Denník N

Ľudáckym perom

Z prehliadky Hlinkovej mládeže v Trenčíne v roku 1939, Jozef Tiso pri prejave (autor neznámy). Slovenský národný archív, Bratislava – fond STK
Z prehliadky Hlinkovej mládeže v Trenčíne v roku 1939, Jozef Tiso pri prejave (autor neznámy). Slovenský národný archív, Bratislava – fond STK

Slovenskí spisovatelia fašistický štát a jeho neľudské zločiny mlčky tolerovali, vo väčšine pritakali a hojne využívali ponúkané výhody. 

Autor je spisovateľ

Vo svojej knižnici sa cyklicky vraciam k nemecky píšucim autorom a medzi moje najobľúbenejšie tituly patria autobiografia Stefana Zweiga Svet včerajška a eseje Josepha Rotha Filiálka pekla na zemi. Rovnako ako vo vzájomnej korešpondencii v nich veľmi presne odhadli vývoj v Európe po nástupe nacizmu a analyzovali jeho charakteristické črty i tragické následky. Thomas Mann pred nacizmom varoval dokonca už v roku 1930 svojou berlínskou rečou Apel na rozum. Všetci traja zomreli v emigrácii, tak ako obrovské množstvo tých najvýznamnejších nemeckých spisovateľov, ktorí odišli z obáv o svoj život alebo z odporu voči Hitlerovmu režimu.

Keďže si práve Pamätným dňom holokaustu a rasového násilia na Slovensku pripomíname výročie prijatia Židovského kódexu, skúsil som si vybaviť, akým spôsobom protestovali naši spisovatelia, upozorňovali na nebezpečenstvá, koľkí z nich pred totalitou utiekli do zahraničia a ako sa v tých časoch svojou osobnosťou zasadili o dodržiavanie ľudských práv a demokratických princípov.

Od konca dvadsiatych rokov to v našej literatúre žilo, v pražskom vydavateľstve Leopolda Mazáča vychádzali v edícii EMSA diela novej, modernej generácie, ktorá sa rýchlo etablovala. No až na Gejzu Vámoša, ktorý pre svoj židovský pôvod zo Slovenska utiekol najprv do Číny a neskôr do Brazílie, kde ako lekár medzi chudobnými domorodcami zomrel na beri beri, sa nik do exilu nevydal. Utekať sa začalo až tesne po vojne, no nie pred totalitou.

Po vzniku vojnového Slovenského štátu sa o domáce knižné tituly začalo starať vydavateľstvo Matice slovenskej pod vedením Jozefa Cígera Hronského, otvoreného podporovateľa ľudáckeho režimu. Kníh vychádzalo dostatok a autori fašistický štát a jeho neľudské zločiny mlčky tolerovali, vo väčšine pritakali a hojne využívali ponúkané výhody, ba dokonca boli nadšenými sympatizantmi a propagátormi totalitnej ideológie.

Napríklad Tido J. Gašpar bol šéfom Úradu propagandy, Milo Urban šéfredaktorom militantného antisemitského plátku Gardista,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie