Učia deti, ktoré neprávom zaradili do špeciálnej školy. Teraz v Rokycanoch bojujú o 5. ročník, ale starosta je proti (reportáž)
Po pol roku zavretej školy by si deti v Rokycanoch potrebovali konečne v pokoji sadnúť do školských lavíc. Namiesto toho im starosta odmieta povoliť otvorenie 5. ročníka. Zakročiť musí aj ministerstvo školstva.
Vaneske na obed skončili všetky hodiny a odchádza zo školy. Cesta domov jej trvá krátko – prejde cez železný mostík a vyjde hore kopcom lesnou cestičkou, ktorá je celá zablatená, pretože v pondelok v Rokycanoch skoro celý deň pršalo. Býva v „dolnej osade”, o ktorej hovoria, že je trochu chudobnejšia ako tá horná – je v nej menej murovaných domov a viac pozbíjaných chatrčí. Vaneska býva v dome, ktorý je niečo medzi tým.
Doma ju čaká mama, ktorá na obed varí „bandurky“, a mladší súrodenci. Ona chodí do 5. ročníka, jej bratia do druhého a nultého. Vaneska počuje vonku krik kamarátov – do osady prišla pani učiteľka, jej pozornosť chcú upútať všetky deti z osady. Asistentka učiteľa v Rokycanoch prišla za niektorými rodičmi pripomenúť im, že ich deti dnes nemali v škole rúško. Vysvetľuje im, aké je dôležité, aby sa to už neopakovalo. „Deti sa medzi sebou pobili a chlapec prišiel s roztrhnutým rúškom,” vysvetľuje denné problémy mama jedného zo žiakov.
Vaneska rúško v škole mala. Dnes mali v škole slovenčinu, ktorú má zo všetkých predmetov najradšej. Veľmi rada si číta knihy – v škole majú kopu rozprávkových kníh, ktoré ju bavia. Dnes si v škole čítali knihu Mimi a Líza, aj keď jej úplne najobľúbenejšou knihou je Snehulienka a sedem trpaslíkov.
Minulý rok mala učiteľku slovenčiny, ktorá im na hodinách veľa čítala. Aj vďaka tomu sa stalo takmer neuveriteľné – Vaneska bola recitovať dvojstranovú básničku na okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína. Prečo je to neuveriteľné? Pretože Vanesku pred pár rokmi nesprávne onálepkovali,
