Bol mladý a bez chorôb, napriek tomu skončil na Kramároch. Bolo strašidelné čítať, že korona neexistuje, vraví Lukas

Začiatkom septembra opísal na Facebooku svoje ťažkosti po prekonaní ochorenia COVID-19 aj 19-ročný Slovák Lukas.

Pôvodne si myslel, že pre nízky vek a dobrý zdravotný stav bude mať ochorenie mierny priebeh. COVID-19 mu však spôsobil bronchopneumóniu, pre ktorú musel ísť do nemocnice. Na bratislavských Kramároch bol s ťažkým priebehom nakoniec hospitalizovaný mesiac.

Po týždni a pol od prepustenia opísal svoje ťažkosti s dýchaním takto: „Keď som v pokoji dlhšie, tak sa cítim úplne fit, ale len čo sa pohnem, je zo mňa astmatik. Osprchovať sa či navariť si by mali byť jednoduché veci. Ja sa pri nich zadýchavam, kašlem a dusím sa,“ napísal Lukas. Dodal, že nikdy nefajčil, nemal astmu ani alergie, no zrazu nemôže dýchať.

Po príchode z nemocnice dokázal normálne fungovať a pociťoval len miernu únavu. „Potom som sa však raz zobudil s tým, že mám extrémne problémy s dýchaním, a akýkoľvek pohyb to zhoršoval,“ hovorí Lukas a dodáva, že počas ochorenia aj rekonvalescencie sa uňho dobré dni s ťažkými striedali nepredvídateľne.

Nie je to ako predtým

Tri týždne od prepustenia z nemocnice sa Lukas cíti lepšie, no ako hovorí, stále to nie je také ako predtým. „Vďakabohu už nemám záchvaty kašľa, z ktorých zvraciam, ako prvé dva týždne od príchodu domov. Zvládnem zájsť aj do obchodu, ale nemôžem ísť príliš rýchlo a musím mať prestávky na vydýchanie. Pred koronou som nemal žiadne problémy s dýchaním v rúšku, no teraz sa mi ani v tých jednorazových nedýcha najlepšie,“ opisuje Lukas život po vyliečení.

Na jeho status reagovali aj ľudia, ktorí veria, že koronavírus neexistuje. „Musel som mazať komentáre, lebo minimálne traja ľudia mi povedali, že neexistujem a že mi za tieto tvrdenia niekto zaplatil,“ hovorí Lukas a dodáva, že čítať v nemocnici články rôznych konšpirátorov bolo na jednej strane takmer vtipné, no zároveň strašidelné.

„Moje pľúca ešte dlho nebudú v stave, v akom boli predtým. Každý lekár mi povedal, že úplné zotavenie môže trvať minimálne mesiac. To znamená, že aj keby som nedostal koronu dvakrát, dostať akúkoľvek inú chorobu, ktorá napáda pľúca, je pre mňa momentálne nebezpečné,“ hovorí Lukas a dodáva: „Vidieť ľudí, ako si nedávajú pozor len preto, že si nechcú priznať vážnosť situácie, ma fakt desí.“

Môže poškodiť viacero orgánov

Lukas nie je zďaleka jediným človekom s dlhodobejšími následkami po prekonaní ochorenia COVID-19. Podobných prípadov sú po celom svete zrejme desaťtisíce. Patrí k nim aj Lauren Nicholsová, ktorá na COVID-19 ochorela v marci. Aj o 150 dní neskôr, keď sa s ňou zhováral magazín Atlantic, trpela rannou nevoľnosťou a zažívacími problémami.

Bola extrémne unavená, mala stratu krátkodobej pamäti, gynekologické problémy, ťažko sa jej dýchalo, bola citlivá na svetlo, zvuky a myslela zmätočne.

Aj napísať e-mail bolo problém, lebo „slová, o ktorých si myslím, že ich píšem, nie sú slová, ktoré zo mňa vychádzajú“, zverila sa Atlanticu.

COVID-19 je nové ochorenie a o jeho dlhodobom vplyve na ľudský organizmus sa zatiaľ veľa nevie, keďže štúdie sú len na začiatku. Niektoré zdravotné následky môžu byť spôsobené intenzívnou liečbou, napríklad intubáciou, iné samotným vírusom, píše magazín Nature. „Predbežné štúdie a existujúci výskum o iných koronavírusoch naznačujú, že vírus môže poškodiť viacero orgánov a spôsobiť niektoré prekvapivé symptómy,“ dodáva Michael Marshall v článku pre Nature.

Pacienti s ťažším priebehom môžu mať poškodené nielen pľúca, ale aj srdce, imunitný systém, mozog či iné orgány. Poznatky z epidémie SARS z rokov 2002 až 2004 naznačujú, že zdravotné komplikácie môžu pretrvávať aj roky.

Únava a srdce

Jedným z dlhodobých následkov ochorenia COVID-19 je chronická únava. Na Facebooku sú podporné skupiny pre týchto ľudí, ktorí majú problém vstať z postele, a keď pracujú, sústrediť sa dokážu len niekoľko minút.

V júnovom článku z časopisu JAMA opísali 143 pacientov, ktorých liečili v nemocnici v Ríme. Autori zistili, že 53 percent z nich sa sťažovalo na únavu a 43 percent na dýchavičnosť v priemere aj dva mesiace od začiatku symptómov.

Podľa júlovej štúdie z Lancetu sa 16 percent čínskych pacientov zaradených do výskumu sťažovalo na únavu aj tri mesiace od prvých príznakov. Pľúca nefungovali normálne štvrtine z nich.

Nový koronavírus môže vyvolať nadmernú reakciu imunitného systému, ktorá môže viesť k zápalu. Ten môže poškodiť napríklad srdce.

Počas akútnej fázy COVID-19 má zhruba tretina pacientov kardiovaskulárne problémy, hovorí pre Nature čínsky kardiológ Mao Čchen. „Ide o jeden z krátkodobých následkov,“ dodal Čchen. A čo tie dlhodobé? O tých sa zatiaľ veľa nevie, štúdie v tejto oblasti sa len začínajú.

Pľúca

V nedávnej štúdii z magazínu American Journal of Roentgenology analyzovali CT snímky pľúc skoro tisíc pacientov a zistili, že najčastejšie boli poškodené dolné laloky.

Keď pacienti vykonávali fyzickú aktivitu, ťažko sa im dýchalo.

Tkanivo sa poškodilo zrejme v dôsledku zápalu. Viditeľné poškodenie sa znížilo po dvoch týždňoch, komentujú zistenia štúdie v Nature.

Aj podľa iného výskumu, ktorý nedávno prezentovali na medzinárodnom kongrese Európskej respiračnej spoločnosti, došlo po istom čase k ústupu poškodenia – mesiac a pol po prepustení z nemocnice malo 88 percent viditeľné zmeny na pľúcach, no po troch mesiacoch išlo o niečo cez polovicu. „Znalosti, ako koronavírus dlhodobo ovplyvňuje pacientov, nám môžu umožniť oveľa skôr liečiť príznaky a poškodenie pľúc. Mohlo by to mať výrazný vplyv na ďalšie lekárske odporúčania, ako postupovať, a rady,“ uviedla spoluautorka výskumu Sabina Sahanicová z univerzitnej nemocnice v Innsbrucku.

Ako vyzerajú pľúca bez COVID-19 (horný obrázok) a po COVID-19 (spodný obrázok)

Viaceré štúdie opísali aj poškodenie pečene či obličiek pacientov s COVID-19.

„Naučili sme sa, že ochorenie postihuje mnohé odlišné orgánové systémy: pacienti môžu zomrieť nielen na zlyhanie pľúc, ale aj na zlyhanie obličiek, krvné zrazeniny, abnormality v pečeni či neurologické problémy,“ cituje BBC Future Roberta Stevensa, odborníka na anestéziológiu a intenzívnu medicínu z Johns Hopkins Medicine.

„Na JIS-ke som mal pacientov, ktorí sa zotavili za dva až tri dni. No mal som aj takých, ktorí sú v nemocnici mesiace.“

Videla opice a levy

Na zoznam zdravotných komplikácií COVID-19 pribúdajú čoraz viac aj neurologické ťažkosti.

V júli vyšiel v časopise Brain článok o 43 britských pacientoch s COVID-19, ktorí mali zápal mozgu, mozgovú mŕtvicu alebo poškodenie mozgu s delíriom alebo psychózou.

Jedna z pacientok začala vo vlastnom dome zrazu vidieť opice a levy. Bola dezorientovaná a agresívna a bola presvedčená, že jej manžela vymenili za dokonalého dvojníka (Capgrasov syndróm). Žena bola päťdesiatnička a dovtedy nemala žiadne psychické problémy.

„Vidíme, že COVID-19 vplýva na mozog spôsobom, aký sme pri iných vírusoch nevideli,“ cituje britský denník Guardian hlavného autora výskumu Michaela Zandiho z University College London.

Najčastejšie mali neurologickí pacienti mŕtvicu a zápal mozgu. Niektorí z nich mali len mierne respiračné problémy, napriek tomu išlo o ľudí s najvážnejšími neurologickými problémami. „Choroba zasiahla hlavne ich mozog,“ hovorí Zandi pre Nature.

Neurologické problémy pacientov na JIS-ke opísala aj lekárka Julie Helmsová z nemocnice vo francúzskom Štrasburgu a jej tím v článku vydanom v top lekárskom časopise NEJM. Pacienti boli „extrémne podráždení a mnohí z nich mali neurologické problémy – hlavne zmätok a delírium,“ cituje lekárku BBC Future.

„Sme zvyknutí na to, že niektorí pacienti, ktorí sú na JIS-ke, sú podráždení a vyžadujú upokojujúce lieky, ale toto bolo absolútne neobvyklé. Bolo to desivé, obzvlášť preto, lebo mnohí ľudia, ktorých sme liečili, boli veľmi mladí a išlo o tridsiatnikov a štyridsiatnikov. Jeden mal len 18 rokov,“ dodala Helmsová.

Mŕtvica či strata pamäti

Zmätočné, dezorientované a podráždené správanie niektorých pacientov s COVID-19 opísala aj aprílová štúdia z magazínu Critical Care.

„Neurologické symptómy sú čoraz desivejšie,“ cituje Nature neurovedkyňu Alysson Muotriovú z University of California v San Diegu.

Na zozname komplikácií sú bolesti hlavy, mŕtvica, krvácanie do mozgu či strata pamäti. „Nie je nič nové, že vážne ochorenia spôsobujú uvedené problémy, no rozsah pandémie COVID-19 znamená, že tisíce, možno desaťtisíce ľudí už možno majú uvedené symptómy. Niektorí môžu mať celoživotné problémy,“ uvádza Marshall v článku pre Nature.

Do júnovej štúdie z Lancet Psychiatry zaradili 125 britských pacientov s COVID-19, ktorí mali neurologické a psychické problémy. Tretina z nich vykazovala zmenené stavy vedomia. Desiatim ľuďom sa rozvinula psychóza. Neurologické problémy mali aj tí, ktorí nemali vážny priebeh ochorenia.

„Videli sme skupiny mladších ľudí s bežnými rizikovými faktormi, ktorí mali mŕtvice, a pacientov s akútnymi zmenami duševného stavu, ktoré si nevieme vysvetliť nijako inak,“ cituje Nature spoluautora štúdie a neurológa Benedicta Michaela z univerzity v Liverpoole.

Desaťtisíce ľudí s neurologickými problémami

Zatiaľ sa nevie, koľko ľudí má uvedené neurologické problémy ani to, kto je riziková skupina.

Prejavy ochorení centrálnej nervovej sústavy sa objavili u 0,04 percenta ľudí so SARS a 0,2 percenta s MERS, uvádza júlová štúdia z Lancet Neurology.

Ak by podobné čísla platili aj pre COVID-19, neurologické komplikácie by mohli mať desaťtisíce ľudí, keďže v súčasnosti registrujeme viac ako 30 miliónov pozitívnych prípadov s novým koronavírusom.

Neurobiologička Fernanda De Feliceová z univerzity v brazílskom Riu de Janeiro však pre Nature odhaduje, že z tých, ktorí skončia na jednotkách intenzívnej starostlivosti, by neurologické problémy mohla vykazovať až „viac ako polovica“.

„Čelíme druhotnej pandémii neurologických ochorení,“ cituje BBC Future lekára Stevensa z Johns Hopkins Medicine.

Neurologické problémy spojené s COVID-19 opísali v tejto chvíli už stovky prác.

Dosiaľ nie je známy mechanizmus vzniku neurologických problémov, ktoré spôsobuje COVID-19. Môže ísť o dôsledok infekcie mozgu vírusom, no aj o prejav nadmerného podráždenia imunitného systému.

Oba scenáre pritom vyžadujú odlišnú liečbu. „Ak ide o priamu vírusovú infekciu centrálneho nervového systému, išlo by o pacientov, ktorých by sme mali liečiť remdezivirom alebo iným antivirotikom,“ hovorí pre Nature neurológ Benedict Michael. „No ak vírus nie je v centrálnom nervovom systéme (…), potom musíme siahnuť po protizápalovej liečbe,“ vysvetlil Michael a dodal, že ak by sme sa pomýlili, mohli by sme pacientom ublížiť. „Nemá zmysel dávať antivirotiká niekomu, ak je vírus preč. Je riskantné podávať protizápalové lieky niekomu s vírusom v mozgu.“

Hlavné zdroje:

• Nature: The lasting misery of coronavirus long-haulers. Dostupné na: https://www.nature.com/articles/d41586-020-02598-6
• Nature: How COVID-19 can damage the brain. Dostupné na: https://www.nature.com/articles/d41586-020-02599-5
• BBC Future: How Covid-19 can damage the brain. Dostupné na: https://www.bbc.com/future/article/20200622-the-long-term-effects-of-covid-19-infection

Aktualizované 19. 9.: Slovo „zdravý“ v názve sa vymenilo za „bez chorôb“. Respondent sa pred ochorením COVID-19 neliečil na žiadne respiračné ani iné ochorenie. Trpí miernou nadváhou. Obezita 1. stupňa (BMI nad 30) zvyšuje riziko ťažkého priebehu COVID-19.