Niekto nám tu vykráda Vila Rozborila

Skeč The Four Yorkshiremen od Monty Pythonovcov je o štyroch anglických džentlmenoch, ktorí s cigarami v ústach a nad fľašou dobrého vína nostalgicky spomínajú na detstvo prežité v chudobe.

Od toho, že kedysi veru takéto víno nepili, sa dostanú k tomu, v akom prostredí vyrastali. Keď jeden povie, že sa všetci tlačili v jednej izbe a tá izba mala v podlahe obrovskú dieru, takže sa tisli v rohu, a vlastne ich v nej bolo presne stodvadsaťšesť, druhý kontruje, že to je nič, pretože celá ich rodina bývala v krabici od topánok.

Keď jeden povie, že v detstve pracoval štrnásť hodín denne v továrni za pár halierov na týždeň a vstával o šiestej ráno, druhý kontruje, že on do práce vstával už o desiatej večer o deň skôr, teda vlastne polhodinu pred tým, ako si ľahol spať.

Takto sa štyria zámožní džentlmeni predháňajú. A presne takto sa budú predháňať aj tí, ktorí potrebujú pomoc. A Igor Matovič im ju milosrdne poskytne – stačí, že aj oni sa budú predháňať v prezentácii svojho nešťastia.

Systém jeho Fondu vzájomnej pomoci je nastavený neomylne a neomylne presne, tu je doslovný citát z oficiálnej sekcie otázok a odpovedí: „Čím viac darov od rôznych darcov dostanete, tým väčší bude aj príspevok z fondu. Preto je potrebné, aby ste práve v tejto 30-dňovej lehote intenzívne oslovovali potenciálnych darcov a vysvetlili im, prečo je pre vás ich dar taký mimoriadne dôležitý.“

Takýto mechanizmus, aby sme sa náhodou nemýlili, znamená dve veci: striptíz a žobranie. Chcete získať čo najviac peňazí? Porozprávajte svoj príbeh. Porozprávajte ho verejne a čo najviac do hĺbky, do tej bolestivej hĺbky, ktorú si človek bežne necháva pre seba, teda ak nie je odkázaný na to, aby s ňou vyšiel na verejnosť, lebo nemá inú možnosť.

Toto je žobranie: povedzte ten svoj príbeh, nech publikum môže nad vašou tragédiou žasnúť, a niektorí možno potom za odmenu aj prispejú. A proste ich o tie peniaze, lebo veď čím viac získate, tým viac vám dáme. Nestačí, že sa vám to stalo, teraz to musíte verejne porozprávať a čo najdetailnejšie, lebo práve tie hrôzostrašné, ale zároveň nesmierne príťažlivé detaily vám zabezpečia peniaze.

Samozrejme, je to tak trochu v rozpore s úlohou vlády, pretože vláda má vládnuť, a nie usporadúvať reality šou. Samozrejme, je to v rozpore aj s tým, ako svet vníma každý človek, ktorý nechce ponižovať tých, čo mali v živote menšie šťastie. Normálny človek pomôže a je ticho alebo pomôže a niekde to spomenie, aby motivoval aj ďalších. Alebo pomôže a bárs sa tým aj pochváli. Veď dobre. Normálny človek však rozhodne nerobí jednu vec: nevystavuje cudzie utrpenie národu. Nie z pozície premiéra. Veď to už aj Vilo Rozboril žiarli, že mu niekto ukradol koncept.

Pointou Fondu vzájomnej pomoci nie je vzájomná pomoc – vzájomná pomoc je len prívesok, lebo vystavovať ľudí len tak je predsa len trochu trápne. Pointou Fondu vzájomnej pomoci je potrava pre verejnosť: ďalšia dávka emócií, tragédií, osudov, zdieľaných zážitkov – a na konci vykúpenia vo forme peňazí. Nemôžete predsa publikum nechať odísť bez toho, aby to dobre dopadlo. To by ste boli napríklad aj sviňa. Takto ste spasiteľ.

No a keď sa na to pozriete o niečo všeobecnejšie, Fond vzájomnej pomoci je presne taký ako Igor Matovič. Dá sa to urobiť aj inak, ale on sa to rozhodol urobiť presne takto, lebo presne takto je z toho potrava pre verejnosť. Nechutná? Tak to chodí: vo svete Igora Matoviča je šou nadradená nad ľudskú dôstojnosť.