Denník N

Psychológ: Niektorí ľudia majú problém obmedziť sociálny kontakt aj počas pandémie. Introverti by ich za to nemali odsudzovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Anton Heretik vysvetľuje, ako vplýva na našu náladu počasie, či môže spôsobiť depresiu i ako zvládnuť blížiacu sa jeseň a zimu v čase globálnej pandémie.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

V rozhovore sa dočítate aj:

  • čo sú rizikové faktory depresie, ktoré si môžeme všimnúť na sebe aj na svojich blízkych;
  • čo je to sezónna depresia;
  • či postihuje častejšie mužov alebo ženy;
  • ako súvisia psychické problémy so skracovaním dní a evolúciou;
  • či mi návštevu psychológa zaplatí poisťovňa.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Ako sa depresia líši od klasického smútku?

Bežný smútok má väčšinou vystopovateľnú príčinu – je reakciou na stratu. Môže súvisieť napríklad so stratou vzťahu alebo práce. Normálna epizóda smútku zvykne väčšinou sama doznieť. No depresia je porucha, pri ktorej veľakrát príčinu nevieme nájsť, alebo klasická epizóda smútku pretrvá a človek sa z nej nevie dostať sám.

Dá sa nejako určiť hranica, keď už nejde len o smútok či zlú náladu, ktoré patria k bežnému životu?

Každý z nás niekedy zažije, že má zlú náladu bez príčiny. Pri depresii sa však skleslej nálady nevieme zbaviť. Človek tomu veľakrát ani sám nerozumie, lebo okolo nás je veľa vecí, z ktorých môžeme byť nešťastní, ale vieme sa z nich zotaviť, vyspať alebo uvoľniť. Človek v depresii to však nedokáže a stále ho obťažujú pocity ťažoby a tiesne. Ak to trvá dlhšie, mal by zvážiť konzultáciu s odborníkom. Môže to byť psychológ, psychiater alebo všeobecný lekár.

Čoraz častejšie sa objavuje pojem sezónna depresia. Ako sa líši od tej bežnej?

Diagnóza sezónnej afektívnej poruchy je medicínsky rozoznaným zdravotným problémom, na ktorý sa väčšinou príde až po pár sezónach. Pre ľudí s touto poruchou je život s príchodom jesene omnoho ťažší. Cítia sa oveľa viac unavení a utrápení ako bežne.

Kratšie dni a zima unavujú väčšinu ľudí a berieme to ako niečo, čo patrí k životu. Ľudia so sezónnou depresiou však počas tohto obdobia cítia nevysvetliteľnú psychickú záťaž, ktorá im môže robiť problém s fungovaním v bežnom živote.

Zima sa aj v histórii väčšinou spájala s útlmom, so smrťou a ľudia sa zvykli pol roka pripravovať na to, aby ju prežili. Súvisí sezónna depresia aj s evolúciou?

Je to jedna zo skúmaných hypotéz o tom, prečo nás jeseň a menej denného svetla utlmí. Naši evoluční predchodcovia v jesenných a zimných mesiacoch potrebovali šetriť energiou, keďže žili zo zásob, a tak sa v tomto období ukladali do hibernačného stavu.

Psychológ Anton Heretik mladší pôsobí na UK v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Líšia sa sezónne depresie v závislosti od krajiny?

Na Slovensku sme ešte stále v miernom pásme, ale severské krajiny majú oveľa dlhšie a tmavšie zimy, s ktorými sú spojené oveľa väčšie psychické problémy. Aj mentalita týchto národov býva uzavretejšia ako napríklad pri južnejších národoch. Ľudia, ktorí majú viac slnka a svetla, sú viac zvyknutí stretávať sa vonku a sú celkovo veselší. Je to stereotyp, ale pravdepodobne má aj svoje evolučné opodstatnenie.

