Prečo švédske čísla teraz nerastú? Mýty a fakty o korone vo Švédsku

Nový koronavírus zasiahol celý svet, no žiadna iná krajina nie je taká sledovaná ako Švédsko. Severský štát sa v marci rozhodol prijať trochu iné opatrenia ako ostatné štáty.

Keď počet mŕtvych stúpal a Švédsko malo najviac prípadov na obyvateľa v Európe, mnohí kritici to ukazovali ako dôkaz, že švédska stratégia zlyhala.

Teraz sa to otočilo. V krajine posledné týždne na rozdiel od väčšiny európskych štátov klesal počet prípadov a iní hovoria, že švédske opatrenia fungujú. Ako to teda je?

Bez opatrení? Ale kdeže

Michal Smrek je slovenský politológ pôsobiaci na Uppsalskej univerzite a v apríli napísal do miestnych novín článok, ako niektoré európske médiá nepresne reportujú o Švédsku.

„Zdalo sa mi až zavádzajúce, keď sa písalo, že tu nie sú žiadne reštrikcie,“ povedal.

Práve tvrdenie, že Švédi neurobili žiadne alebo len veľmi mierne opatrenia a nechali otvorenú ekonomiku, je jeden z najväčších mýtov, ktoré stále kolujú o Švédsku.

V skutočnosti sa do veľkej miery spomalilo aj Švédsko. Ako povedal hlavný epidemiológ Anders Tegnell pre France 24, vnútroštátne lety nefungovali, podobne oveľa menej chodili aj vlaky.

Rozdiel bol však v tom, že švédske úrady ľuďom obmedzenia neprikazovali, ale odporúčali. A tí poslúchli. „Nepovedal by som, že tu neboli opatrenia. Boli. Len sa líšili v tom, že to neboli príkazy, ale odporúčania,“ hovorí Smrek.

Ako vysvetľuje, neumožňovali to ani zákony, úrady nemohli zatvoriť napríklad kaviarne. „Až neskôr parlament schválil dva zákony, ktoré dávali vláde isté možnosti, no tie sa neaktivovali,“ dodal Smrek.

Ďalšia vec je, že podľa zákonov mali epidémiu v rukách úrady verejného zdravotníctva, teda odborníci, a nie politici. „Aj keby švédsky premiér chcel zasiahnuť, tak nemôže,“ hovorí.

Opatrenia sú stále platné

Švédi na jar odporúčali ľuďom pracovať z domu, pokiaľ sa to dá, necestovať, ak to nie je nevyhnutné, dodržiavať opatrenia o umývaní rúk či o rozstupoch. Isté pravidlá sa zaviedli v reštauráciách a baroch. Zatvorili sa gymnáziá a vysoké školy, no na rozdiel od Slovenska či Dánska dovolili chodiť do škôl mladším žiakom.

Obmedzili sa masové podujatia do 50 ľudí (netýkalo sa to svadieb, no tie tiež neboli odporúčané) a zakázali návštevy v domovoch dôchodcov, kde sa vo veľkom šírila epidémia. Na druhej strane miestne úrady stále neodporúčajú nosiť rúška. Názory na ne sa podľa Smreka aj medzi odborníkmi vo Švédsku líšia.

Na rozdiel od iných krajín, ktoré zaviedli na pár týždňov tvrdé reštrikcie, aby potom otvárali ekonomiku, a teraz zavádzajú opatrenia znova, na to Švédi išli inak. Opatrenia, ktoré krajina prijala v marci, platia dodnes.

„Rozdiel oproti Slovensku je, že ľudia stále pracujú z domu a stále sa vyzýva, aby sa obmedzilo MHD,“ hovorí Slovenka Kristína Pauková, ktorá žije v Štokholme.

Stále tu platí, že stretnúť sa môže najviac 50 ľudí, a až od prvého októbra sa povolia návštevy v domovoch dôchodcov. Hranice síce neboli uzavreté, Švédom nehrozila po návrate karanténa, no neodporúčalo sa cestovať. Švédi ani nemali veľmi kam – väčšina Európy vrátane Slovenska mala voči Švédom dlho zatvorené hranice.

Teraz už Švédi zrušili odporúčanie necestovať do väčšiny krajín vrátane Česka, no stále platí napríklad pre Slovensko.

