Denník N

Astrofyzik: Naša civilizácia je síce špeciálna, ale pochybujem, že je vo vesmíre jediná

Norbert Werner uprostred sídliska v Rožňave, na ktorom vyrastal. Zdroj – archív N. W.
Norbert Werner uprostred sídliska v Rožňave, na ktorom vyrastal. Zdroj – archív N. W.

Norbert Werner pochádza z Rožňavy. V roku 2008 získal grant NASA a osem rokov pôsobil na americkom Stanforde. Skúma supermasívne čierne diery, ktoré sú len o niečo menšie ako naša slnečná sústava. Raketa SpaceX vynesie v decembri do vesmíru špeciálny detektor, ktorý zostrojil Werner so svojimi kolegami a ktorý prispeje k ich objavovaniu.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, začíname v Rožňave.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • koľko neobjavených čiernych dier je v našej galaxii a čo by sa stalo so Zemou, ak by do nejakej z nich „spadla“;
  • čo by sa stalo, ak by sa na čiernu dieru zmenilo naše Slnko;
  • prečo sa nevrátil na Slovensko, ale do Česka.

Pamätáte sa ešte, čo ste uvideli ako prvé cez hvezdársky ďalekohľad?

Krátery na Mesiaci. Tie som už poznal z obrázkov z misie Apollo, ale vidieť to cez ďalekohľad bolo pre mňa ako sci-fi. Moje vedomé rozhodnutie, že chcem byť astronómom, potom padlo v piatom ročníku. Pani učiteľke som rozprával o poslednej misii raketoplánu a ona mi povedala, že by som mal byť astronómom. Vtedy som si povedal „aha!“ a už som o tom ani raz nezapochyboval. Je to pre mňa povolanie v pravom slova zmysle.

Video: Ako Gemer prešiel od bohatstva k úpadku a prečo sme práve v Rožňave (autorka: Martina Koník)

Stretli ste sa v detstve aj s nejakým astronómom, ktorý vás výrazne inšpiroval?

Mal som veľmi rád prednášky, ktoré chodil robiť do Rožňavy český astrofyzik Jiří Grygar. Keď som z nich chodil domov, tak som si v hlave opakoval všetko, čo povedal, aby som to nezabudol. Neskôr sa stal mojím mentorom na gymnáziu. Po jednej z prednášok som sa ho odhodlal opýtať, či by bol konzultantom jednej mojej práce. Súhlasil, a to ma úžasne nakoplo. Som mu za to veľmi vďačný a dodnes sme v kontakte. Aj ja často popularizujem astronómiu a robím rozličné prednášky. Cítim to tak, že som v živote veľa dostal, a preto sa snažím aspoň časť z toho vrátiť späť.

Vo výskume sa venujete aj supermasívnym čiernym dieram. Sú to tie obrovské lieviky, ktoré nenávratne pohltia všetko, čo im príde do cesty, ako ich poznáme z filmov?

Vo filmoch to býva trochu zdramatizované, ale v podstate áno. Sú to vesmírne objekty obklopené takzvaným horizontom udalostí, čo je zdanlivá hranica. Keď ju prekročíte, nedokážete sa vy, žiadna iná hmota a dokonca ani svetlo vrátiť späť.

Ako ďaleko od čiernej diery je táto hranica?

To závisí od jej hmotnosti. Keby sme chceli urobiť čiernu dieru zo Zeme, tak by sme ju najprv museli zmenšiť do guľôčky s veľkosťou hrozna. Jej horizont udalostí by mal potom polomer asi deväť milimetrov.

Čierna diera. Z jej okolia tryskajú prúdy častíc. Ilustrácia – TASR/MPIfR/ESO/APEX/A.Weiss; NASA/CXC/CfA/R. Kraft

Keď prejde hviezda, asteroid alebo planéta za horizont udalostí, aký je jej ďalší osud?

Prispeje k hmotnosti čiernej diery. Čierna diera narastie a my to teleso už nikdy zvonku neuvidíme. Jednoducho zmizne z nášho pozorovateľného vesmíru a stane sa jej súčasťou.

Koľko takýchto supermasívnych čiernych dier je vo vesmíre?

Jedna je v strede každej galaxie. Čierne diery uprostred najväčších eliptických galaxií sú pritom len o niečo menšie ako celá naša slnečná sústava. Aby ste si vedeli predstaviť ich dosah, tak ich horizont udalostí je asi taký veľký ako vzdialenosť od Slnka po Neptún.

Je najbližšia supermasívna čierna diera od Zeme dostatočne ďaleko, alebo nás môže za istých okolností pohltiť?

Nemusíte sa obávať – čierna diera v strede našej galaxie je vzdialená 25-tisíc svetelných rokov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Rožňave

Slovensko, Technológie, Vesmír

Teraz najčítanejšie