálnejšie sú iné vysvetlenia) alebo že 80 percent populácie sa novým koronavírusom nemôže vôbec infikovať (tvrdenie bez dôkazov).

V druhej časti textu bude reč o imunite, rúškach, epidemiologickej situácii v Česku a vo Švédsku, mRNA vakcíne či PCR testoch. Naozaj sa vo Švédsku „na karanténu vykašľali“ a „nestalo sa nič hrozné“, ako vraví Malec, a naozaj nie je isté, že „nosenie rúška bráni šíreniu infekcie“, ako vraví Bukovský?

Lekári sa v diskusii, ktorá zaujala dezinfoscénu, vyjadrovali k epidemiológii, virológii či imunológii, hoci sa venujú dietológii a onkológii. Denník N preto oslovil vedkyňu a vedcov z UK a SAV – epidemiologičku, virológa, imunológa, matematika a molekulárneho biológa –, aby sa k jednotlivým témam podľa svojej odbornosti vyjadrili.

Stanovisko zaslalo Denníku N aj ministerstvo zdravotníctva.

Denník N v piatok kontaktoval onkológa Maleca, na otázky doteraz nezareagoval, hoci sa Denník N uistil, že ich dostal. Reakciu lekára Bukovského prinášame nižšie.

• virológ Boris Klempa: vedúci oddelenia ekológie vírusov vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied;
• matematik Richard Kollár: Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave;
• imunológ Vladimír Leksa: Ústav molekulárnej biológie SAV;
• molekulárny biológ a genetik Tomáš Szemes: vedúci Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave;
• epidemiologička Alexandra Bražinová: Ústav epidemiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

O imunite

Bukovský: „Argument, že prekonanie infekcie nevytvára imunitu, ale vakcína zastaví šírenie infekcie, je bláznovstvo.“ Malec: „Tvrdiť, že imunita po prekonaní je bezvýznamná, ale vakcína nám pomôže, je v rozpore s elementárnou logikou.“

Podľa imunológa Vladimíra Leksu z Ústavu molekulárnej biológie SAV „nie je pravda, že imunita vytvorená ochorením a očkovaním je vo všetkých smeroch porovnateľná“.

„Áno, po ochorení je človek zvyčajne imúnny, ale iba v prípade, že ochorenie prežije. Imúnny je však aj po očkovaní, pri ňom navyše neochorie a neumiera,“ dodal vedec z SAV.

Odborník vysvetlil, že pacienti s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 si imunitnú pamäť v podobe imunitných pamäťových buniek vybudovali omnoho slabšiu ako tí, u ktorých bol priebeh miernejší. „Tí majú oveľa lepšiu odolnosť na toto ochorenie,“ objasňuje Leksa a dodáva, že dôvodom je podľa dostupných údajov to, že pri ťažkom priebehu sa vyskytla veľmi silná reakcia, takzvaná búrka cytokínov.

Vedec ďalej vysvetľuje dôsledky tejto reakcie, ktorá narušila postupnosť imunitných odpovedí u pacientov: „Pamäťové imunitné bunky sa nevytvorili, a nákaza sa preto prirodzenou cestou nezlikvidovala. Pomohli im lieky, napríklad antivirotiká. Týmto pacientom hrozí, že v budúcnosti môžu na COVID-19 ochorieť znovu. Týka sa to najmä starších pacientov.“

Očkovanie je nastavené tak, aby vyvolalo imunologickú pamäť bez toho, aby človek na danú chorobu ochorel, teda nehrozia komplikácie typu cytokínovej búrky, ktoré by postupnosť a komplexnosť odpovedí narušili.

Aj v prípade, že sa človek z COVID-19 vylieči, z dlhodobého hľadiska mu hrozia iné zdravotné komplikácie spojené s primárnym ochorením, napríklad fibrotické pľúcne ochorenia, neurologické poruchy alebo cievne poškodenia, objasnil imunológ. „Po očkovaní toto nehrozí,“ povedal Leksa a dodal: „Imunita poskytnutá prekonaním choroby a očkovaním nie je v žiadnom prípade rovnaká. Tá prvá prináša omnoho viac rizík.“

Bukovský pre Denník N zopakoval svoj postoj, ktorý uviedol vo svojej relácii: „Ak prekonanie samotnej infekcie údajne nevytvára dostatočnú imunitnú reakciu organizmu, ako by takú dostatočnú reakciu v tom istom organizme mohla vyvolať vakcína, ktorá je nejakým derivátom samotného vírusu alebo protilátok proti nemu? Taká situácia je podľa mojich vedomostí možná iba vo veľmi zriedkavých situáciách.“

O mRNA vakcíne

Onkológ Malec: „Americká vakcína má byť RNA (mRNA vakcína od Moderny – pozn. red.), ktorá v humánnej medicíne nebola ešte použitá. Dá sa dočítať, že má aj svoje negatíva, môže napríklad vyvolať autoimunitné ochorenia.“ Na povinné očkovanie nie je podľa onkológa dostatok zdravotných dôvodov. Obaja lekári sa zhodli, že by sa nedali zaočkovať, lebo „koronavírus je banálna záležitosť“.

V tejto chvíli sa po celom svete v predklinickej fáze testuje 142 vakcín. Do tretej fázy skúšania sa doteraz dostalo deväť z nich.

V tomto – záverečnom – štádiu sa látka podáva tisíckam dobrovoľníkov, aby sa určila jej bezpečnosť, účinnosť a vedľajšie účinky. Súčasťou tejto fázy skúšania je aj kontrolná skupina, ktorej sa podáva placebo.

„Na vývoji vakcíny sa intenzívne pracuje, na druhej strane, treba dbať aj na bezpečnosť. Nikto by nešiel do rizika, že by sa vakcína uviedla do praxe, no dostatočne by sa neodskúšala s ohľadom na bezpečnosť a účinnosť,“ povedala v rozhovore pre Denník N epidemiologička Andrea Kološová.

Existuje viacero typov vakcín a líšia sa od seba mechanizmom účinku. Práve o tej, ktorú komentuje onkológ Malec, si však imunológ Leksa z SAV sľubuje najviac. V augustovom článku pre Denník N vedec vysvetlil prečo:

Najvhodnejšou sa preto zdá byť vakcína na báze vírusovej ribonukleovej kyseliny (RNA), ktorá sa pripraví omnoho rýchlejšie a oveľa lacnejšie. Ak sa totiž ako vakcína použije RNA, konkrétne mediátorová (messenger) mRNA, naše bunky ju najprv pohltia a potom spracujú tak, že tá sa prepíše priamo na vírusový proteín.

Spravia teda presne to, čo by inak museli prácne a zdĺhavo robiť výskumníci v laboratóriách. Bunky to spravia zadarmo a ihneď.

Navyše poskytuje mRNA vakcína ďalšiu výhodu. Klasická technológia očkovania s modifikovaným či oslabeným vírusom vyvoláva prednostne aktiváciu B-buniek a tvorbu protilátok. Nie vždy sa však patogén dá zlikvidovať iba protilátkami. Spravidla je nutný aj zásah zabijackých (cytotoxických) T-buniek.

Vírusový proteín produkovaný v ľudskej bunke po RNA vakcinácii je okamžite rozpoznaný imunitným systémom a následná imunitná odpoveď zahŕňa rovnako B- aj T-bunky. Tie prvé produkujú špecifické protilátky, tie druhé likvidujú infikované bunky a zabraňujú tak množeniu vírusu.

Ak sa ukáže, že nová mRNA vakcína bude bezpečnejšia ako konkurenčné riešenia, navyše bude účinnejšia a lacnejšia, „začne sa nová éra vakcín“, povedal Leksa.

Vedec z SAV pre Denník N vysvetlil, že aj táto vakcína môže mať niektoré neželané efekty, „tie by sa však nemali výrazne líšiť od štandardných vakcín“. Podľa neho nie je pravda, že by sa tento typ vakcíny v humánnej medicíne ešte nepoužil, keďže „doteraz sa mRNA vakcinácia v ľudskej medicíne používala najmä pri personalizovanom liečení inak neliečiteľných nádorov“.

Genetik a molekulárny biológ Tomáš Szemes z UK v tejto súvislosti poznamenal, že „mRNA vakcíny (teda molekuly mRNA s génmi vírusu zabalené do lipidových nanočastíc) existujú a úspešne sa používajú na vakcináciu napríklad proti chrípke“.

Podľa Leksu „imunita získaná očkovaním spoľahlivou a bezpečnou vakcínou, a u starších aj preočkovaním, bude zaručene účinnejšia ako imunita získaná cestou prekonania“.

Vedec dodal, že ak vakcína prejde všetkými potrebnými fázami testovania, dá sa zaočkovať. „Očkovanie proti COVID-19 by malo byť povinné,“ myslí si.

O PCR testoch

Onkológ Malec: „To, že má nejaký človek pozitívny PCR test, vôbec nemusí znamenať, že je infekčný, nehovoriac o relatívne vysokej nespoľahlivosti týchto testov.“ 

Aj denník New York Times nedávno upozornil, že štandardné PCR testy sú príliš citlivé a rozoznajú aj takú nálož vírusu, ktorá nemusí predstavovať zdravotné riziko. Americký denník však uzatvára, že to neznamená, aby sa testovalo menej. Podľa New York Times by sa PCR testy mali doplniť o rýchlotesty, ktoré síce nie sú také spoľahlivé, ale dokázali by zachytiť superprenášačov s najväčšou vírusovou náložou.

Český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v DVTV podotkol: „Aj ten, kto má malú vírusovú nálož, môže byť veľmi dlho infekčný. Môže byť málo infekčný, nebude superprenášačom, ale myslím si, že to môže šíriť aj niekoľko mesiacov. Sme veľmi variabilní a každý organizmus reaguje trochu inak.“

Čo znamená pozitívny RT PCR test?

Takýto výsledok znamená prítomnosť nového koronavírusu v dýchacích cestách. „Koronavírus SARS-CoV-2 je respiračný vírus a dnes vieme spoľahlivo povedať, že sa šíri najmä kvapôčkovou infekciou (kašeľ, kýchanie) a uvoľňovanými aerosólmi (dýchanie, rozprávanie). Keď vírus zachytíme testom, je vysoké riziko, že človek je infekčný,“ hovorí Szemes, ktorý sa podieľal na vývoji slovenských testov na koronavírus.

Tieto testy dokážu zachytiť už dve kópie vírusu (dve vírusové častice) a detegujú výhradne nový koronavírus a žiadny iný koronavírus ani žiadne iné respiračné vírusy či čokoľvek iné.

„Špecificita (zjednodušene presnosť) je vďaka tomu na úrovni 100 percent. Platí to aj pre viaceré dnes dostupné kity od viacerých výrobcov. Problémom však môže byť spôsob odberu vzorky u pacientov. Zle vykonaný nazofaryngeálny ster môže znížiť záchyt vírusu u pozitívneho pacienta až o 40 percent,“ objasnil Szemes dôvody, ktoré môžu znížiť presnosť testu.

Znižovať presnosť testu môže aj biológia procesu infekcie. „V úplne skorých (prvé tri dni) a neskorých fázach infekcie (dva týždne a dlhšie) sa v nosohrtane nemusí vírus vôbec vyskytovať. Vtedy môže byť test takzvane falošne negatívny,“ vraví Szemes, no dodáva, že falošne pozitívny výsledok je pri súčasných kvalitných certifikovaných testoch prakticky vylúčený.

„Nepresnosť je výlučne obmedzená len na menší záchyt pozitívnych. Niektoré práce hovoria o potrebe viacnásobného testovania jedného pacienta či podozrivého.“

O Česku

Vo videu z 28. augusta Bukovský porovnáva situáciu na Slovensku a v Česku a konštatuje, že zatiaľ čo u nás sa straší druhou vlnou, v Česku ju podľa ministerstva zdravotníctva nemáme očakávať. Bukovský sa odvoláva na českého ministra zdravotníctva Adama Vojtěcha, aby médiá prestali preháňať o koronavírusovej infekcii, pretože COVID-19 je infekčné ochorenie „ako každé iné“.