Pochádzame z Afriky, kde bolo viac slnka, a ako živočíšny druh sme sa počas krátkeho obdobia dostali do celého sveta. Následkom je, že prostredie, v ktorom žijeme, nemusí byť pre nás najvhodnejšie. Jedna vec je, že ľudia dokážu prežiť aj v nehostinnom prostredí, ako sú napríklad severské krajiny za polárnym kruhom, ale druhá vec je, že na to evolučne nie sme kompletne vybavení. Takže to pre nás môže predstavovať aj psychickú záťaž, ktorá prejde do psychickej poruchy.

Má na sezónnu depresiu vplyv aj to, že dni sú kratšie a ľuďom sa tvorí viac melatonínu, ktorý navodzuje spánok a únavu?

Je to ďalšia z testovaných hypotéz a ukazuje sa, že to môže súvisieť. V spomínaných severských krajinách, v ktorých sú výkyvy svetla výraznejšie, štúdie poukazujú aj na viac ťažkostí s depresiou. Tieto krajiny majú tiež viac problémov, ktoré sú k depresii pridružené. Napríklad zvýšená konzumácia alkoholu, ktorou sa ľudia snažia zbaviť pocitu skľúčenosti. Je to však opäť len jedna z možných príčin.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí zvyknú byť precitlivenejší na výkyvy počasia, najmä na jeseň?

Instantné rady na to veľmi nie sú, ale asi by som im odporúčal zamyslieť sa nad svojím životným štýlom. Urobiť si vedomú revíziu toho, aké veci im prinášajú radosť a podporujú dobrý duševný stav a ktoré im nejakým dlhodobým spôsobom ubližujú. Ak o sebe viem, že niektoré sezóny sú pre mňa ťažšie, tak sa o tom treba rozprávať aspoň s blízkym okruhom ľudí.

Povinnosti však väčšinou máme rovnaké po celý rok a málokto sa môže uložiť na „zimný spánok“…

To nie, ale často máme veľké zábrany priznať si slabosť, obzvlášť keď ide „iba“ o psychiku. Veľakrát sa však musíme zmieriť s tým, že naša výkonnosť bude iná ako v letných mesiacoch. Pre zamestnávateľa to môže byť aj nepostrehnuteľné, lebo ľudia sú na seba často iba zbytočne nároční. Časť našich problémov pochádza z toho, že sa tlačíme cez všetky psychologické aj biologické hranice. Keď to robíme dlhodobo, musí sa to niekde prejaviť. Treba byť k sebe súcitnejší a poprosiť o to aj svoje okolie.

zima, mesto
Na Slovensku sme ešte stále v miernom pásme, ale severské krajiny majú oveľa dlhšie a tmavšie zimy, s ktorými sú spojené oveľa väčšie psychické problémy. Ilustračné foto – Unsplash/Josh Hild

Tento rok je vo všetkých smeroch poznačený pandémiou koronavírusu. Od augusta čísla nakazených stúpajú a epidemiológovia varujú, že počas jesene to bude ešte horšie. Zároveň bude so zhoršujúcim sa počasím aj menej príležitostí na socializáciu na čerstvom vzduchu. Ako nás to zasiahne a čo s tým?

Nemôžeme sa oprieť o výskum, keďže pandémia a všetky s ňou súvisiace opatrenia sú pre nás novou skúsenosťou. V marci sme sa na Slovensku dokázali uzatvoriť a rešpektovať všetky pravidlá. Viacerí sme pravdepodobne žili v tom, že to nejako do leta vydržíme a snáď to prejde ako sezónna chrípka. Leto prinieslo iné počasie a ľudia na dovolenkách fungovali síce s obmedzeniami, ale relatívne normálne.

Teraz nás čaká opäť nová skúsenosť s druhou vlnou. Je otázne, nakoľko nás to zasiahne medicínsky, ale aj ako to budú ľudia zvládať psychicky. Prvá vlna bola pre veľa ľudí sprevádzaná šokom a úzkosťou, táto bude skôr niečo medzi otrávenosťou a skľúčenosťou. Lebo už vieme, že koronavírus za pár týždňov nezmizne. Našťastie je v schopnostiach väčšiny ľudí kompenzovať aj takéto veľké nepohodlia.

Na čo si dať pozor s ohľadom na duševné zdravie v čase globálnej pandémie, keď vieme, že bude škaredšie počasie a menej príležitostí na stretnutia v otvorených priestoroch?

Všeobecné odporúčania o psychologickej hygiene nesúvisia priamo s pandémiou, ale môžu počas nej pomôcť. Je dobré poznať sám seba a vedieť, aká silná je moja potreba stretávať sa s ľuďmi. Veľa z nás je introvertnejších, čo je v tejto situácii trochu výhoda, lebo sa vieme ľahšie prispôsobiť. Mnohým ľuďom to však veľmi chýba a tí budú musieť hľadať čo najbezpečnejšie spôsoby socializácie. Hlavne pre ľudí s výraznejším temperamentom je osobný kontakt s rôznymi ľuďmi, nie len s úzkou rodinou, veľmi dôležitý. Treba to rešpektovať a nemali by sme ich za to odsudzovať, ak sa nám samota znáša ľahšie.

Druhá vec tiež nie je nová ani prevratná. Výskumy už dlho hovoria o tom, že pohyb nám prospieva aj psychicky. Ak sme nejakú pohybovú aktivitu robili už predtým, tak v tom treba pokračovať, lebo to je jedna z vecí, ktoré sa dajú robiť aj počas pandémie. Ak sme sa nehýbali, tak je možno čas, keď to môžeme prehodnotiť. Samozrejme, bavíme sa o prevencii, lebo depresiu nevyliečime tým, že si pôjdeme zabehať.

Jesenné a zimné obdobie prinesie menej príležitostí na relatívne bezpečnú socializáciu. Ilustračné foto – Vladimír Šimíček

Pri sezónnosti depresie celý čas hovoríme o sezóne jeseň-zima. Veľa ľudí sa však po horúcom lete nevie dočkať ochladenia. Spôsobuje sezónnu afektívnu poruchu aj príliš veľa slnečného žiarenia alebo vysoké teploty?

Zatiaľ máme viac dôkazov o tom, že viac súvisí s krátkym dňom a so zimou, než s teplom. Vysoké horúčavy nás skôr môžu stresovať a zvyšovať u ľudí agresivitu. Klasickým príkladom by mohla byť cesta rozhorúčeným autobusom. Ak teplota presiahne hranice nášho organizmu, bývame hrozne podráždení. Ak je v ňom zima, tiež sa z toho netešíme, ale reagujeme inak.

Berú ľudia na Slovensku depresiu vážne, alebo sa stále často odbíja tým, že je to len zlá nálada?

Myslím, že situácia je lepšia ako pred 20-30 rokmi. Predsa len došlo k nejakej destigmatizácii duševných porúch. Práve depresia je porucha, ktorú sú ľudia schopní priznať svojmu okoliu s menšími zábranami než menej známe psychické ochorenia.

Kedysi sme robili analýzu toho, ako ľudia diskutovali o depresii na diskusných fórach, a našli sme veľmi široké spektrum názorov bežných ľudí. Variovalo to od „to by mohol každý povedať“ cez rôzne duchovné príčiny až po to, že sme rozmaznaní. Ľudia majú tendenciu prijať aj biologické hľadisko, teda že ide o nejakú poruchu súvisiacu s mozgom.

Ako to vnímajú ľudia, ktorí depresiou trpia?

Myslím, že je veľmi ťažké naplno prijať, že je to porucha našej psychiky a nemáme nad ňou kontrolu. Sme totiž zvyknutí, že nad svojou psychikou máme aspoň ilúziu kontroly.

Ale je to ťažké aj pre blízke okolie človeka s depresiou. Keď vidia tú bezmocnosť, tak im pripadá neuveriteľné, že je to „len“ psychické a náš blízky sa nevie vzchopiť, nemyslieť na to, alebo si ísť zabehať do parku. Ale človek s ťažšou depresiou nevládze chodiť, nieto ešte behať. Sú to rady, ktoré nepomôžu, aj keď sú často myslené dobre.

Ako teda komunikovať s rodinným príslušníkom alebo priateľom, ktorý sa takto trápi?

