Kyberšikanovanie sa deje hlavne večer. Útočníci nevidia slzy svojej obete, hovorí psychologička
Rodičia môžu odhaliť kybernetické šikanovanie podľa zmien správania, vysvetľuje Mária Tóthová Šimčáková. Dieťa sa môže zatvárať v izbe, prehnane reaguje, keď si v mobile prečíta nejakú správu.
Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková sa dlhodobo venuje fenoménu šikanovania. V rozhovore pre Denník N okrem iného hovorí:
- ako mobily a internet rozšírili možnosti šikanovania detí;
- s akými prípadmi sa stretla na slovenských školách;
- aké psychické následky si môže dieťa odniesť;
- na čo by mali učitelia pamätať pri zakladaní chatovacích skupín;
- ako by mal a nemal reagovať rodič.
Mária Tóthová Šimčáková je zároveň odbornou garantkou projektu Detinanete.sk, kde sú k dispozícii ďalšie tipy pre rodičov.
Šikanovanie poznáme zo škôl desiatky rokov. Čo priniesol internet?
Áno, šikanovanie nie je nová vec, ja sa ním profesionálne zaoberám dvadsať rokov. Platí to, čo hovorí český psychológ Pavel Říčan: so šikanovaním sa aspoň raz stretne každé dieťa. Či je ono samo obeťou, prípadne útočníkom alebo sa s ňou stretne aspoň ako svedok. Pred dostupným internetom malo šikanovanie formu nadávok, posmechu, rôznych typov manipulácií do nevhodných činností, krádeží desiaty aj peňazí, prípadne išlo priamo o fyzické šikanovanie. Tieto formy šikanovania, samozrejme, nevymizli, len k nim pribudlo šikanovanie v online priestore.
Aké sú rozdiely medzi online a offline šikanovaním?
Internetové šikanovanie sa nedeje z očí do očí. Útočníci majú pri ňom oveľa menšiu emočnú odozvu. U svojej obete nevidia slzy, ľútosť či sklamanie, ktoré ich konanie vyvolá. Teda môžu byť a nezriedka aj sú
