Ako znížiť riziko nákazy koronavírusom vo vlaku, v autobuse či električke

Ako znížiť riziko nákazy novým koronavírusom, ak sa presúvate vlakom, autobusom či MHD?

V článku najprv objasníme, ako sa vírus prenáša, a potom vysvetlíme, čo z toho vyplýva pre využívanie prostriedkov hromadnej dopravy.

Nový koronavírus sa šíri dvomi spôsobmi: (1) na kvapôčkach o veľkosti viac ako 5 mikrometrov, ktoré nakazený vylúči pri hovorení, kýchaní alebo kašľaní, a (2) zrejme aj vzduchom (z angl. airborne) na miniatúrnych časticiach do 5 mikrometrov.

Štúdie z minulosti uvádzali, že kvapôčky – ktoré sú relatívne veľké a ťažké –, prekonajú iba minimálnu vzdialenosť okolo dvoch metrov a rýchlo padajú na zem.

Z toho vyplývali odporúčania o fyzickom odstupe jedného až dvoch metrov medzi ľuďmi. Úrad verejného zdravotníctva SR radí, aby sme v práci či obchodoch dodržiavali bezpečný odstup minimálne dvoch metrov.

Lenže pri prenose vzduchom môže vírus prekonať niekoľkonásobne väčšie vzdialenosti, preto ani odstup dvoch, troch či piatich metrov automaticky nezaručuje, že sa človek nenakazí. Podľa štúdie z roku 2016 z NEJM môžu kvapôčky z kýchnutia prekonať v priebehu niekoľkých sekúnd až minút vzdialenosť šesť až osem metrov.

Zastarané vedecké poznatky

Nová štúdia, ktorá vyšla koncom augusta v kvalitnom lekárskom časopise BMJ, uvádza, že pravidlá o fyzickom odstupe jedného až dvoch metrov vychádzajú zo „zastaraných vedeckých poznatkov“, keďže neberú do úvahy viaceré významné premenné, ktoré vplývajú na to, či sa človek nakazí – ako je vetranie, veľkosť vírusovej nálože, čas, po ktorý je človek vystavený vírusu, alebo jeho zdravotný stav.

Autori štúdie preto navrhujú, aby sa namiesto jedného fixného pravidla o fyzickom odstupe jedného či dvoch metrov zaviedli „odstupňované odporúčania, ktoré lepšie zachytávajú faktory, čo navzájom určujú riziko [nákazy],“ uvádza sa v štúdii.

Výhodou takého odstupňovania je, že „by poskytlo väčšiu ochranu v prostredí s najväčším rizikom [nákazy], ale zároveň väčšiu slobodu v prostredí s nižším rizikom“, konštatujú vedci a v článku z BMJ dodávajú, že by to „potenciálne umožnilo návrat do normálu v niektorých aspektoch spoločenského a ekonomického života“.

Špekulujú o úlohe klímy

Vedci už dlhšie odporúčajú, aby sa vo vnútorných priestoroch nepoužívala klíma a často sa vetralo, ak máme znížiť riziko nákazy novým koronavírusom.

Napríklad štúdia vydaná v apríli v magazíne Emerging Infectious Diseases mapovala šírenie ochorenia COVID-19 od jednej nakazenej medzi ďalšími zákazníkmi reštaurácie v čínskom Kantone.

Reštaurácia mala vlastnú klimatizačnú jednotku a bez kuchyne zaberala plochu 145 štvorcových metrov. Nemala okná a vzdialenosť medzi stolmi bola zhruba jeden meter.

Celkovo sa nakazilo deväť hostí, ktorí sedeli aj pri ďalších dvoch stoloch.

Hoci to autori štúdie nemôžu povedať s istotou, predpokladajú, že klimatizácia mohla vírus rozfúkať do okolia, takže sa nakazilo viac ľudí ako v prípade, keby sa v reštaurácii dôkladne vetralo a priestor by nebol klimatizovaný.

Autori novej štúdie z BMJ preto navrhujú, aby sa v najrizikovejších priestoroch, kde sa nevetrá a používa sa klíma, ale aj v takých, kde je veľa ľudí na malom mieste po dlhý čas, ako napríklad v baroch či nočných kluboch, zvážil fyzický odstup viac ako dva metre, keďže menšia vzdialenosť nemusí zabrániť prenosu vírusu z človeka na človeka. Uvedené odporúčanie platí pre ľudí bez symptómov ochorenia.

Z uvedeného vyplýva, že neexistuje univerzálne pravidlo o fyzickom odstupe pre všetkých ľudí pre všetky typy hromadnej dopravy za každých okolností, keďže do hry vstupuje veľa faktorov – vetranie, klíma, nosenie rúška, dĺžka pobytu v spoločnom priestore, vzájomná vzdialenosť, zdravotný stav, hovorenie či mlčanie nakazeného a mnohé ďalšie.

