Spustnutému kláštoru dali nový život. Mnohí im neverili, že sa chcú starať o niečo, čo im nepatrí

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, začíname v Rožňave.

Viete, čo sa stane s budovou, ktorá je roky prázdna? Stane sa neviditeľnou. Akoby zmizla z mapy.

Presne to sa vraj stalo aj budove bývalého františkánskeho kláštora v centre Rožňavy. Takmer dvadsať rokov nemala žiadnu funkciu. Prestala existovať. Keď ju pred pár týždňami občianske združenie Otvor dvor sprístupnilo verejnosti ako nové kultúrno-kreatívne centrum, pre mnohých to bolo ako zjavenie.

Ako zjavenie je to však nielen pre domácich, ale aj pre tých, čo prídu zvonka. Dôvody sú dva: jednak je ním samotný priestor Kláštora, ktorý je osobitý, tým druhým dôvodom, ešte o niečo dôležitejším, je spôsob, akým sa zmenil na to, čím je dnes.

„Mali sme šťastie,“ zaznie niekoľkokrát počas nášho rozhovoru s Radom Kovácsom a Tomášom Székelym, ktorí sa o to pričinili.

Treba dodať iba jedinú vec: nebola to len náhoda.

Hľadáte budovu? Vezmite si kláštor

„Kým sme prvýkrát dostali kľúče do rúk, bol som tu len raz. Aj to si pamätám len veľmi matne, bol som ešte dieťa, kláštor slúžil ako starobinec a prišli sme navštíviť prastarého otca,“ hovorí Rado Kovács. Ostal mu z toho v hlave obraz zatuchnutej temnoty.

Video: Kedysi tu žili františkáni, teraz sem ľudia chodia na stand-up (autorka: Martina Koník)

S Tomášom Székelym sa ako Rožňavčania zbežne poznali zo školy a z miestnych krčiem, no každý išiel trochu inou cestou. Rado vyštudoval slovenčinu a občiansku náuku v Prešove, z Tomáša sa na školách v Brne a v Bratislave stal výtvarník. Spojil ich až záujem o rodné mesto a verejný priestor.

„Chýbala nám aktivita. Nič sa tu nedialo, a to nielen