Migranti nie sú len ľudia z člnov

Slovenská spoločnosť má nového strašiaka. Byrokrati z Európskej komisie nám každý rok pošlú jednu dedinu migrantov. Z dediny bude časom mesto, a za jednu – dve generácie sa slovenčina stane menšinovým jazykom.

Kým rozvinieme na malom Slovensku strašidelné teórie, pozrime si najprv obraz migrácie na veľkom plátne. Je migrantov viac ako kedysi? Medzi rokmi 1960 a 2010 stúpol počet migrantov vo svete z 90 na 215 miliónov. V tom istom čase sa však počet obyvateľov Zeme zvýšil z troch na sedem miliárd. Podiel migrantov na svetovej populácii zostáva dlhodobo viac-menej rovnaký na úrovni troch percent.

Čo nám berie prácu

Čo sa zmenilo, je informovanosť a rast popularity bulváru. Čím viac sa o nejakej veci hovorí, tým viac sa rysuje v ľudskej mysli. Čím viac sa v médiách objavujú správy o utečencoch a/alebo migrantoch zneužívajúcich sociálny systém, tým viac ľudí vidí imigráciu ako strašiaka.

Migranti sú výborným fackovacím panákom najmä pred voľbami. Vraj berú prácu domácim ľuďom a tlačia priemernú mzdu smerom nadol. Ani jedna z desiatok ekonomických štúdií však nenašla dôkaz pre takéto tvrdenia. Pracovné miesta vymazávajú predovšetkým nové technológie. Čo sa týka miezd, migranti ich môžu tlačiť nadol len v niektorých vybraných odvetviach s tradične nízkymi platmi, ako sú stavebníctvo, cestovný ruch a poľnohospodárstvo.

Spomeňme si na rok 2004, keď sa otváral pracovný trh západnej Európy pre občanov nových členských krajín. Britská tlač bola vtedy plná desivých scenárov o východných hordách, ktoré nemajú inej túžby, ako dojiť štedrý sociálny systém Veľkej Británie. Dnes Poliaci a Slováci robia v Anglicku práce, ktoré domáce obyvateľstvo nechce alebo nevie robiť. Aj tak sú však mnohí Angličania presvedčení, že ich chce východná Európa vyjesť. Slováci a Poliaci zas vedia, že ak si nedajú pozor, tak ich počas jednej generácie prevalcujú islamskí teroristi.

Skutočnosť

Aký je však skutočný podiel migrantov na domácej populácii vyspelých štátov? V USA je domáce obyvateľstvo presvedčené, že imigranti tvoria 32 percent populácie. Skutočné číslo je 13 percent. Podobný rozdiel nájdeme aj pre Veľkú Britániu (24/13), Francúzsko (28/10) a Španielsko (24/12). Ide pritom o krajiny s najvyššou intenzitou imigrácie. Severná Amerika či západná Európa však už zďaleka nie sú jedinými magnetmi pre globálnych migrantov. Novými regionálnymi destináciami sa stali Malajzia, Turecko, Južná Afrika a štáty v Perzskom zálive. Prichádzajú do nich predovšetkým migranti zo susedných krajín, ktorí tam hľadajú nielen ekonomickú prosperitu, ale aj podobnú kultúru a náboženstvo.

Zábery z člnov pri talianskom pobreží vzbudzujú dojem, že migranti sú predovšetkým negramotní otrhanci. Takých je najviac najmä medzi utečencami za Somálska a Eritrey. Štatistické údaje Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) poskytujú úplne iný obraz. Až 30 percent migrantov má vysokú školu a 36 percent strednú. Len 34 percent z nich má základné vzdelanie.

Rozdelenie podľa vzdelania je úplne iné ako u domácej populácie v krajinách OECD, kde má vysokú školu len 23 percent a strednú 41 percent. Ľudia s vysokou školou emigrujú hlavne kvôli lepšie platenej práci, kým ľudia so základným vzdelaním migrujú najmä zo zúfalstva.

Jednotlivé krajiny majú rôznu schopnosť využiť ľudský kapitál migrantov. Autor tohto článku mal v rokoch 1997 – 2012 niekoľko zamestnaní na britských univerzitách. Nebolo možné prehliadnuť, ako sa zvyšuje počet vysokokvalifikovaných cudzincov nielen na samotných univerzitách, ale aj v britskom zdravotníckom systéme či firemnom sektore. Autor robil v roku 2004 aj štúdiu o Vietnamcoch na Slovensku. Medzi predavačmi lacných odevov na Miletičke našiel jadrového fyzika a absolventov technických univerzít. Nebola to ich chyba, že naša ekonomika nedokázala využiť ich ľudský kapitál.

Pre modernú krajinu sú však potrební aj migranti so strednou a nízkou kvalifikáciou. Mnoho príslušníkov rakúskej strednej vrstvy môže chodiť do práce len preto, lebo o ich deti alebo rodičov sa starajú slovenské a chorvátske opatrovateľky. Našu krajinu čaká niečo podobné. Aj my sa už o niekoľko rokov budeme obzerať po niekom, kto bude opatrovať našich rodičov. I keď si to mnoho našich ľudí nedokáže dnes ešte predstaviť.

Namiesto strašenia migráciou by slovenskí politici mali radšej rozmýšľať, ako skvalitniť migračnú politiku. Netreba vymýšľať teplú vodu, ale poučiť sa z opatrení, ktoré krajiny ako Kanada, Austrália či Singapur aplikujú už roky. Mimochodom, zoznam najúspešnejších krajín sveta v ekonomickom a sociálnom rozvoji sa úzko prelína s cieľovými krajinami imigrácie