Pokiaľ niečo také pozorujeme prvýkrát, tak stojí za to hovoriť s ním o tom, či rozumie tomu, čo sa mu deje. Prípadne priznať, že sme si to všimli, a poradiť mu, aby vyhľadal pomoc. Tu je však potrebné, aby bolo jeho okolie trpezlivé a k téme sa vracalo. Nejde totiž o rozhodnutie, ktoré človek urobí ľahko. Psychická porucha je vnímaná citlivo a veľa ľudí celkovo nechodí rado k lekárovi. Radšej čakajú, kým to neprejde samo.

O trpezlivosti to býva aj u časti ľudí, ktorým sa depresie vracajú. Často je to najviac, čo vieme tomu človeku ponúknuť. Odborná pomoc totiž existuje a depresia sa môže zlepšiť, ale môže to trvať naozaj dlho. Treba sa tiež snažiť udržiavať v dobrej kondícii. Lebo chronický stres z toho, že môj rodinný príslušník má ťažkosti, môže byť tiež rizikovým spúšťačom pre depresiu.

Aké varovné signály si môžem všimnúť na blízkom človeku, ktorý má problém s depresiou, o ktorej možno ešte ani sám nevie?

Skľúčenejšia nálada u neho trvá dlhšie, ako bolo pre jeho povahu bežné. Sám hovorí, že ho nič nebaví, je unavený, prípadne začne horšie spávať, má problém so sústredením a robia mu problém bežné veci ako napríklad pozeranie si emailov.

Depresiu si často predstavujeme ako veľký smútok a nešťastie, ale u niekoho sa môže prejavovať aj podráždenosťou a ustarostenosťou, na ktorú sme u neho predtým neboli zvyknutí. Napríklad vidí všetko čierne. Hovorí, že koronavírus zmutuje a všetci zomrieme, politika je zlá, svet sa rúti do záhuby a tak ďalej.

U niektorých ľudí sa depresia prejavuje aj ubolenosťou. Neustále majú nejaké telesné ťažkosti, ktoré nemajú jasnú príčinu. Napríklad ich chronicky bolí žalúdok, chrbát či svaly a nevie sa tomu nájsť fyziologická príčina.

Je depresia častým ochorením?

Celoživotné riziko, že bude mať dospelý človek aspoň raz za život depresiu, je niekde medzi 10-20 percent, takže z tohto hľadiska je to dosť bežné.

Anton Heretik. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sú na depresiu náchylnejšie ženy alebo muži?

Z výskumov, ktoré sledujú výskyt depresie za nejaké konkrétne obdobie, sa pomerne jasne ukazuje, že riziko ochorenia je pre ženy dvakrát väčšie. To sa ukazuje byť nezávislé od kultúry, krajiny či socioekonomických faktorov.

Pred rokmi som bol členom výskumného tímu, ktorý robil výskum na slovenskej populácii. Keď sme sa bavili s bežnými ľuďmi a snažili sa zistiť, či mali za posledného pol roka nejaké príznaky depresie, videli sme rovnaký trend.

Je nejaké vysvetlenie, prečo postihuje častejšie ženy?

Príčin je pravdepodobne viac, ale zjednodušene za to do veľkej miery môžu biologické pohlavné rozdiely.

Niektorí vedci hovoria, že čísla sú skreslené tým, aké príznaky depresie sledujeme. Málo si všímame napríklad chronickú rozladenosť či prejavy zlosti a podráždenosti, ak sa cítime zle. Je to trochu kultúrne klišé, ale možno aj z tohto dôvodu veľa mužov s depresiou v takýchto prieskumoch nezachytíme.

Trpia depresiou aj deti?

Nanešťastie áno. V živote detí sa niekedy stane závažná udalosť, väčšinou je to strata blízkej osoby, ktorá môže z hlbokého smútenia spustiť až depresiu. Deti však môžu mať aj depresívnu poruchu podobnú tej, ktorú majú dospelí, čiže bez nejakého konkrétneho viditeľného dôvodu na smútok. Je to síce zriedkavejšie ako u dospelých, ale zároveň častejšie, než sme si ešte pred rokmi mysleli.

Spomínali ste, že pri príznakoch depresie by ľudia mali vyhľadať pomoc. Kde ju nájdu?

Napríklad u psychiatra, na ktorého návštevu nepotrebujem žiaden výmenný lístok. Prebieha aj diskusia o výmenných lístkoch u psychológa, ale komerčného terapeuta nie je problém navštíviť bez lístka. Aj všeobecný lekár je niekto, s kým je o tom dobré hovoriť. Môže to byť dôležitý prvý krok. Existujú aj rôzne poradne, ktoré sa zameriavajú najmä na deti a mládež.

Možnosti sú, ale ja by som privítal, ak by sa dostupnosť ešte zvýšila. Jedna vec je totiž zapracovať na tom, aby sa ľudia nebáli vyhľadať pomoc, ale potom musíme zabezpečiť aj to, aby bol tento krok čo najmenej komplikovaný.

Ak máte duševné problémy, cítite sa bezradní a neviete, ako ďalej, so žiadosťou o pomoc sa môžete obrátiť na linky pomoci:

  • Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566 (non-stop)
  • Linka detskej istoty: 116 111 (non-stop)
  • Linka nádeje: pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor: 055/ 644 1155
  • Liga za duševné zdravie: online poradňa, kontakty na www.dusevnezdravie.sk/online-poradna
  • IPčko.sk (www.ipcko.sk), bezplatná a anonymná poradňa pre mladých ľudí. Poradenstvo mejlom na [email protected] non-stop, čet od 7:00 do 24:00.
  • Dobrá linka (www.dobralinka.sk): poradňa pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Mejl (non-stop, [email protected]), čet (počas pracovných dní od 15:00 do 20:00) a videoporadenstvo (každý utorok a štvrtok od 15:00 do 20:00)

Aká je celková dostupnosť psychoterapie na Slovensku?

Hlavne u ľahších a stredne ťažkých stavov depresie sa ukazuje aj psychoterapia ako účinná pomoc. Slovensko tu však má veľmi veľké medzery, lebo v oficiálnom zdravotnom systéme máme veľmi málo psychoterapeutov, ktorých výkon je preplácaný zdravotnými poisťovňami. Pritom finančný náklad na niekoľko sedení, ktoré môžu človeku veľmi pomôcť, je relatívne malý. V tomto veľmi výrazne zaostávame aj za krajinami, ktoré sú nám blízke, ako je napríklad Česká republika. Vítal som, že sa súčasná vláda hlásila k podpore duševného zdravia, a verím, že to bude oblasť, ktorá sa výrazne podporí.

Čo mi teda pri návšteve psychológa uhradí poisťovňa?

Zopár sedení. Ale keďže je problém s ich dostupnosťou, väčšina ľudí sa to rozhodne riešiť komerčne a za sedenie si zaplatí.

Ja som zástanca toho, aby bola psychoterapia súčasťou komplexnej starostlivosti o duševné zdravie. Funguje to vo vyspelých a nám blízkych krajinách, takže nevidím dôvod, prečo by to nemalo fungovať u nás. Farmakologická liečba a lieky sú dobré a mnohokrát nevyhnutné, ale tak ako všetko, aj ony majú svoje nežiaduce účinky. Človek s depresiou často potrebuje psychoterapiu aj na riešenie ďalších problémov, ktoré sa mu počas toho obdobia nahromadia. S tým mu práve terapeut môže pomôcť.

Anton Heretik (47)

Je psychológ. Pôsobí na Katedre psychológie Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa všeobecnej a klinickej psychológii, emocionalite a jej poruchám, ako aj využívaniu nových metód výskumu v psychológii a psychopatológii. Je spoluautorom epidemiologického výskumu EPID o výskyte depresie na Slovensku z roku 2002/2003. Je autorom a spoluautorom viac ako 160 vedeckých a odborných publikácií.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

ESET Science Award

Iné podcasty Denníka N

Koronavírus

    Rozhovory

    Vzťahy

    Rodina a vzťahy, Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie