Predseda SMK Forró: Riešenia Fideszu nepoužívame len my, ale aj slovenskí politici

Strana maďarskej koalície sa nedostala do parlamentu už štvrtýkrát po sebe, a tak predseda strany József Menyhárt s predsedníctvom po voľbách odstúpil. Krisztiána Forróa zvolili za predsedu v júli a v auguste už so stranami Most-Híd a Spolupatričnosť podpísal deklaráciu o vytvorení jednotnej maďarskej strany. Forró bol šéfom volebnej kampane SMK v roku 2016, keď bol predsedom strany József Berényi. Pôsobí ako poslanec Trnavského samosprávneho kraja, žije vo Veľkej Mači. V rozhovore sme sa ho pýtali:

• ako bude vyzerať zjednotená maďarská strana,
• čo si myslí o memorande SMK a Matovičových gestách voči Maďarom,
• ako vníma politiku Orbánovho Fideszu,
• či bude SMK pokračovať v doterajšom spôsobe prerozdeľovania dotácií z Maďarska.

Doteraz ste nezastávali vedúcu funkciu v SMK. Čo vás motivovalo kandidovať za predsedu po štvrtej volebnej porážke strany?

Bol som v minulosti okresným predsedom strany a bol som aj členom predsedníctva. Je však pravda, že som nebol vo funkcii predsedu republikovej rady, predsedu alebo podpredsedu. Rozhodol som sa prijať túto výzvu s cieľom slúžiť našej komunite.

Ale prečo práve teraz?

Pravdepodobne teraz na to z mojej strany dozrel čas. Mám už určité politické skúsenosti, aj ako župný poslanec, aj ako šéf volebnej kampane z roku 2016. Keď som pracoval v predsedníctve, videl som, ako sa veci vyvíjajú, a bol som aj kritický voči niektorým rozhodnutiam. Pôsobil som aj ako podnikateľ, takže mám skúsenosti aj s riadením spoločností a ľudí. Vediem aj občianske združenie Spoločnosť uctievaných, ktoré má viac ako dvetisíc členov. Tu tiež pracujem na budovaní komunity. Na základe vykonávania týchto činností som si myslel, že mám dosť skúseností aj na funkciu predsedu, a považujem za veľkú poctu, že to takto videl aj náš kongres.

Mnohí vás považujú za človeka Józsefa Berényiho, ktorý bol predsedom SMK v rokoch 2010 až 2016. Bol to on, kto vás presvedčil, aby ste kandidovali?

József Berényi bol medzi tými, ktorí ma oslovili, aby som túto výzvu prijal. Ale nebol sám.

V SMK bolo vnútorné napätie už aj pred voľbami a zaznievali kritické hlasy voči bývalému vedeniu. Ako hodnotíte prácu bývalého vedenia?

Sú veci, ktoré treba napraviť a ktoré aj napravíme. Aj naše stanovy a naše štruktúry majú slabiny. Ak by si všetci mysleli, že všetko funguje perfektne, asi by nezvolili nové vedenie.

Ak by ste mali pomenovať iba jednu vec, čo by mohlo byť hlavným dôvodom toho, že sa SMK nedostala do parlamentu?

Do posledných volieb sme išli na spoločnej kandidátke so Spolupatričnosťou a Maďarským fórom. Toto spojenie asi nebolo pre voličov autentické. Neverili tejto formácii. Preto hľadali aj Maďari také alternatívne strany, ktoré sa určite dostanú do parlamentu a tým môžu odstrániť vládu Smeru a prispieť k zmene. Čísla ukazujú, že nie všetci Maďari verili tomu, že naša formácia prekročí päťpercentnú hranicu.

Prečo tomu neverili?

Určite to súviselo aj s krátkosťou času. Mnohí ani nerozumeli tomu, čo je Maďarská komunitná spolupatričnosť a kde je v tom SMK. Musíme si z toho zobrať ponaučenie a vyhodnotiť, čo by bolo najlepšie pre Maďarov na Slovensku.

Tri maďarské strany podpísali deklaráciu o spájaní v Komárne 20. augusta. V akom štádiu sú v tejto chvíli rokovania?

