Psychológ: Mnohí muži sú z práce zvyknutí, že keď niečo povedia, tak sa to vykoná, a nechápu, že vo vzťahu to tak nefunguje

Psychológ Róbert Vavro sa venuje skupinovým aj individuálnym tréningom mužov, ktorí sú násilní vo vzťahu. „Často sú to typovo ľudia, ktorí ťažko zvládajú frustráciu prameniacu zo straty kontroly nad situáciou. Napríklad nezvládajú stáť v dopravnej kolóne alebo byť odmietnutí niekde na úrade či v obchode. Alebo to môže byť typ ‚podomového predajcu‘, ktorý nedá pokoj, kým nedosiahne svoj cieľ.“

V rozhovore hovorí aj o tom,

• prečo sú dnes muži zmätení zo svojej roly v rodine a spoločnosti,
• čo môže byť príčinou násilného správania,
• kedy má tichá domácnosť zmysel a ako by mala vyzerať,
• aké techniky pomáhajú pri prevencii násilného správania,
• prečo je dôležité, aby sa partneri dohodli na rolách vo vzťahu,
• ako ovplyvnila partnerské vzťahy pandémia.

Viete, aká otázka mi určite príde po tomto rozhovore? Prečo v súvislosti s domácim násilím hovoríme hlavne o násilných mužoch. Čo by ste na to odpovedali?

Nehovoríme len o mužoch, ale je pravda, že hovoríme najmä o mužoch. Pretože štatistiky a výskumy nám opakovane ukazujú, že v drvivej väčšine sú páchateľmi domáceho násilia muži a obeťami ženy. Je to evidentné.

Samozrejme, že sú aj muži, ktorí doma zažívajú násilie, ale argument o tom, že ich je v štatistikách menej len preto, lebo sa to hanbia ohlásiť, neobstojí. Pretože aj ženy sa často hanbia ohlásiť skutočnosť, že zažívajú násilie. V skutočnosti teda neplatí, že by štatistika bola skreslená tým, že muž to nikomu nepovie, ale žena s tým ide do sveta a povie to každému.

Stretávate sa aj vy vo svojej praxi s prípadmi, keď sú páchateľkami domáceho násilia ženy?

Niekedy sa v priebehu práce s mužmi ukazuje, že v určitých situáciách môže k násiliu dochádzať aj zo strany partnerky. Násilie vo vzťahu môže byť niekedy aj obojstranné, no muž má väčšinou navrch – už len z hľadiska fyzických proporcií.

Iste, môžeme hovoriť aj o tom, že ženy používajú iné formy násilia než fyzické a tiež by malo zmysel sa tým zaoberať. My na Slovensku sme ešte v tejto problematike veľmi pozadu. Máme čo robiť, aby sme vôbec dokázali pomôcť ženám, ktoré aktuálne veľmi trpia, lebo u nich doma dochádza k násiliu. Len pomaličky začíname pracovať aj s mužmi ako páchateľmi, lebo oni sú pôvodcami toho násilia – žena to násilie nespôsobuje.

Dnes teda hlavne ošetrujeme následky domáceho násilia, ale samotné násilie tým v našej spoločnosti nevykoreníme. Ak ho chceme skutočne eliminovať, musíme pracovať s jeho pôvodcami, v našom prípade s mužmi.

V zahraničí sú v tejto problematike oveľa ďalej, napríklad v Nemecku robia s mužmi už 15-20 rokov a postupne začínajú otvárať skupiny aj so ženami ako páchateľkami domáceho násilia.

Myslíte si, že raz k tomu dospejeme aj my?