Epidemiologička Bražinová: V Bratislave už pandémiu nemáme pod kontrolou. Stúpa počet ľudí, ktorí nevedia, kde sa nakazili
V Bratislavskom kraji vyhľadávajú kontakty infikovaných ľudí piati epidemiológovia po večeroch aj cez víkendy. Alexandra Bražinová je jednou z nich a je sklamaná, že pred druhou vlnou nedostali hygienici sľúbenú podporu.
Na Slovensku v stredu pribudlo 178 nakazených koronavírusom. Ide o druhý najvyšší denný nárast nakazených od začiatku epidémie.
Alexandra Bražinová je epidemiologička, ktorá pracuje aj na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. Práve v hlavnom meste je situácia najhoršia.
V rozhovore sa dočítate:
- či už je v Bratislavskom kraji komunitný prenos,
- ako päť ľudí na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave zvláda hľadať kontakty u desiatok nakazených,
- kde sa najčastejšie nakazili ľudia v Bratislave,
- či by malo byť Česko na zozname červených krajín a
- či by mali deti nosiť rúška v škole aj po prvých dvoch týždňoch.
V Bratislave je najhoršia situácia. Kde sa ľudia najčastejšie nakazili? Mali ste napríklad prípad, že by sa nakazili v hromadnej doprave?
Taký konkrétny prípad sme nemali. Ale máme veľa prípadov, keď človek nevie, kde sa nakazil, alebo nevie, že by sa stretol s pozitívnym pacientom, nebol v zahraničí a nestretol sa s nikým, kto v zahraničí bol. Človek nám povie, že za posledné dva týždne bol v práci, doma a raz si bol sadnúť s kamarátom na pivo na terase. Ďalší príklad bol, že pani bola doma a na kontrole u lekára. Alebo človek, ktorý bol len v práci a doma, cestuje hromadnou dopravou a bol na jednej oslave, kde neregistrujeme nakazeného. V Bratislavskom kraji máme veľa prípadov, ktoré nevedia, kde sa nakazili, a pohybovali sa na verejných priestranstvách, neboli na najrizikovejších miestach, ako je zahraničie, bary či párty. Týchto prípadov nám pribúda.
Hovoríme teda už o komunitnom prenose?
Áno, v Bratislavskom kraji.
Komunitný prenos zatiaľ nebol vyhlásený a minister či premiér hovoria, že nastane, až keď nebudeme vedieť vyhľadať pôvod infekcie u určitej skupiny nakazených, nie u jednotlivcov.
Pozerala som medzinárodné definície Svetovej zdravotníckej organizácie, európskeho centra pre kontrolu chorôb a nikde nie je povedané, aký je minimálny počet prípadov, ktoré sa takto musia nakaziť. Definície sú v tomto vágne. Aj krajina si môže upraviť definíciu komunitného prenosu, ale nevidela som, aká je tá naša. Ak to chce niekto definovať číselne či percentuálne, dobre, ale podľa mojich vedomostí v Bratislavskom kraji komunitný prenos je – a je tu niekoľko týždňov.
Prečo nechce hlavný hygienik vyhlásiť komunitný prenos?
To sa musíte opýtať jeho. Komunitný prenos svedčí o ďalšej fáze epidémie. Ak vieme dohľadať každý prameň nákazy, máme to relatívne dobre pod kontrolou, lebo môžem každého izolovať. Keď nevieme, od koho sa infikovaný nakazil, svedčí to o tom, že sa tu voľne v populácii pohybujú ľudia, ktorí sú pozitívni na koronavírus, šíria infekciu, a nevieme o nich. Znamená to, že už to nemáme pod kontrolou.
V Bratislavskom kraji teda už pandémia nie je pod kontrolou?
Keďže tu máme ľudí, ktorí