Vytvorili sme dve pracovné skupiny, ktoré teraz začnú svoju činnosť. Jedna z nich bude riešiť obsahovú stránku spolupráce, jej úlohou teda bude určiť, ktoré záležitosti považujeme za najdôležitejšie pre Maďarov na Slovensku. Ak sa na týchto otázkach nezhodneme, nebudeme vedieť spolu postupovať ďalej. Druhá skupina má nájsť riešenie štrukturálnych otázok spojenia.

Nie je už neskoro? Budú ľudia veriť tomu, že tu nejde len o pokus o politické prežitie vašich strán?

Podľa mňa nikdy nie je neskoro. Pred desiatimi rokmi nastal zlom v politickom živote Maďarov na Slovensku, ale tie rozpory, ktoré tu máme, vznikali postupne. Nemôžeme sa ich zbaviť zo dňa na deň. Aby naše spojenie bolo naozaj autentické a bolo zrejmé, že k nemu dochádza v záujme Maďarov na Slovensku, ani spojenie sa nemôže uskutočniť zo dňa na deň. Musíme tieto otázky prediskutovať, aby bola v základných veciach úplná zhoda.

Čo je pre SMK to hlavné, čo zo zjednotenej strany nemôže chýbať?

Pre SMK budú prioritou aj naďalej záujmy Maďarov na Slovensku. Ďalej je našou prioritou rozvoj južného a východného Slovenska. Ak tieto regióny budú patriť medzi najviac rozvinuté, tým budeme zastupovať záujmy všetkých tu žijúcich ľudí, nielen Maďarov.

Viete si predstaviť účasť príslušníkov iných národností aj v štruktúrach strany? Ak by napríklad Most-Híd trval na tom, že chcú jedného slovenského podpredsedu, súhlasili by ste s tým?

Chceme zastupovať všetkých tu žijúcich ľudí, vypočujeme si teda aj názory ľudí iných národností v týchto regiónoch. Pokiaľ sa takáto otázka nastolí, budeme o tom rokovať. Budú to riešiť aj naše pracovné skupiny a musí vzniknúť riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetky tri strany.

Takže nevylučujete takúto možnosť?

Nevylučujem to, ale doteraz to takto v SMK nebolo. Uvidíme, aké riešenie prinesú rokovania.

Kedy očakávate dohodu?

Ako som povedal, nemôžeme očakávať, že do týždňa alebo dvoch postavíme to, čo bolo zbúrané pred desiatimi rokmi. Budúci rok tu máme sčítanie ľudu, ktoré bude pre Maďarov na Slovensku veľmi dôležité, a preto si vyžaduje spoločný politický postup. Taktiež budeme mať komunálne a župné voľby v roku 2022, kde tri strany musia kandidovať už spoločne.

Máte ambíciu stať sa predsedom zjednotenej strany?

Ja som nad tým zatiaľ nerozmýšľal, pracujem teraz na tom, aby sa spojenie uskutočnilo.

Určite však máte o tom aspoň vnútorné diskusie.

Zatiaľ sa tomu nevenujeme. Ale SMK je stále najsilnejšia z týchto troch strán, má väčšiu podporu než ďalšie dve strany spolu, to potvrdil aj posledný prieskum. Preto má byť SMK základom tohto spájania.

Čo to má v praxi znamenať?

Ako to má vyzerať, to majú určiť pracovné skupiny.

Ale ako si to predstavujete vy? Ako budú súčasné strany zastúpené v zjednotenej strane? Budete mať platformy?

Republiková rada SMK rozhodla o tom, že v procese spájania budeme presadzovať politiku platforiem. Ak by sa to zmenilo, musíme to zase predložiť republikovej rade.

Kde by ste umiestnili vznikajúcu stranu na politickej mape?

Pre SMK je dôležité, aby sa uplatňovali záujmy Maďarov na Slovensku, aby tu bolo silné maďarské zastúpenie a aby sa rozvíjali južné a východné regióny.

Bude to otvorená, prozápadná strana alebo radšej národne zameraná?

Vzhľadom na to, že tu máme tri strany, môže smerovanie strany určiť aj to, ako sa dohodneme na vzniku platforiem.

Budete hľadať partnerov medzi slovenskými stranami?

