Denník N

Najnovší múr 21. storočia rastie rýchlo kúsok od nás v Maďarsku

Maďarská vláda by chcela mať ostatný plôt hotový už v novembri. Ochranári sa boja, že to uškodí vzácnej zveri a policajti, že to len zvýši cenu prevádzačov. FOTO PRE DENNÍK N - IVA ZIMOVA
Maďarská vláda by chcela mať ostatný plôt hotový už v novembri. Ochranári sa boja, že to uškodí vzácnej zveri a policajti, že to len zvýši cenu prevádzačov. FOTO PRE DENNÍK N – IVA ZIMOVA

Čínsky múr sa rozpadáva, ten berlínsky je už len múzeom. Ich prípady sú však skôr výnimkou. Ploty, ktoré rozdeľujú ľudí, sa stavajú tisícročia a stále pribúdajú nové. V Maďarsku, USA či Izraeli.

Prvý kúsok ostnatého plota proti masám utečencov z východu už stojí pri maďarskom meste Mórahalom. Zo Slovenska ste pri ňom za štyri hodiny po diaľnici.

Vstupujeme na územie, kde sú spálne vyležané miesta v trstinách, chodby sú vychodené cestičky v strede lesov. Police sa premenili na konáre stromov.

Jedným z prvých stretnutí so západnou Európou je pre utečencov a migrantov Maďarsko, kde je vládna politika otvorene proti nim. V hraničných obciach Röszke a Ásotthalom či meste Mórahalom sú rozmiestnené vládne plagáty, ktoré hlásajú nenávistné heslá. V maďarčine, ktorej aj tak nikto z ľudí na úteku nerozumie.

Ľudia v dedine sa sťažujú na neustály príval cudzincov. Nikto z nich síce ešte nezažil žiadny konflikt či vyhrotenú agresívnu situáciu, zvýšené policajné kontroly a rastúci plot však vzbudzujú strach z neznámeho.

Kto prekračuje hranicu?

Hraničné kamene medzi Srbskom a Maďarskom sú umiestnené v prostredí, ktoré nie je jasne definované. Ktokoľvek môže prejsť na druhú stranu. Ponad potok, ktorý tečie pozdĺž hustých lužných lesov, vedú viaceré mosty.

Maďarský minister: Prišlo ich k nám stotisíc

  • Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó tvrdí, že od začiatku utečeneckej krízy prišlo na územie Maďarska vyše stotisíc utečencov.
  • Podľa neho najväčší počet ilegálnych migrantov v EÚ prichádza práve do Maďarska cez Balkán, najmä z Afganistanu, zo Sýrie a z Iraku.
  • Proti „nezvládnuteľnému náporu“ chce vláda Viktora Orbána v najbližších mesiacoch postaviť 175 kilometrov dlhý a štyri metre vysoký ostnatý plot.
  • Od začiatku roka požiadalo v Maďarsku oficiálne o azyl vyše 66-tisíc ľudí, z nich vyše 40-tisíc už krajinu opustilo. Smerovali najmä do Nemecka či Švédska.
  • Prácu na plote ponúkajú za 51-tisíc forintov (165 eur) mesačne a dve jedlá denne aj nezamestnaným.

Niektoré postavené migrantmi z odlomených konárov, iné betónové, ktoré tam stoja desiatky rokov. Zablúdiť môže aj turista, ktorý nepozná značky.

Každodenne ju prekročia stovky až tisícky utečencov a migrantov. Najčastejšie sú to Afganci a Sýrčania, ľudia z Iraku, Pakistanu, väčšina z nich by rada pokračovala do Nemecka.

Často nevedia, kde presne v Nemecku by sa chceli usadiť, nevedia, ktoré krajiny im ešte stoja v ceste, ani to, čo by chceli v krajine robiť. Máloktorý z nich hovorí po anglicky. Brániť v putovaní im na srbskej hranici, ktorá je zatiaľ voľná, má od novembra 175 kilometrov dlhý a štyri metre vysoký plot.

Od augusta minulého roku hranicu stráži pohraničná stráž, ktorá sa sprísnila po prudkom náraste migrantov z Kosova. Pomáhajú jej strážnici a civilná garda, v okolí rozostavaného plota vojaci čakajú na utečencov. Na hranici ich stretávame veľa.

Afganec Rafiullah Hasanzada má 16 rokov a vyrába šperky. Folklórne afganské náramky, ktoré si ženy obtáčajú okolo celého ramena, prepracované náhrdelníky zo zlata a striebra. Na nohách má odraté bežecké topánky, v ktorých kráčal až z Afganistanu, hrubé športové nohavice a viac vrstiev bavlnených tričiek.

Typické oblečenie utečenca, musí byť pohodlné a voľné, v zime má hriať, a keď je teplo – viac vrstiev sa zíde. Stráži si deku, ktorú našiel po ceste a niekto ďalší by ju mohol vziať. V noci je v džungli, ako volajú utečenci srbskú buš, chladno.

Utečenecká odysea: cez Balkán do Maďarska a potom ďalej na západ. FOTO  N - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Utečenecká odysea: cez Balkán do Maďarska a potom ďalej na Západ. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako bude vyzerať Afganistan o desať rokov? Smutne krúti hlavou. A o dvadsať? To isté. Afganistan nemá žiadne ďalšie roky, nemá budúcnosť, hovoria Afganci na úteku.

Najhoršie sa majú tí, čo tam majú zázemie. Rafi opustil zlatníctvo, strýka mu zabili ľudia, ktorí od neho vymáhali peniaze za úspešný obchod. Nový obchodík by si chcel otvoriť v Taliansku. Stretávame ho na srbskej strane v Subotici pri Paličskom jazere, kde rybárči väčšina miestnych. Na utečencov sú zvyknutí.

Po okolí sa pohybujeme voľne, prechádzame sa hodiny, nikto nás nezastavuje. Polícia neprichádza. Na srbskú políciu sa sťažujú aj maďarskí policajti, málokedy migrantov zadržia a dávajú tak priestor nelegálnemu obchodu a pašerákom.

„Nie ste hlúpi. Tých, ktorí sú tu každý deň, ste si museli všimnúť. Chodia sem ku mne nabíjať telefóny. Platia mi za vodu a elektrinu. Poznám ich minimálne 25,“ rozpráva starší pán, János, ktorý býva nad bývalou tehelňou. Hovorí o prevádzačoch ľudí. 

mury

Cesta z Afganistanu stojí podľa viacerých utečencov najmenej 8-tisíc eur pre jednu osobu. Často sa na cestu jedného člena rodiny vyzbiera celé rozvetvené príbuzenstvo.

Ľudí, ktorí utečencom „pomáhajú“ dosiahnuť hranicu za peniaze, naozaj stretávame.

Jedného z nich sme v areáli, v ktorom sa ľudia zdržujú maximálne jeden deň, stretli trikrát vždy s inou skupinou. Odhadujeme ho podľa čistého oblečenia. S hnevom sa bráni fotografovaniu. Maďarskí dobrovoľníci hovoria, že na utečencoch profitujú taxikári na oboch stranách hranice. Tí vraj oberajú migrantov a utečencov o najviac peňazí.

„Sú to aj Srbi. Ale sú tu ľudia, väčšinou Afganci a Pakistanci, ktorí tu v Subotici žijú už tri roky. Spolupracujú so Srbmi.“

Z pekára strážnik

Strážnik Barnabás Herédi má 26 rokov a pôvodne chcel byť cukrárom, rád pečie. Pomáhal nám orientovať sa v okolí hraníc. „Viete, nie je príjemné, keď sa vám niekto v noci vláme do domu a prenocuje tam. Nekradnú síce, ale zjedia jedlo, čo v ňom nájdu, a narobia neporiadok.“

V okolí hranice, kde má onedlho stáť plot, sú víkendové domčeky so záhradami, kde ľudia väčšinou nebývajú. A tak ich využívajú často utečenci na nocľah.

Barnabás by najradšej piekol koláče, pekárenskú čapicu však vymenil za uniformu strážnika. FOTO PRE DENNÍK N - IVA ZIMOVA
Barnabás by najradšej piekol koláče, pekárenskú čapicu však vymenil za uniformu strážnika. Foto pre Denník N – Iva Zimová

Namiesto pekárenskej čapice teraz Barnabás chodí po hranici v uniforme, usmerňuje migrantov a utečencov na policajnú stanicu. Keď sa im podarí prejsť hranice, často ich zastaví policajt a zavolá autobus.

Ten ich odvezie na policajnú stanicu v Mórahalom, odtiaľ ich vezú do záchytného bodu v dedine Röszke. Panujú tam úplne nevhodné podmienky.

Dnu nepúšťajú novinárov ani členov dobrovoľníckej organizácie MigSzol, ktorá utečencom pomáha na segedínskej vlakovej stanici, kde sa môžu oholiť či pohrať s deťmi a prespať, kým nepríde vlak, ktorý ich odvezie ešte bližšie na západ – namiesto toho, aby sa utečenci zjavili v bráne utečeneckého tábora v Debrecíne alebo v Bicske, na čo dostali voľný lístok na maďarské železnice.

„Ja tých ľudí tak veľmi ľutujem, všetci chcú ísť do Nemecka. Ale čo tam budú robiť? Strávia roky v azylovom tábore, bez šance nájsť si legálnu prácu, väčšina z nich nevie ani po anglicky,“ hovorí jeden z iniciátorov dobrovoľníckej pomoci MigSzol v Segedíne, psychológ a pedagóg Márk Kékesi.

József Mányi, ktorý žije tesne za hranicou v srbskej dedine Horgoš a má pole priamo pri hraničnom kameni, utečencov neodsudzuje. Keď okolo neho prechádzajú, dáva im vodu a pomáha im, ako sa dá. Polovica jeho políčka je zničená, pestuje papriky a predáva ich v Srbsku.

Farmár Jozef, ktorému utečenci kráčajú po paprikovom poli. FOTO PRE DENNÍK N - IVA ZIMOVA
Farmár József, ktorému utečenci kráčajú po paprikovom poli. Foto pre Denník  N – Iva Zimová

Má 65 rokov a po úrode mu migranti kráčajú už pomaly rok. Pozná cestičky utečencov po pamäti. Na začiatku políčka má tabuľu s nápisom „Hungari“ a so šípkou doprava, aby ľudia vedeli, kadiaľ vedie hranica. Napriek tomu sa stále pohybujú po jeho pozemku, lámu rastliny a ničia veľkú časť úrody.

„Plot? Teším sa, že bude. Chodí ich príliš veľa,“ hovorí, keď sa ho pýtame, či mu neprekáža, že bude mať ostnatý drôt nad svojimi paprikami. Prichádza vojak z Maďarska, ktorý pracuje na výstavbe hranice.

Poľnohospodár Mányi je srbský Maďar. Poznajú sa dlhšie, asi 20-ročný vojak Gábor si od neho zvykne kupovať papriky. Hovoria o rodine, deťoch, stoja asi meter od hraničnej čiary.

Ako sa budete rozprávať, keď si tu medzi seba postavíte plot? „No veď ako. Cez diery v plote,“ hovorí vojak a smeje sa.

Plotu by sa dalo vytknúť všeličo. Aj cenu 29 miliárd forintov, ktoré mohla vláda radšej vložiť do rozvoja najväčších utečeneckých táborov. Podporiť dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli napriek postoju vlády pomáhať ľuďom na úteku.

Nezastaviteľný prúd

Príval utečencov je podľa policajtov neudržateľný. Tí, ktorí hliadkujú pri výstavbe hranice, sa však cynicky pýtajú, ako im asi taký plot môže pomôcť v práci.

„Predstavte si, že títo ľudia prešli tisícky kilometrov pešo, sú odhodlaní. Ako ja chytím niekoho z Eritrey, keď prelezie plot a zašprintuje do lesov?“ pýta sa policajt Tibor Szijjartó. Podľa neho uškodí najslabším a pašerákom dá dôvod na zvýšenie ceny.

Oficiálne by mal byť plot hotový v novembri. Objavili sa však prvé problémy a navyše nie je jasné, nakoľko vzácnu prírodu plot poškodzuje. Brániť bude totiž nielen migrácii ľudí, ale aj migrácii zvierat, čím by mohol spôsobiť vyhubenie vzácnych druhov.

Mesačná krajina na hraniciach Maďarska so Srbskom. FOTO PRE DENNÍK N - IVA ZIMOVA
Mesačná krajina na hraniciach Maďarska so Srbskom. Foto pre Denník N – Iva Zimová

Na hranici Srbska s Maďarskom to už vyzerá ako na mesiaci. Obrovské stroje trhajú stromy aj s koreňmi, zahladzujú základy. Buldozéry prášia vysušený íl. Stromy miznú pod tlakom drvičov, aby uvoľnili cestu plotu.

Lesník na chvíľu zastavuje robotu, skladá si protihlukové slúchadlá a zapaľuje cigaretu. „Tieto stromčeky sú mladé, pretože to nie je tak dávno, keď tu stála socialistická hranica,“ rozpráva a potiahne si z cigarety.

Pamätá si ju. Hovorí, že vtedy tiež ľudia utekali. Stál tu plot? Nie všade. Vtedy to nebolo treba. Bolo to tu veľmi prísne strážené.

Svet

Teraz najčítanejšie