Vojtěch skutočne povedal, že COVID-19 je infekčné ochorenie ako každé iné, no spomenul to preto, že chorí, ktorí sa nakazili COVID-19, duševne trpia a „je to veľká stigma“, nie preto, že by bol COVID-19 neškodný, napríklad ako nádcha.

Áno, český minister nečaká druhú vlnu, ale je to preto, že podľa neho sa tá prvá ešte neskončila. „Pôvodne sme si mysleli, dnes už môžem povedať naivne, že vírus v lete poľaví, že sa nebude tak šíriť, možno že zmenou počasia. Ale vidíme reálne na dátach, že žiadna pauza nebola. Len pokles daný protiepidemiologickými opatreniami, hoci pomerne krátky,“ citujú Vojtěcha novinky.cz deň po tom, čo Bukovský na YouTube zavesil svoje video.

„Naším cieľom nie je a nebolo strašiť,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva v reakcii na slová Bukovského. „Pomáhame, odporúčame, vysvetľujeme. Hľadáme spôsoby, ako môžeme minimalizovať riziko šírenia koronavírusu, a teda chrániť seba a svojich blízkych.“

Od 1. septembra sa v Česku opäť sprísnili opatrenia v boji s koronavírusom, aj pre rúška, ktoré sú povinné napríklad v MHD.

Bukovský však rúška spochybňoval a odvolával sa pritom na tlačovú konferenciu ministra zdravotníctva a hlavnej hygieničky ČR Jarmily Rážovej spred niekoľkých dní, na ktorej sedeli bez rúšok.

Rážová neskôr poznamenala: „Z dlhodobého hľadiska by bolo lepšie, ak by sme ich (rúška – pozn. red.) nechali, aby sme umelo nenavodili pocit, že sme to dobre zvládli. Aj keď popravde, prvú vlnu sme zvládli veľmi dobre, možno najlepšie v Európe, a to nás rozmaznalo.“

Mimochodom, Rážová sa minulý týždeň nakazila novým koronavírusom a momentálne je v domácej karanténe.

1. septembra mali v Česku 499 nových prípadov, 2. septembra 649, 3. septembra 679, 4. septembra 798, 5. septembra 508 a 6. septembra 411. Uvedené čísla presahujú údaje z jari, no treba dodať, že vtedy sa testovalo menej. Denný prírastok na milión obyvateľov je v Nemecku alebo Poľsku štvrtinový v porovnaní s Českou republikou.

Rastie aj počet hospitalizovaných alebo ľudí s vysoko intenzívnou starostlivosťou – zatiaľ čo v polovici júna sa v krajine liečilo okolo 70 až 80 ľudí, 5. septembra prekročil počet hospitalizovaných na COVID-19 dvesto.

Najviac prípadov pribúda v Prahe. Z uvedených dôvodov mesto pristúpilo k opatreniu, že od stredy 9. septembra uzavrú medzi polnocou a šiestou ráno všetky bary a nočné podniky. Pražskí hygienici nariadili aj nosenie rúšok v obchodoch a nákupných centrách a od 14. septembra aj v školách.

Prípadov v Prahe je toľko, že šéfka pražskej hygienickej stanice Zdeňka Jágrová o trasovaní kontaktov nakazených uviedla: „Veľmi sa ospravedlňujeme, ale nie sme to schopní zvládať“. Podľa Jágrovej sú „rúška nepríjemné, ale majú svoj efekt, (lebo) zabraňujú šíreniu kvapôčok“.

O Švédsku

Onkológ Malec: „Švédi na akúkoľvek karanténu kašľali a nestalo sa nič hrozné. Počty úmrtí boli porovnateľné.“

Minulý mesiac magazín New Scientist napísal, že aj vo Švédsku mali „lockdown“, len bol do značnej miery dobrovoľný a v krajine zákonom vyžadovali len niekoľko opatrení, napríklad zákaz zhromaždení nad 50 osôb.

„Aj dobrovoľné obmedzenia môžu fungovať rovnako dobre ako tie požadované zákonom,“ cituje New Scientist hlavného švédskeho epidemiológa Andersa Tegnella.

Štúdia publikovaná minulý mesiac v časopise PNAS ukazuje, že vo Švédsku klesli výdavky spotrebiteľov o 25 percent, zatiaľ čo v susednom Dánsku, ktoré zaviedlo povinný lockdown 11. marca (ako jedna z prvých európskych krajín) o 29 percent. Keďže sú údaje porovnateľné, znamená to, že Švédi sa správali tak, akoby mali povinný lockdown, hoci bol len dobrovoľný.

Na pokles mobility vo Švédsku poukazujú dáta z aplikácie Citymapper na plánovanie ciest. Ako uvádza New Scientist, k poklesu cestovania v Štokholme došlo o 40 percent v porovnaní s bežným obdobím.

Ak sú uvedené zistenia platné, potom je Malecovo tvrdenie, že „Švédi na akúkoľvek karanténu kašľali“, chybné. Švédi boli zodpovední dobrovoľne.

Čo sa týka počtu úmrtí na milión obyvateľov, podľa databázy worldometers.info je Švédsko v pondelok 7. septembra na 13. mieste na svete s 577 úmrtiami.

Spomínané Dánsko má v pondelok 7. septembra 108 úmrtí na milión obyvateľov a susedné Nórsko, kde tiež zaviedli lockdown, ich má 49. Fínsko, kde pozatvárali školy, hranice či štátne inštitúcie, okupuje 76. priečku so 61 obeťami koronavírusu na milión obyvateľov. Na Slovensku máme sedem úmrtí na milión obyvateľov.

Je na zváženie, či sú uvedené údaje Švédska a iných krajín „porovnateľné“, ako vraví Malec.

Švédsko výrazne zaostáva za susedným Dánskom, Nórskom a Fínskom aj v počte nakazených na milión obyvateľov.

HDP Švédska kleslo v druhom štvrťroku o 8,6 percenta, zatiaľ čo v EÚ o 11,9 percenta, čo je viac. Lenže aj v EÚ sú aj také krajiny, ktoré zaviedli lockdowny, napriek tomu v nich HDP kleslo menej ako vo Švédsku – v Česku o 8,4 percenta a v Litve o 5,1 percenta, čo je najmenej v EÚ, uvádza New Scientist.

Cieľ Švédska dosiahnuť kolektívnu imunitu, pre ktorý sa vzdali „tvrdého lockdownu“, zatiaľ zlyháva, pretože v Štokholme zistili protilátky na nový koronavírus len zhruba 20 percentám obyvateľov mesta. To je porovnateľné s údajmi z Londýna alebo z New Yorku a vzdialené od cieľa premoriť okolo 70 percent populácie. Z uvedených dôvodov denník New York Times napísal, že Švédsko sa pre svet stalo „varovným príbehom“.

Na druhej strane, Švédsko má relatívne nízke nové prírastky – za prvých päť septembrových dní to bolo 172, 213 a 286, 263 a 168 prípadov. Niektorí epidemiológovia sa obávajú druhej vlny epidémie.

O rúškach

Bukovský vo videu z 28. augusta: „Doteraz nie je isté, či nosenie rúška bráni šíreniu infekcie. Názory expertov a výsledky analýz sa veľmi zásadne líšia.“

Bukovský má pravdu, keď vo videu ďalej hovorí, že „o tom, či rúškom chránite seba a druhých, rozhoduje typ rúška a hygiena rúška“, mýli sa však v konštatovaní, že nie je isté, či rúška bránia šíreniu infekcie, pretože najnovšie štúdie sa klonia k záveru, že sú účinné.

Napríklad Inštitút pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME) pri Washingtonskej univerzite v americkom Seattli zverejnil minulý týždeň globálnu predpoveď o vývoji COVID-19 do konca tohto roka, v ktorej uvádza, že ak sa zavedú univerzálne pravidlá o nosení rúšok a o fyzickom odstupe, do konca roka sa dá očakávať, že zomrú dva milióny ľudí, no ak sa nespraví nič, ochoreniu podľahnú až štyri milióny.

Dosiaľ sa eviduje takmer 900-tisíc obetí COVID-19.

Za najpravdepodobnejšie inštitút považuje, že sa zavedú len čiastočné opatrenia, takže sa zachráni okolo 770-tisíc ľudí.

V júli vydal prestížny lekársky časopis Lancet editoriál, v ktorom napísal, že „svet to najhoršie možno ešte len čaká“. Napríklad India niekoľko dní po sebe zaznamenala svetové rekordy v prírastkoch nakazených – 5. aj 6. septembra mali viac ako 90-tisíc nových prípadov za deň.

Pripomeňme aj výskum, o ktorom Denník N v minulosti napísal:

Podľa pre-printu (nerecenzovaná štúdia) z mája tohto roku od vedcov a vedkýň hlavne z Edinburskej univerzity znižuje nosenie rúška o 90 percent vzdialenosť, ktorú prekonajú čiastočky vylúčené pri dýchaní a kašľaní. „Ohromila ma účinnosť všetkých druhov rúšok, ktoré sme testovali,“ povedal v správe Edinburskej univerzity spoluautor pre-printu Ignazio Maria Viola.

„Bolo upokojujúce, že doma vyrobené rúška fungovali rovnako dobre ako chirurgické rúška, čo sa týka schopnosti zastaviť prúd vzduchu vychádzajúci z úst,“ dodala spoluautorka pre-printu Felicity Mehendalová z Edinburskej univerzity.

Odborníci však dodávajú, že treba dbať na správne nosenie rúška, ktoré má priliehať k tvári. V opačnom prípade hrozí, že sa kvapôčky s vírusom dostanú pri kýchaní či kašľaní von napríklad zboku.

Nikto netvrdí, že rúška sú stopercentne účinné, ale odborníci sa zhodujú, že nejaká ochrana je lepšia ako žiadna. Rúška predstavujú bariéru, ktorá znižuje šírenie vírusu do prostredia. Podľa štúdie z apríla tohto roku blokujú chirurgické rúška až 75 percent kvapôčok.

Sú však rúška užitočné aj pre zdravých? Problémom je, že značná časť nakazených šíri vírus bez toho, aby mali akékoľvek symptómy ochorenia, prípadne majú len veľmi mierne symptómy, takže si COVID-19 pomýlia s obyčajnou nádchou.

Preto odborníci a odborníčky radia, aby rúška nosilo čo najviac ľudí. Práve tak sa zníži šírenie vírusu od ľudí, ktorí si myslia, že sú zdraví, hoci v skutočnosti sú infikovaní, len o tom nevedia.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznáva, že aj domáce rúška „môžu fungovať ako prekážka, ktorá bráni šíreniu vírusu od nositeľa na druhých“, a v oblastiach s vysokým výskytom nákazy alebo na miestach, kde nemožno dodržiavať minimálne metrový odstup, ako je napríklad hromadná doprava, „radí vládam, nech verejnosť podporujú v tom, aby používala látkové rúška“.

Na otázku, aký je účel nosenia rúšok, WHO odpovedá, že „cieľom je zabrániť tomu, aby človek s rúškom preniesol nákazu na iných (kontrola zdroja), alebo ochrana nosiča rúška proti infekcii (prevencia)“. Aj WHO teda konštatuje, že rúško môže fungovať ako ochrana pred infekciou.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uvádza, že „COVID-19 môžu šíriť aj ľudia, ktorí nemajú žiadne symptómy, takže nevedia, že sú infikovaní, preto je pre každého dôležité, aby na verejnosti nosil rúško a dodržiaval fyzický odstup (bol aspoň dva metre od ostatných)“.

„Osobne si myslím, že rúška sú kľúčovou zložkou z nefarmakologických opatrení, ktoré máme na boj s COVID-19,“ cituje NPR epidemiológa Jeffreyho Shamana z Kolumbijskej univerzity.

Monica Gandhiová z Kalifornskej univerzity v San Franciscu je presvedčená, že rúška sú vhodné aj pre zdravých, pretože dokážu zablokovať aspoň časť kvapôčok, ktoré na nás vykašle či vydýcha infikovaný človek. „Čím viac vírusu dostanete do tela, tým vyššia je pravdepodobnosť, že budete chorý,“ povedala vedkyňa a dodala, že aj keď rúško nie je stopercentná ochrana, môže ísť o takú ochranu, ktorá zníži dávku vírusu natoľko, že ochorenie COVID-19 nebude mať ťažký priebeh, ale len mierny či asymptomatický.

Keď vo februári prepuklo ochorenie na lodi Diamond Princess, z tých, ktorí boli pozitívni, bolo 18 percent bez symptómov. Keď v marci vypuklo ochorenie aj na argentínskej lodi, asymptomatických bolo až 81 percent. V čom bol rozdiel? Podľa Gandhiovej v rúškach – na argentínskej lodi všetkým pasažierom okamžite rozdali chirurgické rúška a personál nosil respirátory N95.

Májová štúdia z BMJ Global Health ukázala, že čínske domácnosti, kde všetci v interiéri preventívne nosili rúška, znížili riziko prenosu nákazy o 79 percent. 

O komunikácii štátu o rúškach

Podľa Bukovského vytvára ministerstvo zdravotníctva ilúziu, že proti šíreniu infekcie sme spravili všetko, ak si dáme rúško, a preto sa prestávame chrániť inými spôsobmi. „Ministerstvo zdravotníctva sa snaží verejnosť presvedčiť, že ak budeme všetci nosiť rúško, sme všetci chránení a vlastne žiadne ďalšie opatrenia nie sú potrebné,“ dodáva dietológ.

Psychológovia poznajú takzvaný Peltzmanov jav, ktorý znamená, že zavedenie nejakého opatrenia môže – paradoxne – viesť k inému riskantnému správaniu. Napríklad pocit bezpečnosti spojený s povinnosťou pripútať sa v aute môže zvádzať k rýchlejšej jazde.

Hoci je uvedený efekt reálny, v súvislosti s COVID-19 na Slovensku ho dosiaľ nikto nepreukázal.

Ministerstvo zdravotníctva pre Denník N uviedlo, že nezáleží len na nosení rúška, ale aj na ďalších opatreniach zhrnutých do skratky R.O.R, čiže rúško – odstup – ruky/dezinfekcia.

„Ide o základnú a veľmi účinnú prevenciu, ktorou dokážeme seba a svoje okolie efektívne chrániť, a ktorými prispievame k zamedzeniu šírenia ochorenia COVID-19. Rúška zabraňujú, aby človek, ktorý je potenciálne nakazený, šíril vírus ďalej. Prenosu ochorenia bránime rovnako dostatočným sociálnym odstupom i častým a dôkladným umývaním rúk, respektíve ich dezinfekciou. Neumytými rukami sa šíri až 80 percent infekcií. Dostatočný odstup od cudzích ľudí, dezinfekciu rúk a respiračnú hygienu je dôležité dodržiavať aj v exteriéri, nielen v interiéroch,“ konštatuje ministerstvo.

Podobne ani úrad verejného zdravotníctva neredukuje opatrenia v boji s novým koronavírusom len na rúška, keďže uvádza: „Nosenie rúšok patrí k jedným z kľúčových preventívnych opatrení. Ďalšími dôležitými krokmi v boji proti ochoreniu COVID-19 sú dôkladné umývanie rúk a dodržiavanie dostatočného sociálneho odstupu.“

ÚVZ SR zdôrazňuje zásadu R.O.R (rúško – odstup – ruky/dezinfekcia). „Ide o základnú a veľmi účinnú prevenciu, ktorou dokážeme seba a svoje okolie efektívne chrániť, a ktorými prispievame k zamedzeniu šírenia ochorenia COVID-19.“

O silových zložkách

Bukovský: „Slovenské ministerstvo zdravotníctva (…) straší verejnosť tým, že nasadí silové zložky štátu na kontrolu dodržiavania nosenia rúšok.“

Bukovský zámerne dramatizuje – silové zložky (polícia) kontrolujú aj to, či sme v aute pripútaní alebo nie sme pod vplyvom alkoholu.

Ministerstvo v tejto súvislosti pre Denník N uviedlo: „Opatrenia hlavného hygienika sú právne predpisy určené štátom, podobne ako legislatíva pri šoférovaní. Tak ako s dodržiavaním dopravných predpisov pri šoférovaní je to aj s nariadeniami hygienikov. Za nerešpektovanie červenej na semafore môžete od polície dostať pokutu, ale v dôsledku havárie môžete prísť o život, poškodiť si zdravie alebo ublížiť niekomu inému. Obdobné to môže byť s nenosením rúška v čase, keď hrozí riziko nákazy koronavírusom. Môžete nakaziť seba, svojich blízkych, ale nakaziť môžete aj niekoho z rizikovej skupiny, ktorý závažný priebeh ochorenia nemusí prežiť – preto polícia zasahuje aj v takýchto prípadoch.“

Osobu, ktorá rúško nemá a ani po upozornení si ho nenasadí, môže na mieste dostať pokutu až do výšky 1 000 eur a v správnom konaní až do výšky 1 659 eur.

O štatistikách

Lekári Bukovský a Malec upozorňujú, že počet obetí na COVID-19 sa v zahraničí nadhodnocuje, lebo ako obeť ochorenia sa niekedy eviduje aj človek, ktorý má koronavírus, no zomrie napríklad pri autonehode.

Epidemiologička Alexandra Bražinová z UK pre Denník N vysvetlila, že kritériá pre stanovenie úmrtia spôsobeného SARS-CoV-2, prípadne spojeného s touto infekciou, stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

„Je na samotnej krajine, či sa riadi užšími kritériami – laicky povedené, za COVID-19 úmrtie sa považuje len prípad, keď ‚človek nemohol zomrieť na nič iné‘, alebo širšími, čiže sa berie do úvahy, že infekcia vírusom SARS-CoV-2 urýchlila alebo skomplikovala priebeh už existujúceho ochorenia,“ dodala lekárka a vedkyňa z UK.

Aj virológ Boris Klempa z SAV priznáva, že štatistiky sa v jednotlivých krajinách nevedú jednotne. „O prípade, že by sa zarátavali aj účastníci autonehody, som však ešte nevidel žiadnu dôveryhodnú správu,“ povedal vedec z SAV a dodal: „Skôr predpokladám, že počet úmrtí je v skutočnosti vyšší, pretože niektoré krajiny zaznamenávajú do štatistík len osoby, ktoré zomreli v nemocniciach alebo len také, u ktorých bola vykonaná pitva, či bol urobený PCR test.“

Podľa matematika Richarda Kollára z UK využíva odlišné reportovanie o obetiach na COVID-19 práve konšpiračná scéna. Vedec by privítal, ak by sa metodiky zjednotili. „Akákoľvek unifikácia by bola vylepšením“.

Pohľad na nadmerné úmrtia podľa Klempu dokazuje, že počet obetí sa v tejto chvíli skôr podceňuje. „Dáta o nadmerných úmrtiach jednoznačne ukazujú, že v krajinách, ktoré zle zvládajú pandémiu, zaznamenávajú historické maximá, ktoré prevyšujú oficiálne potvrdené úmrtia spôsobené COVID-19. Takže v žiadnom prípade nemám obavy, že by boli oficiálne počty úmrtí na COVID-19 umelo nafukované.“

Matematik Kollár by privítal, ak by mali vedci o koronavíruse k dispozícii čo najviac dát. „Obzvlášť na Slovensku je ich stále veľmi málo a musíme sa spoliehať na reporty epidemiológov, ktoré zjavne časť verejnosti dezinterpretuje, neverí im a namiesto toho bez znalosti dát ponúkajú alternatívne vysvetlenia, ktoré svojou jednoduchosťou oslovujú masy. Viac údajov by určite pomohlo tieto alternatívne zdroje marginalizovať.“