Denník N

Odborník: Za obezitu môže prostredie a diéty sú nezmysel. Nesledujte svoju hmotnosť, ale obvod pása

Ivan Majerčák. Foto - archív I. M.
Ivan Majerčák. Foto – archív I. M.

Ukážte mi niekoho, kto si zlomenú nohu lieči návodom z bulvárneho časopisu. Tak prečo si inú chorobu, obezitu, lieči hlúposťami z neho? – čuduje sa lekár Ivan Majerčák.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • že problém často nie je v tom, koľko jeme, ale kedy jeme;
  • prečo nesledovať BMI index a váhu, ale skôr obvod pása;
  • či sa dá zbaviť liekov na vysoký tlak, kyselinu močovú, cholesterol, tuky v krvi a cukrovku druhého typu;
  • čo si myslí o chudnutí v relácii Extrémne premeny.

Koľko rokov sa venujete liečbe obezity a koľkých ľudí na Slovensku sa týka tento problém?

Liečbou obezity sa zaoberám približne 25 rokov, zrejme aj viac. Nadváhou či obezitou pritom trpia dve tretiny ekonomicky činnej populácie v našej krajine. To je obrovské číslo. Rozhodne sa nestíham nudiť.

Kedy sa tá krivka začala zhoršovať? Po revolúcii v roku 1989?

Nie. Súvisí to s tým, ako sa máme. Po druhej svetovej vojne problém s obezitou nebol. Ako sme sa postupne mali ekonomicky lepšie, tak sme sa stávali obéznejšími. Nie je to však problém Slovenska, v tomto kopírujeme ostatné ekonomicky vyspelé krajiny v EÚ.

Bohatnutie teda prináša obezitu?

Medicína hovorí, že žijeme v obezitogénnom prostredí. Jeden švédsky profesor vypočítal, že len používaním diaľkových ovládačov a mobilov nachodíme o desiatky kilometrov ročne menej ako kedysi.

Predtým musel človek vstať a fyzicky prejsť k televízoru, rádiu či pevnej linke a vrátiť sa na miesto. Dnes na prepínanie programov, staníc či telefonovanie nemusí spraviť ani krok. Len táto jedna vec spôsobila, že u priemerného 70-kilogramového človeka pribudne 0,8 kilogramu až jeden kilogram zásobného tuku ročne.

Keď som pred 20 rokmi potreboval niečo kúpiť, musel som fyzicky prejsť prakticky celú Hlavnú ulicu v Košiciach. Dnes sú tam kaviarne, reštaurácie, bary, ale žiadne obchody, kde by sa dalo nakupovať do domácnosti. Čo urobím?

Sadnete do auta, odveziete sa do obchodného centra, zaparkujete v podzemnej garáži a výťahom či eskalátorom sa necháte vyviezť na nákupnú plochu.

A tam nakúpim všetko naraz. Logicky tak mám menej pohybu ako kedysi. Keď si k tomu prirátame, že netrpíme nedostatkom potravín, ale prevahou ich ponuky vrátane nezdravých, rýchle stravovanie vo fastfoodoch, bagety z čerpacích staníc a podobne, vidíme, že obezitogénne prostredie je všade okolo nás. To však neovplyvníme. Ovplyvniť môžeme len svoje správanie.

V čom to správanie zlyháva?

Keď sme pred 25 rokmi zostavovali jedálne lístky pre obéznych ľudí, všimli sme si, že majú privysoký energetický príjem. Reálne zjedli viac, než boli schopní spáliť pohybom. Napríklad preto, že celý deň presedeli v práci. Takým stačilo znížiť energetický príjem a schudli.

Dnes však počet ľudí, u ktorých obezitu spôsobil privysoký energetický príjem, klesá. Skôr majú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie