Kto sa nakazil v auguste? Menej ako tretina prišla zo zahraničia, polovica nemala príznaky

Počas augusta začal počet pacientov s koronavírusom výrazne stúpať. Regionálny úrad verejného zdravotníctva z Banskej Bystrice pripravil prehľad, kto a kde sa za druhý letný mesiac nakazil.

Pozitívne bolo počas augusta testovaných 1526 ľudí. Celkovo laboratóriá urobili viac ako 73-tisíc testov, pozitívne výsledky tak mali dve percentá testovaných.

„V priemere každý deň bolo zistených 40 nových pozitívnych prípadov,“ píšu v správe jej autorky Mária Avdičová a Jana Námešná.

Počet chorých na koronavírus podľa regionálnych epidemiologičiek rastie preto, že ľudia prišli zo zahraničia, niektorí priniesli nákazu do firiem, zdravotníckych zariadení, rodín, táborov, kempov a na podobné hromadné podujatia. Ako miesta rozšírenia nákazy však menujú aj svadby a rodinné oslavy.

Epidemiológovia prípady preverujú a hľadajú ich úzke kontakty. „Ide o tisícky osôb, ktoré sú evidované, majú nariadenú izoláciu, sú pozývané na vyšetrenie v predpísanom intervale a sledujú sa minimálne desať dní, niekedy aj dlhšie, teda až do času vyliečenia pacienta alebo dosiahnutia neinfekčného stavu,“ opisujú. Za august takto preverovali 9321 kontaktov.

Okrem toho preverujú a sledujú aj ľudí, ktorí sa vracajú z takzvaných červených krajín. Tým je nariadená izolácia a najskôr na piaty deň testovanie. „Týždenne je takto nahlásených v priemere 2900 osôb,“ píšu epidemiologičky.

Nakazili sa na Ukrajine aj v Chorvátsku

Dôvodom nárastu nakazených sú podľa premiéra otvorené hranice a aj zlá situácia v okolitých krajinách, kde tiež rastie počet nakazených. Aj minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) nárast odôvodňoval aj koncom dovoleniek a návratom ľudí zo zahraničia. Podľa údajov zo správy regionálneho úradu v Banskej Bystrici bola menej ako tretina prípadov za august prinesená zo zahraničia. Z celkového počtu viac ako 1500 nakazených sa v zahraničí nakazilo 416 ľudí. Nákaza bola prinesená zo 42 krajín.

Najviac nakazených prišlo z Ukrajiny – 137 ľudí. Na druhom mieste je častá dovolenková destinácia – Chorvátsko, odkiaľ prišlo 58 nakazených, a tesne na treťom mieste skončilo susedné Česko – 54 prípadov.

Ukrajina aj Chorvátsko sú na zozname rizikových krajín. Znamená to, že po príchode na Slovensko sa ľudia musia zaregistrovať, zostať v izolácii a najskôr na piaty deň od príchodu musia podstúpiť testovanie na COVID-19. Chorvátsko do zoznamu pribudlo 1. septembra. Ľudí, ktorí sa vrátili v auguste a boli v tomto mesiaci pozitívni, sa tak povinnosť izolácie netýkala.

Oproti týmto dvom krajinám sa Česko stále považuje za bezpečnú, takzvanú zelenú krajinu. Po príchode z nej tak nie sú povinné žiadne preventívne opatrenia – test ani izolácia. V Česku sa však situácia zhoršuje a prvý septembrový týždeň pribúdalo rekordne veľa nakazených.

Krajčí ešte v piatok povedal, že pandemická komisia bude musieť prehodnotiť aj situáciu v Česku, a teda bude zvažovať, či ho nezaradí medzi rizikové krajiny. Najrizikovejší región je podľa neho hlavné mesto Praha.

Premiér Igor Matovič v nedeľu v relácii Markízy Na telo však povedal, že neplánujú zatvorenie hraníc s Českom. „Nik nevie garantovať, ako sa to vyvinie, ale v situácii, keď bude plus-mínus rovnaká chorobnosť na Slovensku a v Česku, od čoho nie sme ďaleko, by to nemalo zásadný zmysel,“ povedal premiér.

Kde sa nakazili

Nakazili sa najmä mladší

Najčastejšie bolo ochorenie COVID-19 u mladších ľudí – od 20 do 35 rokov. Ide o počet nakazených v prepočte na 100-tisíc ľudí v danej vekovej skupine. Koronavírusom sa nakazili všetky vekové skupiny, najmenej sa vyskytoval u detí do 10 rokov.

To sa prejavuje aj na hospitalizáciách, keďže najčastejšie majú vážny priebeh starší pacienti. Vidieť to aj na údajoch regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Za august potrebovalo hospitalizáciu sedem percent nakazených koronavírusom. Zhruba tri štvrtiny ľudí, ktorí potrebovali starostlivosť v nemocnici, mali viac ako 55 rokov. Ostatní mali miernejší priebeh a liečili sa doma.

Polovica ľudí, ktorí mali v auguste pozitívny test, nemala príznaky. Respiračné symptómy malo takmer 40 percent ľudí, ktorí sa v auguste nakazili. Menej často sa objavovali horúčky či pľúcne formy príznakov. Ojedinele sa objavila napríklad aj črevná forma symptómov.

Najviac prípadov v prepočte na 100-tisíc obyvateľov bolo v Bratislavskom kraji (52,46 na 100-tisíc), v Trenčianskom kraji (52,23 na 100-tisíc) a v Trnavskom kraji (43,29 na 100-tisíc).