V reakcii na vraždu Jána Kuciaka zorganizoval výstavu. Chcel som, aby ľudia pochopili, že toto sa nesmie diať, tvrdí ukrajinský dizajnér

Spoznajte lepšie cudzincov vo svojom okolí, prečítajte si rozhovory s hosťami festivalu [fjúžn].

Kedy si prišiel na Slovensko a za čím?

Na Slovensko som prišiel pred vyše štyrmi rokmi. Už predtým som ho niekoľkokrát navštívil a veľmi sa mi tu páčilo. Mám rád Bratislavu, kde teraz žijem a pracujem. Sú tu veľmi milí a príjemní ľudia.

Čomu sa venuješ? Povedz nám niečo o svojej práci.

Som grafický dizajnér. Mám svoju prácu veľmi rád.

Ako si sa dostal ku grafickému dizajnu?

Keď som bol malý, rodičia ma prihlásili do umeleckej školy. Potom som prirodzene pokračoval na strednej, neskôr na vysokej škole. Vždy som pracoval ako umelec, grafik. Neviem si predstaviť, že by som robil niečo iné. Moja práca ma naozaj baví. Rád robím plagáty, branding, obalový dizajn. Nedokázal by som nepracovať.

Sú nejaké rozdiely, čo sa týka práce grafického dizajnéra na Slovensku a na Ukrajine?

Nie, nemyslím si. V týchto kreatívnych odvetviach je to všade rovnaké. Nevidím rozdiel medzi ukrajinskými, poľskými, slovenskými či talianskymi grafickými dizajnérmi. A to sa týka aj klientov. Tých mám naozaj rôznych. Sú klienti, ktorí sú veľkými fanúšikmi mojej práce, s tými sa pracuje ľahšie. Niekedy je to zas komplikovanejšie. Ale to je rovnaké či už na Ukrajine, na Slovensku, alebo niekde inde.

Kurátoroval si umeleckú reakciu na vraždu Jána Kuciaka – Shut up! Voice of democracy in danger. Mohol by si nám predstaviť tento projekt?

Keď sa stala tá tragédia, keď zabili novinára Jána Kuciaka, bol to pre mňa šok. Nedokázal som sa na to, čo sa stalo, len tak pozerať. Chcel som, aby ľudia pochopili, že niečo také sa nemôže diať. Zverejnil som jednoduchý príspevok, v ktorom som vyzval grafických dizajnérov z celého sveta, aby mi poslali plagáty, ktoré sa týkajú témy slobody slova. Počas dvoch-troch týždňov som dostal 384 plagátov z 36 krajín – z Talianska, Poľska, Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Ameriky, Ekvádoru či Mexika. Tie najlepšie sme potom vystavovali na rôznych miestach po celom Slovensku. Chcem poďakovať agentúre Respect APP za organizačnú pomoc a podporu a ostatným, ktorí pomohli. Výstava bola postupne v Bratislave, Trnave, Nitre, Bardejove a v Košiciach. Plagáty sme potom vystavovali aj na Ukrajine, v mestách Ivano-Frankivsk a Charkov.

Myslíš si, že je dôležité, aby umenie reagovalo na dianie v politike alebo v spoločnosti?

Myslím si, že áno. Žijeme tu, na tomto mieste a nemôžeme ignorovať, čo sa okolo nás deje. Ja nie som politik ani biznismen, som grafický dizajnér. Môžem teda ľuďom dať najavo svoj názor napríklad formou plagátu.

Podľa čoho si vyberáš témy, na ktorých pracuješ? Alebo teda zákazky?

Robím rôzne veci, často je to komerčný dizajn – obaly, branding, reklama. To mi potom umožňuje pracovať aj na menej komerčných či sociálnych projektoch. Rád robím plagáty na rôzne témy, ako je napríklad ekológia či politika. Vo svojich prácach sa rád venujem témam, ktoré sú spoločensky dôležité. Mám rád angažovaný dizajn. Myslím, že zaujímať sa a angažovať sa je dôležité pre všetkých ľudí – aj na Ukrajine, aj na Slovensku.

Čo si myslíš, že majú Ukrajinci a Slováci spoločné?

Výšivky. A ukrajinský a slovenský jazyk je veľmi podobný.

Prekvapilo ťa niečo, keď si sa presťahoval na Slovensko?

Pre mňa je to tu veľmi podobné ako na Ukrajine, takže ak, tak skôr také drobnosti. Slovensko je menšia krajina, Ukrajincov je oveľa viac, preto sa mi zdá, že je medzi nimi väčšia rivalita. Ukrajinci sú oproti Slovákom v práci trochu aktívnejší a agresívnejší. Slováci sú zase pokojnejší a pohodovejší.

Aké boli tvoje očakávania, keď si sa sem presťahoval? Splnili sa?

Ja chcem mať pokoj, pracovať a tvoriť pekný grafický dizajn. A to robím.

Ako si myslíš, že ťa vnímajú Slováci?

Ako cudzinca.

Aké je byť na Slovensku cudzincom?

Nie je to ťažké. Akurát niekedy je trochu problém s komunikáciou.

A ako by si chcel, aby ťa na Slovensku vnímali?

Som predovšetkým grafický dizajnér. Na tom mi záleží najviac. Rád by som svojou prácou prispel k zvýšeniu úrovne grafického dizajnu na Slovensku.

Chodievaš niekedy na Ukrajinu? Chcel by si sa tam niekedy vrátiť?

Na Ukrajinu chodievam. A či sa chcem vrátiť? Neviem. Neprišiel som na Slovensko s tým, že tu zostanem už navždy. Teraz tu mám prácu, ktorá ma baví, a je mi tu dobre. Čo bude potom, neviem. Možno sa vrátim na Ukrajinu, možno pôjdem do Rakúska alebo do Talianska. A možno zostanem na Slovensku.

Ktorú krajinu pokladáš za svoj domov?

Mám dva domovy. Ukrajinu a už asi aj Slovensko.