Denník N

Udržal si svoju tvár

Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

21. septembra 2020 sa pražský pomocný biskup Václav Malý dožíva 70 rokov.

V čom je nádej pontifikátu pápeža Františka pre cirkev i západný svet? V čase vrcholnej globalizácie, nadnárodných firiem a ekonomických ukazovateľov vo svete pápež prináša nový pohľad na spoločnosť, a tým je hľadieť na svet cez obyčajného človeka. Priviedla ho k tomu celoživotná skúsenosť v trojmiliónovom Buenos Aires, v ktorom poznal život v prímestských slumoch.

Podobne to bolo v komunistických krajinách Európy v druhej polovici 20. storočia. Nesloboda, perzekúcie za prejavenie svojho názoru odhalili, že kľúčom pre budúcnosť týchto krajín sú ľudské práva a ich dodržovanie. V Československu boli hlásateľmi tejto jednoduchej pravdy ľudia okolo Charty 77, ktorí aj za cenu utrpenia preniesli túto ideu až k víťaznému koncu v novembri 1989. Jedným z najvýraznejších predstaviteľov tohto pohybu až do dnešných dní je pražský pomocný biskup Václav Malý, ktorý 21. septembra 2020 oslávi 70 rokov.

Vo februári 1977 podpísal ako 27-ročný novokňaz Chartu 77 a o rok neskôr bol jedným zo 17 zakladateľov Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. V januári 1979 bol zbavený štátneho súhlasu a následne strávil sedem mesiacov vo väzení. Na výsluchoch bol asi 250-krát.  Vyšetrovatelia boli k nemu hrubí, pri jednom výsluchu ho surovo zbili, z Chrudimi ho odvádzali v putách. Po odobratí štátneho súhlasu až do pádu komunizmu pracoval ako zememeračský figurant a kurič.

Václav Malý stál v prvej línii novembrových udalostí. Keď skončili revolučné dni, odišiel z verejného diania a po desaťročnej vynútenej prestávke začal pôsobiť ako kňaz v jednom pražskom kostole. Na konci roku 1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného pražského biskupa. Za svoje biskupské heslo si zvolil „Pokora a pravda“. Za roky svojho pôsobenia navštívil Kubu, Čínu, Sudán, Irán, kde sa stretol s prenasledovanými kresťanmi. Zostal prostým človekom, stretá sa s ľuďmi, čítajú si spolu Bibliu, spolu sa modlia.

V rozhovoroch, ktoré s ním pripravujú žurnalisti, zaznieva často otázka, či odpustil tým, ktorí mu v živote ublížili. Malý vždy hovorí, že odpustil, ale dodáva, že títo ľudia necítili nikdy potrebu uznať svoju vinu a ospravedlniť sa. Myslí si, že najmä príslušníci ŠtB, ktorí sa dopúšťali iniciatívne násilia, mali byť braní na zodpovednosť. My všetci sme sa v eufórii slobody cez to preniesli. Nikoho nemožno nútiť, aby uznal svoju vinu. Ale nesúvisí mnoho zla v našej spoločnosti práve s tým, že tí, ktorí boli strojcami zla a neprávostí v rokoch komunizmu, si svoju zodpovednosť a vinu nikdy nepriznali a neoľutovali? Ako možno toto zatvrdilé zlo, ktoré v našej spoločnosti stále visí vo vzduchu, ešte napraviť alebo premeniť?

V čom tkvie tajomstvo života tohto biskupa? Malý poznal, čo je to strach i poníženie, ale udržal si vždy svoju tvár. Vie, čo znamená trpezlivo kráčať za svojím cieľom. Voči svojim predstaveným bol vždy korektný. Život Václava Malého naznačuje obraz kresťana v sekulárnom svete 21. storočia.

Komentáre

Teraz najčítanejšie