Čínske rýchlovlaky

Iná štúdia, ktorá vyšla koncom júla v časopise Clinical Infectious Disease, sledovala medzi decembrom 2019 a marcom 2020 riziko šírenia nákazy medzi pasažiermi v čínskych rýchlovlakoch.

Autori zistili, že najväčšie riziko predstavovalo, ak cestujúci sedeli v rade vedľa seba.

Vedci špekulujú, že riziko nákazy mohol zvyšovať aj blízky kontakt v prípadoch, keď ľudia išli na toaletu alebo sa občerstviť do vedľajšieho vagóna.

Autori štúdie však považujú za možné, že vedľa seba (skôr ako za sebou) obyčajne sedia rodinní príslušníci alebo priatelia, ktorí majú blízky kontakt aj mimo dopravných prostriedkov. Šírenie nákazy medzi ľuďmi najmä v rade vedľa seba v čínskych vlakoch tak nemusí súvisieť s usporiadaním sedadiel.

Štúdia ukázala, že dlhé cestovanie zvyšovalo riziko nákazy aj pre tých, ktorí sedeli niekoľko radov od seba. Po dvoch hodinách cestovania bez rúška nepostačovala na zamedzenie šírenia nákazy ani vzdialenosť 2,5 metra.

Hygiena

Hoci sa nový koronavírus šíri hlavne kvapôčkami a zrejme aj vzduchom, štúdie naznačujú, že po istý čas vydrží aj na povrchoch, preto v autobusoch, vlakoch či MHD dbajte na zvýšenú hygienu rúk.

V štúdii publikovanej v apríli v prestížnom lekárskom časopise NEJM – o ktorej Denník N už v minulosti písal – použili rozprašovač, aby napodobnili podmienky, za akých sa nový koronavírus šíri prostredím.

Experiment prebiehal v laboratóriu pri teplote 21 až 23 stupňov a vlhkosti 65 percent.

Odlišná teplota, vlhkosť alebo priame svetlo ovplyvňujú schopnosť vírusu pretrvať na povrchu predmetov. Zistenia štúdie preto považujte za orientačné, pretože v prostriedkoch hromadnej dopravy panujú iné podmienky.

Vedci zistili, že na plaste a nerezovej oceli vydržal vírus tri dni. Na lepenke či kartóne zotrval jeden deň a na medi zostal najkratšie, štyri hodiny, píše sa v časopise NEJM.

Polovica dávky vírusov sa na plaste rozpadla za necelých sedem hodín, v prípade nerezovej ocele to bolo päť a pol hodiny. Na kartóne išlo o tri a pol hodiny. Najrýchlejšie, za 46 minút, sa neškodnou stala polovica vzorky vírusu na medi.

Iné štúdie mohli prísť s inými výsledkami, no ak je pravdivou základná myšlienka, že vírus môže po istý čas zotrvať aj na povrchoch materiálov, potom v prostriedkoch hromadnej dopravy nestačí dodržiavať iba odstup, ak sa dotkneme držadla s veľkou vírusovou náložou a potom sa špinavými rukami dotkneme úst či očí.

Zaberie kombinácia viacerých opatrení

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) aj ministerstvo zdravotníctva opakovane upozorňujú, že zďaleka nezáleží len na nosení rúšok, keďže základom sú opatrenia zhrnuté do skratky ROR, čiže rúško – odstup – ruky/dezinfekcia.

„Nosenie rúšok patrí k jedným z kľúčových preventívnych opatrení. Ďalšími dôležitými krokmi v boji proti ochoreniu COVID-19 sú dôkladné umývanie rúk a dodržiavanie dostatočného sociálneho odstupu,“ konštatuje ÚVZ SR.

Kombináciu viacerých opatrení odporúčajú aj autori štúdie z BMJ. „Na fyzický odstup by sme mali hľadieť ako na jednu časť širšieho balíka opatrení verejného zdravia, aby sme zvládli pandémiu COVID-19,“ uvádza sa v štúdii. Podľa vedcov a vedkýň treba myslieť aj na hygienu rúk, čistenie povrchov, vetranie a klimatizáciu, obsadenosť (počet ľudí v priestore) a ochranné pomôcky, medzi nimi rúška.

V prostriedkoch hromadnej dopravy preto noste ochranné pomôcky a dodržiavajte hygienu rúk. Sledujte, či je priestor vetraný a či je v ňom zapnutá klíma. Rozdiel robí aj počet pasažierov či rozprávanie cestujúcich, pri ktorom môžu vylúčiť kvapôčky s vírusom. Vplyv má aj veľkosť vírusovej nálože alebo odstup od nakazeného.

Dostupné na: doi: https://doi.org/10.1136/bmj.m3223