Chronicky chorý, koronavírus a príbuzní: Správajú sa tak, ako by im bolo jedno, čo so mnou bude
Čo sa deje v rodine, kde sa sporia, či koronavírus vôbec existuje.
Päťdesiatnik Dano pred tromi rokmi prekonal onkologické ochorenie, ale malo to viaceré zdravotné následky, ktoré viedli k čiastočnej invalidite. Okrem toho je astmatik a počas liečby rakoviny dostal aj infarkt, takže berie aj lieky na srdce. Keď začali na jar pribúdať prípady koronavírusu a robili sa rôzne opatrenia na zamedzenie prenosu choroby, vedel, že on patrí k tým najzraniteľnejším.
„Na to nemusíte byť docent medicíny, aby ste si spočítali, koľko je dva plus dva a aké šance na vyzdravenie by mal niekto ako ja,“ hovorí. Sám si nariadil karanténu, s lekármi sa spájal len telefonicky, nákupy robil online, na prechádzky, „aby celkom nezblbol“, chodieval v skorých ranných hodinách, aby stretával čo najmenej ľudí.
Žije na dedine, má malú záhradku, v ktorej rád relaxuje, pracuje na živnosť ako účtovník, čo sa dá ľahko robiť z domu. Je rozvedený a bezdetný.
„Povedali by ste si, že na takú karanténu by to boli veľmi znesiteľné podmienky, lenže je tu malý problém,“ hovorí Dano. Býva totiž s
