Denník N

Komik Samo Trnka schudol 22 kíl: Mám telo človeka 21. storočia

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Keď mal 117 kíl, kardiologička mu povedala, že ak nechce brať lieky, mal by so sebou niečo robiť. Schudol na 90 kíl a naspäť nabral len päť.

Komik Samo Trnka spolupracoval aj s kolegom zo stand-upovej scény Milanom „Docentom“ Sedliakom. Ten je zároveň respondentom v novej knihe Telo v 21. storočí: Návod na lepší život v prebytku, ktorá koncom septembra vyšla vo vydavateľstve Denníka N.

Trnka k nej napísal predslov a o svoje skúsenosti sa podelil v rozhovore s Milanom Sedliakom a autorom knihy Michalom Červeným.

„Pani kardiologička mi na kontrole povedala, že by si ma chcela zarámovať na stenu, lebo som ukážkový pacient,“ hovorí.


Športové podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean RSSYoutube

V predslove ste napísali, že aj vy ste človek 21. storočia. Prečo to tak je?

Trnka: Lebo veľa sedím, málo sa hýbem, následkom čoho puchnem. Kniha je rozhodne aj o mne, to neodpáram. Živím sa hlavou, nie rukami. Týkajú sa ma pravdepodobne všetky choroby, ktoré Milan spomína.

Sedliak: Samo, si zodpovedný pacient a chodíš na preventívne prehliadky?

Trnka: Bol som. Moja manželka ma dohodila kolegyni kardiologičke a tá mi povedala, že mám schudnúť.

Sedliak: Čiže ty si ten správny pacient, ktorý si nechal povedať od lekára.

Rozhodli ste sa chudnúť len na základe návštevy lekárky alebo ste sám cítili, že by ste mali?

Trnka: Keď som vyniesol nákup na druhé poschodie a potom som chcel pozabíjať rodinu, šípil som, že budem mať niečo s tlakom. Potom sa ukázalo, že pokiaľ nechcem brať lieky, mám so sebou niečo robiť.

Boli ste od detstva trochu pri sebe alebo to prišlo až životným štýlom v dospelosti? V knihe sa s Milanom rozprávame, že na gény sa dá vyhovoriť len v niekoľkých percentách prípadov…

Trnka: Určite gény. (smiech) Počas základnej školy som bol buchtička, kamaráti s láskou hovorili, že pijem veľa mlieka. Počas strednej školy som začal chodiť na karate, čo sa prejavilo veľmi blahodarne, bol som štíhly ako prútik, čo som si udržal aj na vysokej škole. Potom však prišiel dospelý život v práci, ktorý viedol k obezite. Peniaze som míňal v reštauračných zariadeniach.

Ako je to s génmi? Kto sa môže naozaj vyhovárať, že za obezitu si nemôže sám?

Sedliak: Veľmi málo ľudí. Pôvodne sa myslelo, že to tak je u polovice ľudí, no výskumy ukázali, že takých je len desať až dvadsať percent. Keď je niekto obézny v puberte, vo veľkej väčšine prípadov mu to zostane až do dospelosti. Samov prípad je však klasický prípad – sedemdesiat percent ľudí začne trpieť nadváhou alebo obezitou v dospelosti, a to v dôsledku svojho životného štýlu, práce a niekedy aj rodinného života.

Foto N – Vladimír Šimíček

S akými mýtmi ste sa stretli, keď ste začali chudnúť?

Trnka: Za kľúčové som považoval, aby som sa začal hýbať, tak som sa dal na plávanie, to šlo s najmenším odporom. Dôvod je ten, že pri pohybe sa veľmi potím a v tej vode to nie je cítiť. Teda ja to necítim… Ako ostatní? To mi je jedno. A čo bol mýtus? Že som za kľúčové považoval potrebu veľmi veľa sa hýbať, každý deň som chodil na plaváreň. Hmotnosť až tak neklesala, skôr sa preskupovala. Potom som prišiel na to, že kľúčová je poživeň, tvorí tak 70 percent úspechu. Dobre hovorím?

Sedliak: Pohyb je niečo, čo veľmi pomôže, ale bez stravy to bude naozaj neefektívne.

Trnka: Dobre, tak ja ti položím otázku za Michala. Dá sa schudnúť iba stravou alebo iba pohybom?

Sedliak: Príklad koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny neblahým spôsobom ukázal, že sa to dá iba stravou. Je to fyzika. Problém je však ten, že to nie je zdravé chudnutie. Keď to človek robí múdro, schudne iba stravou, no efekt nevydrží tak dlho a nie je taký veľký, ako keď sa to robí aj s pohybom. Ten to zefektívni. Ja by som povedal, že strava je 51 percent úspechu. Trochu viac ako pohyb.

Trnka: Pokiaľ sa začnem stravovať zdravo a cvičiť a s obomi naraz prestanem… Ako sa na to pozeráš?

Sedliak: Že si sa asi dostal do veľkého stresu, drastické zmeny sú najhoršie. Mnohým športovcom sa stáva, že keď veľmi veľa trénujú a prestanú s tým, môže prísť ku kardiologickým problémom, keďže srdce je zvyknuté na pravidelnú záťaž. Všetkého veľa škodí.

Trnka: Čiže ty hovoríš, že od zdravého životného štýlu nie je oddych…

Sedliak: Bohužiaľ, je to niečo, čo musíš robiť až do smrti.

V knihe sme sa však bavili aj o dni, keď sa môžu porušiť raz za týždeň pravidlá, ide o tzv. cheat day. Niekedy ho dokonca klientom aj naordinujete…

Sedliak: Áno, je to celkom dobrá vec…

Trnka: Keď som veľmi chudol, poctivo som všetko dodržiaval. Potom prišla trebárs chata s kamarátmi, kde sa z jedného cheat dňa stal cheat predĺžený víkend.

Čo je lepšie z dlhodobého hľadiska? Dodržiavať diétu stále alebo si sem-tam povoliť?

Sedliak: Tak ako máme dovolenku z práce, nič zásadné sa nestane, ak to tak bude aj pri stravovaní. Opakujem však, že správne veci treba robiť celý život, len čo s tým prestaneme, efekty idú rapídne preč, za pár dní je človek metabolicky tam, kde bol, veľmi rýchlo sa to začne zhoršovať. Zoberte si len pacienta ležiaceho na posteli, za niekoľko dní stratí niekoľko kilogramov svalovej hmoty. Načo by telo držalo svalovú hmotu, keď ju nepotrebuje? A energiu presunie tam, kde ju treba.

Trnka: No je dobré, že to spomínaš, lebo telo je náš najväčší nepriateľ. Ty si zlomíš nohu a nie aby ťa podržalo, ale za mesiac v sadre stratí svaly a potom ich treba nadobudnúť nanovo… Povedz mi, čo to je za kamaráta, to telo?

Sedliak: Veľmi múdry kamarát a veľmi efektívny. Je to najväčší kapitalista na svete – nebude držať žiadnu bielkovinu, keď ju nepoužíva.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ako vám išlo chudnutie?

Trnka: Prvé kilá idú dobre, desať som zhodil len taký fukot.

Sedliak: Ak obmedzíš sacharidy, každý jeden gram z nich vo svaloch na seba viaže vodu, preto sa na začiatku tak rýchlo chudne. A často idú dole rýchlo aj svaly, ak to človek robí bez pohybu, čo však nebol tvoj prípad. Na začiatku sa stráca zo všetkého.

Trnka: Za rok som schudol desať kíl, ale potom som narazil na nejakú medzu, keď to už dole nešlo, stagnoval som. Vtedy sme sa my dvaja o tom porozprávali, ja som Docentovi napísal môj týždňový jedálniček a on mi odpísal, že som idiot. Teda povedal to viacerými slovami, ale bolo to tam cítiť. Odhalil, že jedávam proti noci – a to nie je dobré. A to ma ranilo. Ale on mi vlastne povedal, že mám jesť viac, ale inokedy, to je chyták! Keď chceš schudnúť, hovoríš si, že by si mal jesť menej, čiže cez deň ješ menej, ale večer ťa to dobehne. Potom žerieš proti noci. Docent mi nastavil, že by som mal jesť minimálne päť jedál denne – raňajky, desiata, obed, olovrant a večera. Čiže režim ako niekde v detskom tábore. Snažil som sa to dodržiavať a výsledkom bolo, že som už proti noci nechcel jesť. Päť jedál denne je dobrá cesta – ješ viac a ešte aj chudneš. Ak neješ debiliny.

Kedy najneskôr jesť?

Sedliak: Ak chce človek kvalitne chudnúť, po siedmej večer by už nemal, je to však také všeobecné odporúčanie, ktoré platí možno pre dve tretiny ľudí. Princíp je ten, že metabolizmus sa v priebehu dňa mení a k večeru má telo väčšiu tendenciu ukladať si kalórie do tuku, v priebehu dňa ich použije na iné procesy – spáli ich.

Trnka: A nehovoril si mi o tom rastovom hormóne?

Sedliak: Aj to som ti hovoril…

Trnka: No. Po desiatej sa vyplavuje…

Sedliak: Ale to je zas skôr o spánku.

Trnka: No áno, takže minimálne dve hodiny pred spaním by som už nemal jesť a ísť spať minimálne…

Sedliak: … pred polnocou.

Trnka: Lebo potom sa vyplavuje rastový hormón…

Sedliak: … ktorý, zjednodušene, spaľuje tuky.

Trnka: Aký alkohol piť, keď chcem schudnúť? Ty mi hovoríš, aby som radšej nepil, ale to mi v našej brandži nepredáš. Potom si mi takmer odporučil biele víno…

Sedliak: Čím redší alkohol, tým lepšie, suché víno je okej, dá sa zniesť aj pivo. Alkohol však znižuje kvalitu spánku, vyplaví sa teda menej rastového hormónu a menej sa v spánku chudne. Nie som zástancom ani pravidelného pitia na ľahšie zaspatie, môže sa z toho stať zvyk, ktorý bude viesť až k alkoholizmu. Často dve-tri kilá odídu už len vtedy, keď si človek povie, že pivko si dá len cez víkend.

