Ako básnici a hokejisti prichádzajú o ilúzie. A o živobytie
Autor je marketingový riaditeľ hokejového klubu iClinic Bratislava Capitals.
Náš klub mal v najbližšej sezóne hrávať v rakúskej nadnárodnej lige (donedávna EBEL, po novom ICE Hockey League). Bola to pre nás všetkých veľká výzva, lebo hokejové kluby v Rakúsku majú troj- až päťnásobné rozpočty oproti tým slovenským – a aj oproti nášmu. Ale v prípravných zápasoch sme im boli viac ako dôstojným súperom, takže to vyzeralo nádejne.
Ale potom prišli korona-opatrenia… Neviem, koľko by chodilo na naše zápasy divákov, ale viem, že najnovšie opatrenia sú doslova likvidačné. Maximálne 100 ľudí v interiéroch v zelených okresoch a 50 ľudí v červených (čiže napríklad v celej Bratislave) nestačí v mnohých prípadoch ani na zorganizovanie hokejového zápasu. Oba tímy majú po 25 hráčov, plus tréneri, kustódi, rozhodcovia či ľadári. Skrátka nemožné. Game over.
Športovci na Slovensku pritom nie sú žiadni milionári, ako by si mohol niekto myslieť. Zarábajú presne tak ako ostatní ľudia – niektorí menej, ako je priemerná mzda, niektorí trochu viac. Len s jedným rozdielom: