Denník N

Parazitológ Flegr: Kto vraví, že COVID-19 je banálne ochorenie, by sa mal vrátiť do školy

Český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a v Národnom ústave duševného zdravia. Foto – archív J. F./Facebook
Český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a v Národnom ústave duševného zdravia. Foto – archív J. F./Facebook

„Z nového koronavírusu si môžeme urobiť zabijaka alebo detskú chorobu, záleží len na tom, ako energicky a včasne s ním budeme bojovať,“ hovorí v rozhovore pre Denník N český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr.

COVID-19 nie je v žiadnom prípade banálne ochorenie a česká molekulárna biologička Soňa Peková by si viac ako štátne vyznamenanie zaslúžila anticenu Bludný balvan, hovorí český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr. Podľa neho sme s dezinfoscénou (zatiaľ) prehrali a výsledkom je druhá vlna epidémie, ktorá nemusela prísť. „Opatrenia, ktoré ešte nepošlú ekonomiku na kolená, musíme zaviesť čo najskôr. To, čo môžeme urobiť relatívne bezbolestne, by sme mali urobiť okamžite. Napríklad o rúškach sa v Česku veľa diskutuje, ale absolútne by sa nemalo. Je to niečo, čo nikoho nič nestojí, a mali sa zaviesť okamžite,“ hovorí vedec.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či na jeseň a v zime prevládnu zlé mutanty nového koronavírusu;
  • prečo je v porovnaní s vírusmi, ktoré nás ohrozia v budúcnosti, nový koronavírus iba „chcípáček“;
  • aké opatrenia by sme mali prijať na boj s novým koronavírusom.

V nedávnom statuse na Facebooku ste napísali, že „naozaj drastické opatrenia nás [v Česku] čakajú na konci roka“. Aj nová globálna analýza inštitútu IHME pri Washingtonskej univerzity v Seattli konštatuje, že v Európe či USA bude tohto roku najhorší najmä december. Prečo bude koniec roka s ohľadom na COVID-19 kritický?

Faktorov je viac. Jedným z nich je charakter akejkoľvek epidémie, že tam, kde sa ju nepodarí regulovať a kde reprodukčné číslo stúpne nad 1, dochádza k exponenciálnemu nárastu nakazených. Najprv je nárast pomalý, potom čoraz rýchlejšie a na konci to graduje. Rolu hrá aj zmena počasia v kritických oblastiach sveta. Väčšina husto obývaných štátov je na severnej pologuli a najviac ohrozená bude na jeseň a v zime Európa a Severná Amerika.

Ako vplýva počasie na šírenie nového koronavírusu?

V zime sú ľudia častejšie v uzavretých priestoroch, ktoré sa vykurujú. Vonku je relatívna vlhkosť vysoká, ale keď si vzduch ohrejeme, zrazíme ju niekam pod 40 percent. To vírusu vyhovuje – aerosól skôr vyschne, preto sa infekčné partikuly udržia vo vzduchu aj päťkrát dlhšie ako v prípade, že je vlhko. Pri vlhku sa častice zväčšujú, lebo na seba nabaľujú vodu a čoskoro spadnú na dlážku, takže nás toľko neohrozujú. Aby som to zhrnul – už len fakt, že sa viac budeme zdržiavať v miestach, kde je nižšia relatívna vlhkosť, spôsobí, že pravdepodobnosť nákazy bude vyššia, lebo vírus sa bude prenášať ľahšie. Výsledkom bude, že sa nakazí viac ľudí. Zasiahnu ich väčšie infekčné dávky ako v lete, keď je relatívne málo vírusových častíc – v takom prípade sú prejavy ochorenia miernejšie. Navyše, v suchom vzduchu je sliznica náchylnejšia a zraniteľnejšia a oveľa jednoduchšie do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Príroda, Zdravie

Teraz najčítanejšie