Aj prieskumy ukazujú, že pre Maďarov je dôležité zastupovanie ich záujmov smerom k slovenskej komunite. Podľa mňa táto nová formácia musí byť otvorená voči slovenským stranám. Aj teraz sme silnou stranou v regiónoch, máme starostov a primátorov, župných poslancov a podpredsedov, ale zákony sa prijímajú v parlamente. Keďže nie sme v parlamente, musíme mať dobrú rokovaciu pozíciu predovšetkým so stranami súčasnej vládnej koalície. Ale nemôžeme vylúčiť ani to, že v budúcnosti budeme nadväzovať spoluprácu aj s inými stranami.

Menšinové strany majú dva základné modely. Podľa prvého sa vždy snažia dostať sa do vlády, teda musia spolupracovať so všetkými stranami. Takto argumentovali aj v Moste, keď sa spojili so Smerom a SNS. Druhá možnosť je, že treba spolupracovať len s demokratickými silami, ako to robili maďarské strany predtým. Ktorý z týchto modelov preferujete?

Podľa mňa treba hľadať možnosti spolupráce s aktuálnymi vládnymi stranami, ale nie za každú cenu. Musíme si stanoviť hranicu, kde už demokratické princípy nemôžu byť narušené.

K týmto demokratickým princípom sa ešte vrátime. Teraz prejdime ku kauze memorandum, ktorá vypukla po stretnutí predstaviteľov maďarskej menšiny s premiérom Igorom Matovičom z OĽaNO na Hrade pri príležitosti stého výročia Trianonskej mierovej zmluvy. Vy ste sa zúčastňovali prípravy tohto memoranda?

Nie, vôbec. Dozvedel som sa o tom iba z tlače. Bol som na stretnutí na Hrade, ale nevedel som o tom, že toto memorandom bude odovzdané. Neodobrila to ani republiková rada, ani iné orgány strany. Bola to iniciatíva tých členov strany, ktorí to odovzdali premiérovi, nebol to stranícky dokument. Ja som to ani nepodpísal.

Ako ste vnímali ten škandál, ktorý okolo toho vznikol?

V memorande sú otázky, ktoré sú pre našu komunitu dôležité. Sú to nevyriešené otázky, ktorými sa bude treba v budúcnosti zaoberať.

Dosť čudne bola naformulovaná hlavne prvá časť memoranda, ktorá vychádza z memoranda slovenského národa z 19. storočia. V tejto časti vymenili slovo „slovenský“ za „maďarský“ a takto tam figuruje aj požiadavka vytvoriť „maďarské okolie“. Znie to ako požiadavka na územnú autonómiu. Čo si o tom myslíte?

Keďže som nebol medzi autormi, neviem, prečo to tam dali, na to sa treba opýtať ich.

Považujete však tento bod za otázku, ktorú treba riešiť?

Ešte raz hovorím, ja som medzi autormi nebol a neviem k tomu viac povedať.

Považujete otázku územnej autonómie za legitímnu?

Samosprávnosť je dôležitou otázkou. Zmena usporiadania žúp bola pre Maďarov na Slovensku nevýhodná. Bolo to zámerne vytvorené tak, aby Maďari nemohli mať určujúcu pozíciu nikde. Ak chceme proces asimilácie spomaliť, respektíve obrátiť, musíme sa posilniť. Ak máme samosprávnu oblasť, kde obyvatelia regiónu bez ohľadu na svoju národnosť môžu mať väčší vplyv na hospodárstvo alebo podobné veci, tak to považujem za dôležité. Autonómiu vnímajú ľudia ako červené súkno, pretože ju spájajú s odtrhnutím územia, pričom o to tu nejde. Ide o to, aby obyvatelia daného regiónu mohli viac ovplyvňovať svoje veci a dianie okolo seba.

Budete to v takejto forme presadzovať?

Budeme hľadať možnosti, aby naše regióny mali väčšiu váhu a väčšie slovo.

Premiér Igor Matovič sa ospravedlnil Maďarom za historické krivdy a ponúkol im spoluprácu. Ako vnímate tieto jeho gestá?

Samotné gestá sú, samozrejme, pozitívne, ale gestá majú zmysel vtedy, ak ich nasledujú aj konkrétne činy. Verím, že aj v tomto prípade to bude tak.

Ako hodnotíte z tohto hľadiska doterajšiu činnosť vlády?

Vzhľadom na to, že pandémia koronavírusu zmenila všetko, staviame sa k týmto veciam s väčšou trpezlivosťou, ale je pravda, že očakávame od vlády aj konkrétne činy.

Prejdime teraz na váš vzťah s maďarskou vládou. Predstavitelia SMK väčšinou hovoria, že v záujme Maďarov na Slovensku je, aby strana mala korektný vzťah s maďarskou vládou. Neprešla táto korektnosť v prípade SMK do závislosti?

Prečo by prešla?

Napríklad vzhľadom na to, že SMK má významnú úlohu pri prerozdeľovaní dotácií prichádzajúcich z Maďarska a na druhej strane strana preberá rétoriku a riešenia Fideszu. Keď ste boli napríklad šéfom kampane SMK, vaším pravidelným hosťom bol jeden z hlavných ideológov Fideszu György Nógrádi. Pred voľbami do Európskeho parlamentu ste tiež používali heslá veľmi podobné, aké používa Fidesz, a mohli by sme pokračovať.

Takéto prvky používa aj mnoho iných strán. Aj slovenskí politici používajú podobné riešenia.

Oni však nie sú strategickí partneri Fideszu.

To, že máme dobrý vzťah s maďarskou vládou, je podľa mňa pochopiteľné a jednoznačné, keďže my zastupujeme Maďarov na Slovensku a maďarská ústava obsahuje ustanovenie o podpore zahraničných Maďarov. Fidesz koná teda podľa ústavy. To, že podporujú organizácie, občianske združenia a divadlá na Slovensku, čím posilňujú aj maďarskú komunitu, je podľa mňa dobré.

Ako odplatu však dostávajú Maďari na Slovensku aj ideológiu Fideszu.

Maďarská vláda koná podľa ústavy. Ideálne by bolo, ak by bola snaha aj zo strany slovenskej vlády podporovať národnosti žijúce na Slovensku, ktoré túto krajinu obohacujú.

Toto je určite legitímna poznámka. Ak sa však pozrieme na to, že SMK sa aktívne zúčastňuje prerozdeľovania dotácií z Maďarska, zdá sa, že ako odplatu šíri aj ideológiu maďarskej vlády.

SMK robí politiku tu na Slovensku, my zastupujeme záujmy tu žijúcich Maďarov. Sme partnermi maďarskej vlády v tom, aby mohli podporovať zahraničných Maďarov.

Teraz sa vráťme k demokratickým hodnotám. Spomínali ste, že narušenie demokratických hodnôt by pre vás predstavovalo prekážku pri spolupráci s niektorými slovenskými stranami. Vo vzťahu k Fideszu nemáte takéto obavy?

Fidesz nerobí politiku na Slovensku.

Ale vy ste ich partnermi, spolupracujete s nimi.

Po prvé, nevidím, že by zo strany Fideszu neboli napĺňané demokratické princípy. Po druhé, pre nás sú prioritou Maďari na Slovensku a chceme urobiť všetko pre to, aby mali čo najsilnejšie zastúpenie.

Nemyslíte si, že maďarská vláda má vplyv na to, ako vnímajú demokraciu Maďari na Slovensku? Napríklad prostredníctvom mediálnej politiky maďarskej vlády.

V demokracii si môže každý vybrať, čo si chce prečítať, pozrieť alebo vypočuť. Ak si niekto myslí, že tlač, rozhlas alebo televízia prinášajú správy, ktoré nie sú pravdivé, nebude ich sledovať. Nikto nie je prinútený, aby sledoval určité médiá, a preto si nemyslím, že by maďarská vláda niekoho ovplyvňovala.

Čo si myslíte o politike maďarskej vlády v oblasti slobody tlače?

Demokratickú povahu tlače treba zachovať. Ak si ľudia myslia, že určité médium nie je demokratické, odvrátia sa od neho.

Na Slovensku vznikla mediálna skupina s podporou maďarskej vlády, ktorá dostáva ročne približne jeden a pol milióna eur bez akejkoľvek súťaže. Toto považujete za akceptovateľné?

Táto mediálna skupina prináša podľa mňa vyrovnané spravodajstvo. Ak si niekto myslí, že v jej médiu vychádzajú nepravdivé správy, nebude ho čítať. Nie je to jediné médium Maďarov na Slovensku.

Táto mediálna skupina je spájaná s SMK. Váš predchodca József Menyhárt sa vyjadroval, že SMK si potrebuje vybudovať vlastné médiá. Je toto v poriadku?

