Výrobky medzivojnovej Detvy sú dnes zberateľským zázrakom

Spoločnosť Detva patrila v minulosti medzi dôležitých výrobcov, ktorí prepájali lokálnu ľudovú tradíciu a výzvy moderného priemyslu. Vznikla v Bratislave v roku 1920 na základe zrušenej spoločnosti Izabella s podtitulom „ústav pre povznesenie ľudového umenia a domáckeho priemyslu na Slovensku a v Podkarpatsku“.

V roku 1927 sa z ústavu stala účastinná spoločnosť. Jej medzivojnová história dodnes prekvapuje nielen úrovňou umeleckoremeselnej výroby, aktivitou na výstavách a veľtrhoch v Československu, ale aj prezentáciami v zahraničí, ktoré firme zabezpečili unikátny exportný program.

Nová vízia

Detva svoju produkciu zamerala na hračky, keramiku, výrobky z dreva či prútia, najúspešnejšou zložkou jej výrobnej činnosti však bola textilná tvorba. Na jednej strane tu fungovala koncepcia zachovania ľudového umenia a tradičných vzorov a na strane druhej sa ukazovalo nutné akceptovať moderné tendencie v umeleckom priemysle. Úsilie o novú architektúru tak oživilo diskusie o novej textílii – funkčnej, dobre udržiavateľnej, farebne a vzorovo striedmej.

Na dosiahnutie tejto syntézy boli angažovaní vyškolení výtvarníci, ktorí mali dohliadať na kvalitu remeselných výrobkov. O zveľaďovanie výroby sa zaslúžilo niekoľko profesionálnych výtvarníkov, ktorí tu navrhovali výrobky a viedli rôzne kurzy.

Tkaným textíliám a kelimom sa venoval Vojtech Merganc, výšivku a čipku navrhovali Jaroslav Jareš (umelecký vedúci v roku 1924), Ľudmila Rambouská-Jarešová či Elena Hollá (-Holéczyová) a František Malý (vedúci v rokoch 1926 – 1933).

Malý navrhoval predovšetkým koberce a prikrývky, charakteristické jednoduchými geometrickými motívmi a komunikujúce s moderným funkcionalistickým interiérom.

Výrobky vznikali u výrobcov v rôznych regiónoch Slovenska a Podkarpatska.

Majstri v exporte

Detva organizovala menšie predajné akcie a bazáre, zúčastňovala sa aj na významných domácich výstavách, Dunajských veľtrhoch v Bratislave či projektoch Svazu československého díla. Pozornosť vzbudila na Výstave súdobej kultúry a výstave Moderná žena v Brne. Po roku 1936 začala Detva rozvíjať aj obchodné kontakty s Družstevnou prácou v Prahe, jej produkty sa dodávali do predajní Krásná jizba, participovali aj na realizácii Domu umeleckého priemyslu na Národnej triede.

Úspechy zaznamenali aj na zahraničných výstavách – Medzinárodnej výstave dekoratívnych umení v Paríži v roku 1925, vo Filadelfii v roku 1926, v Barcelone v roku 1929, ale aj v Johannesburgu, Paríži, Amsterdame a Chicagu v roku 1934 či Johannesburgu a Dakare v roku 1936. Mimoriadne aktívna výstavná činnosť na mnohých kontinentoch sa prejavila aj množstvom nových klientov, ktorí začali realizovať v Detve svoje objednávky. Obľúbeným artiklom boli predovšetkým kožené a kožušinové vesty, kožené tašky a rôzne doplnky.

Detva sa venovala aj výrobe vyšívaných detských, dievčenských a dámskych šiat a blúzok, ale aj produkcii pleteného tovaru, ako sú svetre, vlnené rukavice alebo čiapky.

Z interiérového textilu to boli textílie menších formátov – tkané a vyšívané vankúše, vyšívané pokrývky, najmä na tylovom podklade. Textílie Detvy cestovali najmä do Kanady, USA, južnej a severnej Afriky, Francúzska, Nemecka a Anglicka. Bohatú obchodnú činnosť dokazuje mnoho objednávok z Hamburgu, Drážďan, Lausanne, Haagu, Osla, Paríža, Barcelony, Londýna, ale aj z mimoeurópskych miest. Dobové správy dokazujú, že dopyt bol časom väčší, než firma dokázala uspokojiť.

Detva mala svoje vlastné predajne v Prahe, Karlových Varoch, Brne, Piešťanoch, Olomouci a Bratislave. Ťažké roky hospodárskej krízy sa spoločnosti podarilo prekonať. Nižšia kúpyschopnosť ovplyvnila produkciu, ktorá sa z luxusného tovaru preorientovala na výrobky vyslovene praktické a cenovo dostupné. Obmedzila sa výroba do skladu, vznikali najmä práce na objednávku.

Po vzniku samostatného slovenského štátu Detva takmer úplne prišla o zahraničný trh, export sa postupne preorientoval hlavne na protektorát Čechy a Morava a Nemecko. Detva prekonala aj povojnové zmeny, v roku 1945 prešla pod Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré na pár rokov prebralo starostlivosť o výrobné družstvá. Pre Detvu ešte aj začiatkom 50. rokov 20. storočia vyšívalo 750 žien v 48 dedinách na Slovensku.

Originál unikátnej „listovky“

Podľa dochovaných archívnych zdrojov bola produkcia Detvy naozaj mimoriadna, napriek tomu sa v múzeách na Slovensku nachádza minimum značených výrobkov. Nájsť takéto produkty zo súkromných zdrojov je veľkým unikátom.

Keď sa v roku 2018 pripravovala v Slovenskom múzeu dizajnu výstava Nebáť sa moderny, ktorá mapovala činnosť Školy umeleckých remesiel v Bratislave, rozhodli sme sa z dôvodu nedostatku dobových artefaktov vytvoriť niekoľko kópií. V oblasti textilu realizovali študenti z Ateliéru textilnej tvorby VŠVU pod vedením Blanky Cepkovej kabelky podľa návrhu v katalógu z roku 1929.

Unikátne „listovky“ vyrábané gobelínovou technikou vznikli v spolupráci s Detvou, keďže František Malý bol v tom čase súčasne vedúcim spoločnosti aj odboru textilu na bratislavskej Škole umeleckých remesiel. Tunajší študenti mali preto možnosť praxovať v dielňach Detvy. Hoci by sme pri príprave výstavy mohli ťažko uveriť, že niekedy uvidíme aj originál, stalo sa tak, a to práve v súvislosti s publicitou okolo výstavy a katalógu.

Vďaka úspešnej identifikácii sme získali od darcu aj pôvodný model. Popruh bol pravdepodobne v minulosti dodatočne došitý majiteľkou. Po reštaurovaní sa kabelka stane súčasťou zbierky Slovenského múzea dizajnu.