Denník N

Stopy po vášni ako rúško

Foto - Jana Beňová
Foto – Jana Beňová

Čechov hovoril, že ak sa v prvom dejstve na scéne zjaví puška, musí z nej niekto neskôr vystreliť. Kto si však dnes ešte pamätá, čo bolo v prvom dejstve? 

Autorka je spisovateľka

Som v Amerike, dostala som štipendium a bývam u rodiny luteránskeho farára. Má osem detí vo veku od 20 do 40 rokov. Po spoločnej večeri mi na uvítanie pripravili prekvapenie – pôjdeme spoločne na Rómea a Júliu. Divadlo je veľké a staré. Hľadisko tvorí prízemie a dve poschodia balkónov. Čosi ako klasické európske operné domy. A práve z jedného z balkónov sa počas balkónovej ľúbostnej scény na javisku začne ozývať streľba. Na krátke okamihy prerušovaný štekot zbrane. Keď doznie, kútikom oka zbadám tmavú siluetu, ktorá fúkne do hlavne samopalu, ako kovboji kedysi zvykli do dymiaceho koltu. V hľadisku sa rozsvieti. Nik z divákov nie je zranený. Rómeo a Júlia ležia na javisku. Mŕtvi. Nový koniec starej tragédie.

Budím sa. Vonku prší, rozmýšľam, čo mi privodilo tento sen. Rómeo a Júlia, ktorí sa pre strieľačku nedožijú svojho „prirodzene“ tragického konca.

Možno to, že som nedávno videla film Utøya o útoku Breivika na letný tábor mládeže. Za 70 minút postrieľal 69 ľudí. Alebo že som sa pozerala na fotku 17-ročného vraha z Wisconsinu? Alebo to spôsobil zvláštny pocit po prepustení ľudí podozrivých z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? A ešte k tomu ten plagát, okolo ktorého som chodila väčšinu leta – Rómeo a Júlia. Dve tváre, ktoré majú na perách a okolo nich rozmazaný sýtočervený rúž. Ako po bozku s náruživou narúžovanou milenkou… A trochu ako dvaja klauni. (Jokeri?)

Moja generácia už vie o divadle svoje. Kedysi sme možno verili, že keď sa na scéne pije šampanské, je to limonáda a strieľa sa len zo štartovacej pištole. Skrátka, všetko je len naoko. Aj fanúšikovia metalovej hudby v parížskej hale Bataclan si najprv mysleli, že streľba, ktorú na nich spustila štvorica teroristov, je len súčasťou show. A pripočítajme 850 ľudí v Moskve, ktorí sa počas sledovania muzikálu zmenili z divákov na rukojemníkov. To všetko naostro.

Čechov hovoril, že ak sa v prvom dejstve na scéne zjaví puška, musí z nej niekto neskôr vystreliť. Kto si však dnes ešte pamätá, čo bolo v prvom dejstve?

Ale možno je to všetko inak a vlastne ide o happy end. Lebo tak ako klauni nosia namaľovaný úsmev ako masku – úsmev ako rúško, aby si chránili nahú tvár a zmiatli publikum – možno Rómeo a Júlia nosia vášnivý bozk.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie