Denník N

Povinné obrázky pre tých, ktorí odmietajú nosiť rúško. Päť rýchlych správ o koronavíruse

Keď mali speváci rúško, zachytilo väčšinu aerosólov a kvapôčok a hladiny boli porovnateľné s bežnou rečou. Foto – univerzita v Lunde/Malin Alsved
Keď mali speváci rúško, zachytilo väčšinu aerosólov a kvapôčok a hladiny boli porovnateľné s bežnou rečou. Foto – univerzita v Lunde/Malin Alsved

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Každý deň pribúdajú stovky nových vedeckých článkov na tému koronavírusu SARS-CoV-2 a s ním súvisiacej choroby COVID-19.

Absolútna väčšina z nich však neprejde kontrolou kvality, takzvaným procesom peer-review, čo znamená, že články neboli posúdené nezávislými odborníkmi, ale iba editormi časopisov. Môže sa preto stať, že nie všetky informácie, ktoré sú denne publikované, sú skutočne spoľahlivé.

V tej záplave noviniek sa však dajú nájsť aj také, čo vykazujú vyššiu mieru spoľahlivosti, lebo pochádzajú z renomovaných vedeckých inštitúcií a boli publikované v kvalitných vedeckých časopisoch.

Tu je prehľad piatich správ z tohto týždňa, ktoré považujeme za dôležité a zároveň spoľahlivé:

1. Protilátky z lamy

Už viackrát sme v tejto rubrike písali o nanoprotilátkach. Nie bez príčiny. Čoraz viac to totiž vyzerá tak, že nanoprotilátky zohrajú v našom boji s vírusom SARS-CoV-2 zásadnú úlohu.

V septembrovom čísle jedného z najrešpektovanejších vedeckých časopisov Nature Communications vyšla publikácia vedcov z Karolínskeho inštitútu, v ktorej popísali nanoprotilátku, ktorá dokáže celkom zablokovať infekciu ľudských buniek koronavírusom.

Keďže sa s pojmom nanoprotilátka (z angl. nanobody) budeme určite stretávať častejšie, bude dobré, ak si vysvetlíme, o čo ide.

Nanoprotilátky nie sú typom prirodzených protilátok, ako mylne uvádzajú niektoré zdroje na Youtube, a preto sa ich prítomnosť v krvi nedá testovať. Nanoprotilátky sú synteticky pripravené umelé liečivá, ktoré sa musia terapeuticky aplikovať.

Prirodzená protilátka (imunoglobulín) človeka, myši či iných zvierat je veľmi komplikovaným komplexom proteínov zloženým z ľahkých a ťažkých proteínových (bielkovinových) reťazcov.

Vedci dokážu pomocou myší pripraviť protilátku, ktorá sa špecificky viaže na akýkoľvek patogén, povedzme aj na SARS-CoV-2, ale aplikovať takúto myšaciu protilátku priamo ľudským pacientom by znamenalo odmietavú imunitnú reakciu, riziko anafylaktického šoku a smrti.

Možnosťou, ako sa tomuto riziku vyhnúť, je poľudštiť celú molekulu myšacej protilátky okrem krátkeho úseku, ktorým sa protilátka viaže na patogén. Cieľom je vytvoriť chimerickú protilátku.

To je však časovo a finančne mimoriadne náročný projekt s neistým koncom. Inou možnosťou je syntetizovať iba ten krátky úsek, ktorý rozpoznáva patogén. Tento úsek je však tvorený ľahkým aj ťažkým reťazcom dokopy, a to jeho syntézu znemožňuje.

Fantastické riešenie tohto veľkého problému sa naskytlo, keď sa úplne náhodou objavilo, že protilátka z ťavy alebo lamy je výnimkou v ríši zvierat, keďže je tvorená iba jedným reťazcom.

To umožnilo rýchlu a lacnú umelú syntézu úsekov presne takých krátkych, aby zneškodnili patogén, ale nevyvolali imunitné odmietnutie. A práve takýto kratučký laboratórne syntetizovaný úsek protilátky pochádzajúcej z ťavy alebo lamy nazývame nanoprotilátka, v angličtine nanobody.

Vedci z Karolínskeho inštitútu analyzovali množstvo krátkych úsekov protilátok z lamy. Identifikovali jeden, pomenovaný Ty1 podľa lamy menom Tyson, ktorý zablokoval SARS-CoV-2 tak šikovne, že nedošlo k infekcii ľudských buniek. Ty1 má veľký potenciál stať sa dôležitým nástrojom pri liečbe ochorenia COVID-19.

2. Povinné obrázky pre tých, ktorí odmietajú nosiť rúško

Pre tých, ktorí majú radi mikroskopické obrázky, budú lahôdkou snímky zachytené v laboratóriu lekárskej fakulty v Severnej Karolíne. Môžete si ich pozrieť na webovej stránke časopisu New England Journal of Medicine.

V laboratórnych podmienkach so stupňom biologickej bezpečnosti na úrovni 3 vedci naočkovali vírus SARS-CoV-2 ku kultúre ľudských prieduškových buniek. Po štyroch dňoch bunky odfotili pomocou skenovacieho elektrónového mikroskopu.

Na obrázkoch je vidieť riasinky prieduškových buniek totálne obsadené veľkým počtom častíc vírusu SARS-CoV-2, takzvanými viriónmi. Bolo ich niekoľkonásobne viac ako tých, ktoré k bunkám pridali.

Boli teda v bunkách namnožené a následne sa z nich uvoľnili. Obrázky ukazujú úplné pohltenie povrchu bunkovej kultúry vírusmi. Také niečo sa za štyri dni udeje aj v dýchacom trakte nakazeného jedinca, čo je hlavnou príčinou rozšírenia infekcie do pľúc, ale aj prenosu na ďalšie osoby. Tieto obrázky by mali byť povinným pozeraním pre všetkých, ktorí odmietajú nosiť rúško.

Zdroj – nejm

3. Fajčenie a koronavírus

Výskumný tím na univerzite v rochesterskom zdravotnom centre opublikoval sériu vedeckých štúdií o vplyve elektronického fajčenia na nákazu vírusom SARS-CoV-2.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Príroda

    Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie