Denník N

Vyprahnuté planiny, krátery ako na Mesiaci a chladné podzemie. Aj v 21. storočí máme na Slovensku nedobytnú krajinu

Fotografie - Andrej Sarvaš
Fotografie – Andrej Sarvaš

Nestretnete tam človeka, len jeho dávne príbehy. Staré cesty zmizli, stáda sa pominuli, osady vyľudnili. Jazerá sú bez vody. Niektoré územia dodnes nie sú detailne zmapované. Volali to tu aj mesačná krajina. Vitajte v neobjavenom svete planín Slovenského krasu, kde sa dá veľa spoznávať a ľahko stratiť.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, začíname v Rožňave.

Je krátko po silnej búrke a zo škár bieleho brala stúpa para. Ako z malých komínov vychádza spod zeme cez skaly a celé to pripomína výjav z Tolkienovej Stredozeme. Priblížiť sa ku škáre znamená pocítiť prudký ľadový závan. Teplotný rozdiel medzi okolitým svetom prekonáva dve desiatky stupňov. V Slovenskom krase sa dá podchladiť aj v rozhorúčený júnový deň. Nenadarmo to tu volajú Ľadová jaskyňa.

Cesta vedie ďalej po starom banskom chodníku na Borčianskej planine. Pokrýva ho mach či vysoká tráva, trasu pretínajú popadané stromy. Kedysi tadiaľto viedol aj turistický chodník, ale po vyhlásení rezervácie Havrania skala pred 40 rokmi ho zrušili.

Stará banská cesta

Štôlňa na Borčianskej planine

Pôda pod nohami sa miestami mení na sýtočervenú. Železo, ktoré zaujímalo aj dávnych ťažiarov. Popri starej otvorenej štôlni pokračuje stúpanie na miesto, kde sa roztrhla zem. Horizontálny pohľad neodhalil nič, bez upozornenia sa pod nohami zrazu otvára monumentálna Snežná diera.

Vyše dvadsať metrov hlboká a 45 metrov dlhá trhlina je v skutočnosti jaskyňa, no bez stropu. Jaskyniari to berú ako bežnú vec a dodajú, že to je nič – stáť v jaskyni totiž môžete aj bez toho, aby ste o tom vôbec vedeli. Niekedy nechýba len strop, ale aj všetky steny.

Video: Martina Koník

Ľadová jaskyňa Snežná diera je neprístupná. Chodbu po búrke vypĺňa opar, ktorý rozrážajú slnečné lúče. Niekedy sa v nej sneh dokáže udržať aj celý rok a teplota uprostred leta je stále len pár stupňov nad nulou. Na stenách sa tvoria ľadové kvaple, po tvári steká pot z horúčavy.

Vzduch začína byť opäť dusný. Severné prúdenie od Rudohoria vytvára zvláštnu mikroklímu a búrky sú prirodzenou súčasťou života v krase. Z planiny treba zísť. Prudké zrázy vedú len k nepriechodnému terénu a bralám. Jediná možnosť je starý závoz, ktorý sa zachoval v náznakoch. Úzky chodníček, no práve tadiaľto kedysi jazdili naložené vozy. Zárezy v skale sú stále viditeľné.

Človek na tomto území zanecháva svoju stopu už tisícky rokov, od dávneho neolitu. Naprieč Borčianskou planinou sa ťahá lesom dlhý a mohutný kamenný val, ktorým chránil svoje obydlia. V neďalekej Kostrovej jaskyni našli desiatky kostier žien a detí, inde zas na dne diery odkryli spod balvanov rozštvrteného človeka. Tu sa odohrávala hra o planiny.

Krajina nekonečných pastvín

Planina je kľúčové slovo Slovenského krasu, no ľudia zväčša poznajú len jaskyne. Lenže bez vápencovej náhornej planiny by žiadna jaskyňa nebola.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Rožňave

Slovensko

Teraz najčítanejšie