Trnka: Prečo z piva človek tak spuchne? Z chaty vždy prídem veľmi pribratý…

Sedliak: V pive je veľké množstvo vody. Navyše vďaka chmelu má látky, ktoré u niekoho môžu zvyšovať tendenciu naberania vody až mierneho hormonálneho charakteru. Videl som to aj na sebe, keď som si jeden čas dával večer jedno pivo – išlo to do brucha. A dokonca to nemusí byť spôsobené ani zvýšenou chuťou do jedla, ktorá prichádza s alkoholom.

Pivné brucho teda naozaj existuje.

Sedliak: Áno, určite zvýši množstvo vnútrobrušného tuku, ktorý je najmenej zdravý.

Čo je to vnútrobrušný tuk? A aké iné tuky ešte poznáme?

Sedliak: Je ich naozaj viac. Máme podkožný, ktorý izoluje, ale na bruchu máme aj vnútri okolo obličiek či čriev päť kategórií tuku. Keď sa príliš zmnoží, je to pliaga, lebo je aktívnejší vo vylučovaní nepriaznivých látok. A to má priame spojenie s krvou a pečeňou. Vnútrobrušný tuk vzniká pri strese, ponocovaní a zlej životospráve.

Samo, ešte stále chudnete alebo ste sa už dostali na úroveň, ktorú udržiavate?

Trnka: Povedzme, že som nabral niečo naspäť, obzvlášť počas korony. Snažím sa nebyť úplný idiot, hlavne pokiaľ ide o stravu. Nevzdal som to, ale neklesám, nejako to udržiavam na hmotnosti, ktorá je o päť kíl vyššia, ako by som mal mať.

Chudnúť som začal, keď som mal 117 kíl. Drahí tréneri mi potom povedali, že 90 kíl je môj strop, kam som sa potom aj dostal, a teraz mám 95 kíl, kde sa viem veľmi dlho držať, ako som zistil.

Prečo je ten strop práve 90 kíl?

Sedliak: Samo je prirodzene typ, ktorý nikdy nebude ako prútik, stálo by ho to veľa zbytočného úsilia a času. Chcem ho však pochváliť, lebo keď človek schudne päť až desať percent svojej hmotnosti, čo sa mu pekne podarilo, má to zdravotné benefity. Ak sa smiem spýtať, ukázalo sa to aj na tvojich krvných testoch?

Trnka: Pani kardiologička mi na kontrole povedala, že by si ma chcela zarámovať na stenu, lebo som ukážkový pacient. Väčšina pacientov sa vraj na to vykašle a potom berú lieky na cholesterol. Už som tam však dlhšie nebol a čisto pocitovo to už nie je také peklo ako predtým, keď vynášam nákup domov.

Sedliak: Som rád, že Samo pochopil, aký je návod. A už je len na ňom, či to chce alebo nechce dodržiavať, a každý by šancu vyskúšať to mal dostať.

Všímajú si ľudia, ako ste schudli?

Trnka: Pohybujem sa najmä medzi komikmi, kde je k pochvale ďaleko a k posmešku blízko, či človek schudne, alebo priberie. Tak je to však v poriadku, človek sa drží pri zemi. Keď som schudol, všetci boli nadšení a bolo to veľmi príjemné. Dokonca ma chválili aj vtedy, keď som niečo pribral späť.

A aký bol život so 117 kilami?

Trnka: Bolo to strašné. Kríže ma začali bolieť, keď som odniesol tri polienka u otca v záhrade, bolo to peklíčko. Šiel som na Kamzík v Bratislave, čo nie je veľký výkon, za tlsta mi to trvalo hodinu a pol a bolo to víťazstvo ducha nad hmotou, ale hmota sa veľmi bránila. Nehovorím, že sa teraz cestou na Kamzík nespotím, ale môj spoločník už nemá pocit, že by mal volať číslo 112.

Teraz sa aj preto nechcete vrátiť späť?

Trnka: Ani bohovi.

Vnímate sa ako abstinujúci nadvážnik?

Trnka: Áno, viem, že mi veľmi chutí jesť, obzvlášť v noci, a musím si klepať po prstoch. Keď sa pozriem na čokoládu, poviem si, že by som si dal, ale nedám si, lebo to má následky.

Chcú od vás ľudia rady, keď vidia, ako ste schudli?

Trnka: Najjednoduchšia rada je nežrať a nežrať proti noci. Veľmi veľa ľudí má problém, že jedia nepravidelne a potom jedia debiliny. To bol aj môj prípad, lebo debiliny dobre chutia. Keď však mám minimálne raňajky, obed a večeru (minimálne o siedmej), telo si na režim navykne a v noci dá pokoj. Treba ísť spať o desiatej; keď spíš, neješ. To je pekné na spánku.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Iné podcasty Denníka N

Radíme športovcom

Rozhovory

Telo v 21. storočí

Šport a pohyb, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie