Potrebujeme dve silné univerzity, jednu na zelenej lúke, jednu zlúčením najlepších bratislavských
Autor je ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime
Twitter: @ASvorencik
- Navrhujem postaviť jednu univerzitu na zelenej lúke nezaťaženú slovenským vysokoškolským kontextom s ambíciami byť v prvej stovke.
- Ako druhú vlajkovú loď treba pozlučovať klaster existujúcich vysokých škôl v Bratislave.
- Namiesto dvoch existujúcich treba jednu fungujúcu grantovú agentúru pre vedu s primárne zahraničnými hodnotiteľmi.
Keď pápež Pavol II. v roku 1465 povolil vznik univerzity v Uhorsku, dnes známej pod názvom Academia Istropolitana krátko pôsobiacej v Bratislave, tak sa odvolával na cieľ „zahnať temnosť nevedomosti prostredníctvom vzdelávania“ v krajine, v ktorej „neprekvitá nijaká univerzita“ a jej obyvatelia nemajú doma príležitosť rozvíjať „veľké nadanie a túžia po štúdiu“, a sú nútení cestovať, ak majú na to prostriedky a jazykovú výbavu, „na miesta, kde univerzita prospieva“.
O 550 rokov neskôr síce na Slovensku máme 34 verejných a súkromných vysokých škôl, ale žiadna vskutku neprekvitá. Svedčí o tom neustály prúd študentov smerujúcich študovať do zahraničia. Ale aj slabé umiestnenia v rôznych renomovaných rebríčkoch najlepších univerzít sveta, kde ani jedna naša v prvej päťstovke nehviezdi.
Pred pár dňami Európska výskumná rada (ERC) zverejnila výsledky posledného kola prestížnych štartovacích grantov s dotáciou vo výške 1,5 milióna eur pre vybraných mladých výskumníkov. Slovensko vôbec neprekvapilo. Ani jeden z 436 podporených grantov sa na Slovensku neuskutoční.
Od vzniku ERC v roku 2007 sa na Slovensku uskutočnil len jeden grant zo 4650 udelených. Aj to je príklad toho, že slovenská veda poväčšine nie je súčasťou svetového vedeckého dialógu. Opieranie sa o zopár výnimiek je skôr sebaklamom pred tristnou realitou nízkej produktivity slovenských vedcov vo väčšine vedných disciplín, ale aj nekvalitných podmienok, v akých pôsobia.
Teraz však máme jedinečnú príležitosť situáciu výrazne zmeniť.