Neviem o tom, že by SMK mala vlastné médiá.

Podľa vás teda je táto mediálna skupina nezávislá?

Ktoré médiá sú nezávislé? Za všetkými stojí vlastník, ktorý má na ne vplyv. Portál a mediálna skupina Magyar 7, o ktorej hovoríme, je však podľa mňa vyrovnaná.

V rokoch 2016 a 2017 vyšlo najavo, že od maďarskej vlády prichádzajú balíky peňazí v sumách stá miliónov forintov pre neznáme občianske združenia. Na verejnosť vtedy prenikla informácia aj o tom, že tieto peniaze mohli byť použité aj na financovanie kampane SMK. Vy ste viedli kampaň v roku 2016. Boli tieto dotácie použité na kampaň SMK?

Ja som predsedom strany necelé dva mesiace, neviem o tom povedať nič.

Ale v roku 2016 ste viedli kampaň strany.

Neviem o tom, že by vtedy existovala takáto podpora.

SMK sa zúčastňuje aj na podpore takzvaných inštitúcií národného významu. Ide o inštitúcie, ktoré na návrh SMK dostávajú od maďarskej vlády každoročne dotáciu na svoje fungovanie. Výber týchto inštitúcií prebieha bez súťaže a netransparentne. Budete v tomto postupe pokračovať?

Ide o tému, ktorá bude v nasledujúcom období aktuálna. Stála maďarská konferencia bude onedlho rokovať, po tomto rokovaní vám k tomu môžem povedať viac.

Čo si však myslíte o spôsobe prerozdeľovania týchto dotácií? Verejnosť nemá možnosť dozvedieť sa, ako sa tieto peniaze poskytujú.

Ako som už spomínal, som predsedom necelé dva mesiace, ešte som túto otázku neriešil. Môžeme sa k tomu vrátiť neskôr.

Určite ste však už počuli o tom, ako to funguje.

Aj vy ste už určite počuli rôzne veci, o ktorých neviete, čo je za nimi. Neviem k tomu povedať viac.

Nebudete presadzovať transparentnejší postup prerozdeľovania?

Keď budem túto otázku riešiť, veľmi rád vám odpoviem.

Aký máte názor na to, že to doteraz fungovalo netransparentne?

Nemám o tom informácie, keďže túto oblasť som ešte neprebral.

Ani ste o tom nečítali? Tieto témy boli dosť intenzívne medializované, napríklad kauzy občianskych združení Főnix a Libertate (ide o občianske združenia, ktoré v rokoch 2016 a 2017 dostávali z Budapešti viac ako milión eur na väčšinou neuskutočnené kultúrne projekty – pozn. red.).

Pozrite sa, tieto témy sa objavovali v médiách, ale ja neviem o týchto dotáciách nič.

Ale o inštitúciách národného významu asi viete.

Áno, a ide tam o inštitúcie, ktoré slúžia Maďarom na Slovensku.

Z ktorých viac je spájaných s predstaviteľmi SMK.

Všetky sa spájajú s ľuďmi, ktorí chcú urobiť niečo pre svoju komunitu. V strane je veľa takýchto ľudí, napríklad aj z Csemadoku. Áno, môže nastať situácia, že niektorú podporovanú organizáciu vedie človek, ktorý je aktívny aj v SMK. Musíme byť radi, ak ľudia, ktorí pomáhajú svojej komunite, sa zapájajú aj do činnosti strany. Podľa mňa je pozitívne, že týchto ľudí a tieto organizácie podporuje aj Maďarsko.

Čo je ale s tými, ktorí nie sú v SMK?

Dotácie nedostávajú len tí, ktorí sú v SMK.

Ale oni ich dostávajú vo výrazne väčšom pomere.

Asi aj preto, že podávajú viac žiadostí o podporu. V SMK máme desaťtisíc členov a ide väčšinou o ľudí, ktorí chcú niečo urobiť pre svoju komunitu. Nemali by dostávať dotácie, lebo sú členmi SMK?

Na čele inštitúcií národného významu sú však aj vedúci predstavitelia strany.

Môžem ešte raz povedať, že onedlho budeme zase predkladať návrhy na inštitúcie národného významu, k tejto otázke sa môžeme vrátiť.