Denník N

Ako rýchlo starne dobrá architektúra? Navštívili sme oceňovaný dom od Ivana Matušíka, ktorý má dvadsať rokov (+ foto)

Dom Elipsion v Senci. Foto N - Vladimír Šimíček
Dom Elipsion v Senci. Foto N – Vladimír Šimíček

Majitelia mali jediné želanie: nech je to dom, ktorý bude mať šťavu. Dodnes ju dom Elipsion, pomenovaný podľa svojho tvaru, nestratil.

Keď idete na návštevu do domu, ktorý rezonoval doma, ale aj v Európe, podvedome očakávate čosi, čo sa nedá prehliadnuť. Samozrejme, v drvivej väčšine prípadov to neplatí, a to je aj prípad domu Elipsion v Senci.

Skrytý za bránou z drevených dosiek ohromí o to viac.

Keď ho v roku 2002 podľa návrhu architekta Ivana Matušíka dokončili, nebolo časopisu, ktorý by o ňom nenapísal. Niet divu. Už svojím tvarom je všetkým, len nie bežným domom, no jeho kvalita nespočíva v extravagantnosti, skôr naopak.

V roku 2002 vyhral Elipsion Cenu Dušana Jurkoviča, o rok neskôr CE.ZA.AR-a i nomináciu na európske architektonické ceny Mies van Der Rohe Award.

Aký je dnes? Úplne rovnaký. A rovnako dobrý.

„Nič sa nám tu za tých dvadsať rokov nezunovalo. Vytvorili sme si tu svoju oázu. Dom je prepojený so záhradou a aj preto je tu veľmi príjemne,“ hovoria Xénia a Martin Lettrichovci, ktorí v ňom žijú.

Vonkajší plášť z dreva plynule nadväzuje na otvorenú terasu v záhrade. Foto N – Vladimír Šimíček
Terasa je vyústením dennej časti bytu – otvorenej kuchyne s jedálňou a obývačkou. Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Xénia a Martin Lettrichovci, majitelia domu Elipsion. Foto N – Vladimír Šimíček

Senec, ako ho už nepoznáme

„Dodnes nám ešte občas ktosi nakúka cez plot, ale keď sme stavali, bolo zábavné počúvať tie reakcie susedov, ktorí sa sem chodili pozerať. Čo to má byť – bazén? Alebo piváreň? Tipovali všetko, len nie dom,“ hovorí pobavene sochár Martin Lettrich.

Dnes už má odstup, ale keď sa vraciame o dvadsať rokov späť, je jasné, že to vôbec nebola len zábava. Všetko malo byť vlastne celkom inak. Teda, nie úplne všetko. Senec bol jasný.

„Na tejto ulici sme sa zoznámili,“ spomína Martin Lettrich. Sedíme na terase,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie