Trump má predsa len zárez. Prečo je dohoda Izraela s dvomi arabskými štátmi prelomová, ale nie na Nobelovu cenu
Máme tu úsvit úplne nového Blízkeho východu, ako hovorí americký prezident po normalizácii vzťahov Spojených arabských emirátov a Bahrajnu s Izraelom?
„Toto popoludnie sme tu, aby sme zmenili chod dejín,“ vyhlásil americký prezident Donald Trump s klasickým pátosom na spoločnej ceremónii so zástupcami Spojených arabských emirátov a Bahrajnu, ktorí v Bielom dome v utorok potvrdili dohodu o normalizácii diplomatických vzťahov s Izraelom.
Trump to doslova označil za „úsvit nového Blízkeho východu“.
Je dohoda dvoch arabských krajín, s ktorými Izrael nesusedí, naozaj takým historickým momentom, ako tvrdí americký prezident? A čo to bude znamenať pre nevyriešený konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi?
„Určite sa dá považovať za historickú. Prvý raz sa podpísala mierová dohoda o nadviazaní diplomatických stykov s arabskými krajinami, s ktorými Izrael nesusedí, a navyše v štýle mier za mier, teda nešlo o územie,“ rozpráva expertka na Blízky východ Irena Kalhousová, ktorá šéfuje Herzlovmu centru pre izraelské štúdiá na Karlovej univerzite v Prahe.
Kto by mohol byť ďalší
Naposledy podpísali mierovú dohodu s Izraelom Jordánci v roku 1994 a pred nimi Egypt v roku 1979, čo bola skutočne prelomová vec.
Podľa Trumpa by po Spojených arabských emirátoch a Bahrajne mohlo nasledovať ďalších päť alebo šesť krajín.
„Istý trend tu je, kľúčové však bude až to, či sa nakoniec pridá
