Obama vyhlásil vojnu uhliu, aby pomohol klíme. Republikáni ho môžu zrušiť

Práve v čase, keď sa na Slovensko vracajú horúčavy, predstavil americký prezident Barack Obama nový klimatický plán, ktorý by mal prispieť k tomu, aby sa čoraz vyššie globálne teploty – ktoré napríklad minulý rok prekonali rekord – aspoň spomalili.

„Sme prvou generáciou, ktorá cíti dosahy klimatickej zmeny, a zároveň poslednou, ktorá s tým môže niečo spraviť. Zmeny klímy už viac nie sú problémom, ktorý majú riešiť ľudia, čo prídu po nás,“ vyhlásil podľa BBC Obama, keď v pondelok predstavil nové regulácie.

Clean Power Plan (Plán na čistú energiu) je podľa analytikov doteraz najväčším záväzkom, s akým kedy americká vláda prišla. Jej cieľom je do roku 2030 znížiť emisie oxidu uhličitého z amerických elektrární o 32 percent v porovnaní s rokom 2005. Najdôležitejšie však je, že nový plán, ktorý vypracovala vládna Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA), tlačí americké štáty a výrobcov energií, aby ešte viac investovali do oveľa čistejších, obnoviteľných zdrojov energie.

Veľmi dôležité je tiež to, že sa tak stalo len pár mesiacov pred klimatickou konferenciou v Paríži, kde sa majú svetoví lídri dohodnúť na nových záväzkoch, ako znížiť vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry. Práve tie sú podľa vedeckého konsenzu zodpovedné za klimatické zmeny a nebezpečný nárast globálnych teplôt.

Zmeniť zmýšľanie

Uhoľné elektrárne dnes v Amerike produkujú najviac elektrickej energie, zhruba 30 percent. A sú tiež najväčším zdrojom skleníkových plynov.

Výrobcovia energií však čoraz viac využívajú lacnejší zemný plyn, ktorý je tiež oveľa šetrnejší k životnému prostrediu – aspoň v porovnaní s uhoľnými elektrárňami. V apríli tohto roka dokonca elektrárne na zemný plyn vyrobili viac elektriny ako uhoľné. Bolo to po prvýkrát, čo spaľovanie uhlia nebolo hlavným zdrojom výroby elektriny. Americké ministerstvo energetiky však koncom júla upozornilo, že tento stav trval len jeden mesiac.

To by sa v najbližších rokoch malo zmeniť. Najnovšie regulácie totiž americké štáty tlačia do toho, aby namiesto uhlia začali vo väčšej miere využívať buď zemný plyn, alebo sa orientovali na obnoviteľné zdroje – napríklad veterné či solárne elektrárne. Prípadne sa môžu zamerať na zvyšovanie energetickej úspornosti v domácnostiach.

„Aby uspokojili neustále rastúci dopyt po elektrine, energetické spoločnosti sa desiatky rokov zameriavali na budovanie stále nových elektrární – najmä tých, ktoré využívali fosílne palivá. Teraz musia byť štáty kreatívnejšie a rozmýšľať o tom, ako využívať obnoviteľné zdroje, alebo ako čo najviac zlepšiť úsporu energií. Táto zmena v zmýšľaní môže byť rovnako dôležitá ako konkrétne ciele na zníženie emisií,“ napísal Brad Palmer z portálu Vox.

Regulácie nemusia prežiť

Najväčšou slabinou novej regulácie je však práve to, že sa až príliš spolieha na zmenu v zmýšľaní. Keďže nejde o zákon, ktorý by prešiel Kongresom, plán na zníženie emisií z uhoľných elektrární môže budúci prezident jednoducho zrušiť, alebo ho ignorovať. Všetci republikánski kandidáti na prezidenta sú dnes proti, za regulácie sa postavila len Hillary Clinton z Demokratickej strany.

„Len to zvýši cenu elektriny pre milióny Američanov,“ kritizoval podľa CNN Obamov plán Marco Rubio, jeden z republikánskych kandidátov. Problém majú tiež politici zo štátov, kde sa ťaží uhlie. Jedným z najostrejších kritikov je súčasný líder republikánov v Senáte Mitch McConnell z Kentucky, amerického štátu, ktorý je známy desiatkami uhoľných baní.

„Čo táto vláda spravila s uhoľným priemyslom, je poburujúce. Obama vyhlásil vojnu uhliu, a preto s ním idem do vojny ja sám,“ vyhlásil McConnell podľa magazínu Politico ešte koncom minulého roka. Neskôr vyzval guvernérov, aby Obamov plán na zníženie emisií jednoducho ignorovali. Nebol však jediný, kto má s reguláciami problém.

„K nášmu návrhu poslali ľudia viac ako 4,3 milióna komentov,“ povedala pre Vox šéfka EPA, Gina McCarthy. Naopak, reguláciu podľa denníka Guardian podporili zástupcovia a investori 365 firiem, napríklad Unilever, L’Oreal či Levi Strauss. Zároveň poslali list guvernérom a hovoria, že nové kroky môžu podporiť miestnu ekonomiku a vytvoriť nové pracovné miesta.

Dohodnú sa v Paríži?

Clean Power Act je dobrou správou aj pre zahraničných vyjednávačov, ktorí sa snažia primať najväčších znečisťovateľov prostredia, aby pre dobro budúcich generácií radikálne znížili vypúšťanie skleníkových plynov. K plánu sa už prihlásila aj Čína či Brazília a nečinnosť štátov pri boji proti klimatickým zmenám už kritizoval aj pápež František.

Spojené štáty a Čína sú dnes najväčšími producentmi skleníkových plynov na svete. Vedci už niekoľko rokov upozorňujú, že ak svet neprijme radikálne kroky na ich zníženie, globálna teplota sa do konca storočia zvýši o niekoľko stupňov.

Práve to má riešiť mezinárodná klimatická konferencia, ktorá s začína v decembri v Paríži. Počas nej majú svetoví lídri vyriešiť otázku, ako znížiť vypúšťanie skleníkových plynov tak, aby globálna teplota neprekročila hranicu 2 °C v porovnaní s obdobím pred industriálnou revolúciou v 19. storočí.