Takých ako ja je viac, hovorí Martina, ktorá nechce byť matkou, aby zachránila planétu

S Martinou sme sa dohodli, že vzhľadom na osobnú povahu rozhovoru neuvedieme jej priezvisko. Môžeme o nej prezradiť, že pochádza z Trenčianskeho kraja a má dve zamestnania – pracuje v gastroslužbách v centre Bratislavy a predáva módne doplnky v obchodnom dome. So svojím o tri roky starším priateľom plánujú zostarnúť bez detí.

Aký je váš vzťah k deťom všeobecne?

Môj partner má synovcov, s ktorými sa hráva, a ja mám takisto netere, s ktorými rada trávim čas.

Povedali by ste, že máte deti rada?

Deti mi neprekážajú, ale prekáža mi to, ako znečisťujú životné prostredie, a ani si to neuvedomujú. Veľakrát je to o ich rodičoch. Namiesto toho, aby kupovali veci z druhej ruky, nakupujú stále nové. Chýba im povedomie.

Mám aj uvedomelých kamarátov, ktorí uprednostňujú hračky z druhej ruky, nosené oblečenie aj viacnásobne použiteľné ekologické plienky. Takých rodičov je však veľmi málo.

Kedy ste zistili, že vy sama deti nechcete?

Bola som vychovaná tak, že ich budem mať, a aj som ich chcela. Ešte keď som mala 27 rokov, myslela som si, že budem matkou. Môj názor postupne zmenilo veľkomesto, práca v korporáciách a informácie, ktoré som si našla.

Prečo mesto a práca?

Keď som v Bratislave začala robiť v korporáciách, bolo okolo mňa veľa žien v mojom veku, ktoré deti nemali. Robili viac na svojej kariére alebo cestovali po svete. Skrátka, prostredie okolo mňa ma k materstvu príliš nemotivovalo.

A tie informácie?

Moja generácia má veľkú výhodu v tom, že k mnohým informáciám sa vieme dostať v angličtine. Vďaka tomu som sa dočítala aj to, aký vplyv mám ja sama na klímu, na životné prostredie, aj čo z tohto pohľadu znamená mať deti.

Takže ani v postoji k životnému prostrediu ste nemali vždy jasno?

Zaujímala som sa o to vždy, ale voľakedy som si neuvedomovala, aký vplyv má môj konzumný život. Kupovala som si veľa oblečenia, ktoré som si nikdy neobliekla, veci, ktoré som nepotrebovala. Neriešila som, že kopec z toho vlastne nepotrebujem, alebo že je to balené v plastoch.

Čo ste sa dozvedeli o deťoch a o ich vplyve na planétu?

Akokoľvek človek šetrí, v momente, keď príde dieťa, celá jeho snaha je fuč. To, čo sa človek za veľa rokov snažil svojím správaním ušetriť, znovu stratí tým, že dieťa potrebuje plienky, hračky, stravu, spotrebováva energie. Ja by som sa už nikdy nezbavila pocitu, že ešte viac ničím už aj tak znečistenú planétu.

Váš partner takisto nechce mať deti z dôvodu klimatickej krízy?

On to vedel už dávno. Rozhodol sa tak, keď mal pätnásť rokov. Predtým, než sme spolu začali chodiť, som bola nastavená tak, že ak stretnem niekoho, kto deti chce, má na to predpoklady a jednoducho ma „zblbne”, tak som ochotná ísť do toho.

Keď som svojho priateľa stretla a spoznala ho hlbšie, pomohlo mi to uvedomiť si aj moju vlastnú povahu. Pri ňom som zistila, že deti by sa ku mne jednoducho nehodili. Teraz sme spolu už sedem rokov a som rada, že sme sa v tom zhodli.

Sú ľudia, ktorí znižujú svoju uhlíkovú stopu napríklad tým, že nelietajú alebo nechodia autom, ale potom si hovoria, tak fajn, teraz si môžem dovoliť kupovať viac oblečenia a podobne. Doprajete si aj vy niečoho iného viac?

Neberiem to tak. Deti nemám, lebo tým chcem obmedziť konzum, a to sa u mňa rozhodnutím nemať ich nemení. Lietať na dovolenky už veľmi nechcem. Som taká ‚vylietaná‘ a vydovolenkovaná, že cestovanie už nie je to, čo ma napĺňa.

Je fakt, že si môžem dopriať viac voľného času, ticha, pobytu v prírode. Áno, vidím luxus v tom, že ušetrím peniaze, ktoré by som inak musela minúť na deti, ale nekúpim si za ne drahé oblečenie.

Veľa ľudí zvykne na reči o uskromňovaní zareagovať otázkou: to sa akože máme vrátiť do jaskýň?

To určite nie. Samozrejme, nájdu sa aj takí eko-ľudia, ktorí chcú ísť do jaskyne. No čo sa mňa týka, neviem si už predstaviť život napríklad bez technológií. Považujem ich v dnešnej dobe za nevyhnutné.

Vždy sa však dá žiť udržateľnejšie. Nejde o to, vzdať sa všetkého, ale minimalizovať svoj vplyv na životné prostredie. Rozmýšľať nad tým, či naozaj potrebujem všetko, čo nakupujem, či to neviem zohnať niekde inde aj bez plastového obalu, neplytvať.

Je veľa ľudí, ktorí majú domy a záhradu a časť potravín by si vedeli sami dopestovať. My s partnerom ideme žiť do domu s pozemkom a chceme si čo najviac potravín vypestovať.

Čo si myslíte o klimatických protestoch, ktoré odštartovala Greta Thunbergová? Súvisí vaše rozhodnutie nemať deti aj s názormi mladých ľudí na námestiach?

Bola som na tých protestoch, ale to som už minimálne sedem rokov mala vo svojom rozhodnutí jasno. Nebol to pre mňa nový impulz, ale tešila som sa, že sa tá téma dostáva do povedomia.

Môže to vyznievať ako strašenie mládeže, ale je potrebné, aby si ľudia od veľmi skorého veku uvedomovali, že nemusia prispievať ku globálnemu otepľovaniu.

Vie vaša rodina a okolie o tom, že neplánujete byť matkou?

Áno, samozrejme.

Aká bola ich reakcia, keď sa to dozvedeli?

Môj otec to chápe, dokonca sa priznal, že s odstupom času si to vie sám predstaviť. Samozrejme, že je rád, že existujú jeho dve dcéry, no ak by sa mal znovu rozhodnúť, radšej by deti nemal.

Moja mama je zase materský typ. Som jej vďačná za to, ako ma vychovala, a koľko lásky mi dala. Nikdy som pri nej nemala pocit, že som o niečo ukrátená.

Keď som jej povedala, že deti mať nebudem, bola sklamaná a ešte niekoľko rokov potom sa ma vypytovala, kedy ich budem mať. Opakovala mi, aké to bude pekné, mať bábätko.

Nakoniec sa to kompenzovalo tým, že moja staršia sestra má dve deti a mama má z vnučiek veľkú radosť. Tým pádom už nevyvíja taký tlak na mňa. Pochopila moje rozhodnutie a akceptovala ho.

Necítili ste sa zvláštne, keď vám otec povedal, že si vie predstaviť život, v ktorom sa nenarodíte?

Nezazlievam mu to. Povedal to veľmi opatrne, aby ma neurazil. Nie je to tým, že by nás nemal rád. Naopak, miluje nás a pomáha nám, ako sa dá.

Bojí sa však o budúcnosť, vidí klimatické zmeny, politickú situáciu. Vníma, že svet nie je stopercentne ružový. Vie, aké sú to starosti vychovávať deti, ale hlavne, strachovať sa o ne. Priznal sa mi, že odkedy sme sa narodili, sústavne sa o nás bojí.

Myslím si, že čím je človek starší, tým viac si je vedomý rôznych rizík. Keď sa ľudia rozhodnú mať deti v mladom veku, je to aj preto, že ešte toľko o veciach nepremýšľajú. Menej ich trápi budúcnosť.

Máte okolo seba veľa ľudí, ktorí sa na rodičovstvo pozerajú ako na problém?

Stretávam ich čoraz viac. Väčšinou sú odo mňa starší, ale teraz som stretla v práci kolegyňu, ktorá má len dvadsaťdva rokov a už vie, že deti nechce. Ja v jej veku som v tom ešte jasno nemala.

Myslím, že čím ďalej, tým viac mladých ľudí bude rozmýšľať aj takto. Majú internet, prístup k informáciám, viac sa nad tým zamýšľajú.

Aké sú ich najčastejšie dôvody?

Že je nás tu veľa, že si ničíme náš jediný domov.

Zmení to niečo na veci, keď najviac ľudí sa aj tak rodí v rozvojových krajinách a na západe je dnes problémom skôr klesajúca pôrodnosť?

V rozvojových krajinách musia mať veľa detí aj preto, že ich veľa zomiera. Je tam slabá zdravotná starostlivosť a ľudia sa dožívajú omnoho menej rokov než my. V najchudobnejších krajinách ľudia o klimatickej zmene nerozmýšľajú. Nemajú tam predsa informácie ani o antikoncepcii a o plánovanom rodičovstve. Pre tamojších mužov je mať veľa detí zase otázkou mužnosti.

Čo je teda vaším cieľom? Ide o to, aby sa rast svetovej populácie zastavil, alebo nás má byť menej? Alebo to má byť cesta k tomu, aby bola Zem bez ľudí?

Dnes spotrebujeme viac, než koľko dokáže planéta obnoviť, a to, čo máme k dispozícii, je nerovnomerne rozdelené medzi bohatých a chudobných. Ak sa žene v Afrike narodí desať detí, ich uhlíková stopa nebude za celý život taká veľká ako moja.

Nechcem, aby sme vymreli, ale aby sa ľudí rodilo menej a boli uvedomelejší v tom, čo dokážeme na Zemi spôsobiť.

V rozvinutých krajinách by to mohlo byť tak, že keď sú štyria súrodenci, dohodnú sa, že deti budú mať iba dvaja a maximálne dve. Bolo by to udržateľné a nebudeme pribúdať.

Nebudú vám vlastné deti v živote chýbať? Je nejaká šanca, že svoje rozhodnutie ešte zmeníte?

Nie. Plánujeme si budúcnosť bez nich. Myslím si, že ak by som ich mala, trpela by som ja aj ony.