Podľa ústavného právnika Petra Kresáka je problém, ak štátna moc nerešpektuje právoplatné miestne referendum. Hlasovanie o utečeneckom tábore v Gabčíkove pre agentúru SITA prirovnal k referendu o názve Tešedíkova, kde vláda ignorovala vôľu miestnych vrátiť sa k historickému názvu obce.

Ono je to však trochu zložitejšie. V prípade Tešedíkova by návrat k tradičnému názvu Pered ublížil len slovenským nacionalistom a ich ahistorickej predstave, že všetky miestne názvy musia vychádzať zo štátneho jazyka. Hlasovanie navyše smerovalo k naplneniu ľudských a národnostných práv v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska na ochranu menšín.

Referendum v Gabčíkove naopak smeruje k obmedzeniu ľudských práv (utečencov) a ide aj proti medzinárodným záväzkom krajiny. Je len zábavné, že tých, čo v Gabčíkove organizovali referendum a hlasovali proti táboru, poháňali podobný nacionalizmus a xenofóbia, aké motivovali vládu, aby odmietla rozhodnutie ich súkmeňovcov z Tešedíkova. A že obe referendá organizovali ľudia z tej istej strany, z SMK. 

Iná vec je, že rozdielnosť oboch hlasovaní nerieši samotný principiálny problém, na ktorý Kresák upozornil: ako sa má štátna moc zachovať v podobných prípadoch, pri konfrontácii s vôľou miestnej komunity. Z tohto pohľadu je vedľajšie, že sa vláda mohla referendu v Gabčíkove vyhnúť, ak by celý čas zvysoka nekašľala na akúkoľvek priamu komunikáciu s miestnymi, nestavala sa k nim len z pozície sily a pokúsila sa seriózne ich obavy upokojiť.

Premiér Fico vlastne robil úplný opak, spolu s SMK a inými stranami proti utečencom od začiatku štval a spájal ich s teroristickou hrozbou. Výsledok referenda je aj jeho zásluhou.