Jánošík aj Mickey Mouse v jednom. Andrej Šeban opäť robí pesničky a provokuje
Je to jednoduchá čierno-biela kresba. Sediaci muž v klobúku fajčí, má prehodenú nohu cez nohu a v rukách gitaru. Keď otvoríte booklet, vzniká komiksový strip. Na ďalšom obrázku na muža prší, jeho tvár aj ruky začínajú tmavnúť, a keď prejdete na ďalšiu stranu, už je celý čierny. Kto nechápe pointu, pre istotu mu ju Andrej Šeban zopakuje viackrát. Objaví sa v niekoľkých pesničkách jeho nového albumu, ale je to len jedna z tém, ktoré sa tu riešia.
Riziková skupina
„Vitajte v mojich ušiach / budete vidieť, čo počujem / a budete počuť, čo vidím / snáď sa to usadí vo vašich dušiach / a keď nie, nevadí,“ privíta poslucháčov v intre s výstižným názvom Pár slov na úvod. Nálada je takmer ezoterická, odkaz ani náhodou. Posledná veta „veď je to len umenie“ je neúplná, utne ju elektronický funk prvej pesničky. Hrá a spieva „riziková skupina Andreja Šebana pod vedením Andreja Šebana“. Je to takmer totálne autorské dielo. Všetku hudbu aj texty si zložil, nahral, naspieval a vyprodukoval sám. Iba mixovanie albumu zveril iným (Miro Kamoto a Andrej Hruška) a kresby na obale sú dielom Maňa Vredíka.
Pesnička Život je krásny, ktorá nasleduje po krátkom intre, otvára a rámuje celý nový album (na úplný záver znie v trochu inej verzii). Odkazuje na Šebanovu nahrávku Bezvetrie (2000), ktorá bola záznamom prerodu inštrumentalistu na pesničkára. Ale po dvadsiatich rokoch sme už pochopiteľne niekde inde. Hudobník si medzitým prešiel fázou experimentovania, pozorovania samého seba aj slovenskej scény. Medzitým pravidelne zbieral a zaznamenával nápady, momentálne má materiál na niekoľko albumov, ktorý postupne prechádza. Najnovší výber, respektíve zostrih, pomenoval Rock and Roll z Rači.
Už samotný názov provokuje. Je zámerne nespisovný, ale nie z potreby dostať na obal hovorový jazyk.
„Áno, názov je gramaticky nesprávny. Ale čo je dnes ešte správne? Album je vulgárny a politicky nekorektný. Predstavuje nový žáner, takzvané hejtovačky alebo lajkovačky. Môžete si vybrať,“ odkazuje Šeban cez sociálne siete.
Na novinke komentuje stav, keď nejaký muzikant ignoruje lokálny život aj témy. Šeban to ironizuje dvojjazyčným textom („Hlava v L. A. a nohy v obývačke pri zapnutej telke… we’re from Bratislava… and we feel like black musicians“), ale zadiera aj sebakriticky, keď