Výhodu švédskeho systému vidí Smrek v tom, že úrady nemenili opatrenia.

„To bola filozofia celého prístupu. Ako dosiahneme, aby to ľudia čo najdlhšie dodržiavali? Tak, že od začiatku budeme mať liberálnejšie opatrenia, a potom ich ľudia môžu dodržiavať mesiace. Keď všetkých zatvoríme na tri týždne doma, potom to uvoľníme, ale na jeseň prípady znova vyskočia, čo potom? Ako sa k tomu postavia ľudia?“ hovorí politológ.

Ako dodal, keď vidí, že už aj internáty na Slovensku majú vlastné semafory, tak nerozumie, ako sa v tom má bežný človek vyznať.

Zároveň však dodáva, že každá krajina má svoje špecifiká. Na Slovensku by možno ľudia odporúčania nedodržiavali tak, ako ich dodržiavali Švédi. Takisto je Švédsko geograficky iná krajina, okrem troch väčších aglomerácií je územie riedko zaľudnené.

Vo viac ako polovici domácností žije iba jedna osoba, na Slovensku je to len štvrtina. Na toto doplatili napríklad Taliani, kde žije viac generácií pokope. „Ak by Slovensko konalo v marci podobne, neznamená to, že by to dopadlo ako vo Švédsku,“ myslí si Smrek.

Porovnanie so susedmi

Preto pri porovnávaní krajín má väčší význam sledovať vývoj u susedov Švédska. Keď sa pozrieme na prepad ekonomiky v druhom kvartáli, keď vrcholila pandémia, tak Švédi padli o 8 percent, podobne ako Slováci či Dáni, no viac ako Fíni. Najviac zasiahnuté boli južanské krajiny.

Potvrdených prípadov má Švédsko oveľa viac ako susedia. Momentálne vyčnieva Dánsko, ktoré veľa testuje, ostatné krajiny sú na tom podobne.

Počet potvrdených prípadov infekcie na milión obyvateľov (denný priemer) vo Švédsku, Dánsku, Fínsku a Nórsku. Zdroj – Our World in Data

Jedna štatistika však nepustí. V súvislosti s chorobou COVID-19 zomrelo v krajine skoro šesťtisíc ľudí. Pre porovnanie, na chrípku zomrie v krajine ročne 500 až 1000 ľudí.

V počte obetí na počet obyvateľov patrí krajina medzi päť najhorších v Európe (s Belgickom, Britániou, Španielskom a Talianskom).

Keď to človek porovná s inými škandinávskymi krajinami, rozdiel je priepastný.

Celkový počet oficiálnych úmrtí na milión obyvateľov od začiatku epidémie.
Zdroj – Our World in Data

Denný priemer (za týždeň) nových potvrdených úmrtí na milión obyvateľov.
Zdroj – Our World in Data

Tegnell: stratégia funguje

Anders Tegnell teraz hovorí, že to neznamená, že stratégia nefungovala. Chybou však podľa neho bolo, že nedokázali ochrániť zraniteľné skupiny. Až polovica obetí pochádzala z domovov dôchodcov.

Tie nezareagovali dobre na epidémiu. Neskôr sa zistilo, že mnohí zamestnanci chodili do práce aj s príznakmi choroby, rovnako chýbali ochranné pomôcky.

Teraz Tegnell hovorí, že ďalším dôvodom vysokej úmrtnosti v porovnaní s Dánskom či Nórskom je ten, že predchádzajúce roky bola v krajine slabá chrípková epidémia.

„Krajiny ako Švédsko, ktoré mali celkom nízku smrtnosť na chrípku ostatné dva alebo tri roky, mali veľmi vysoké, nadmerné úmrtia na COVID-19,“ povedal Tegnell pre noviny Dagens Nyheter. Iný odborník pre Aftonbladet však tvrdí, že hoci na tom môže byť niečo pravdy, nevysvetľuje to ten veľký rozdiel oproti susedom. Fínski a dánski odborníci tento Tegnellov argument tiež odmietli.

Michal Smrek dodáva, že aj počty obetí sa ťažko porovnávajú, pretože kým u nás príčinu smrti pozitívne testovaných určí až pitva, vo Švédsku (ale aj v iných krajinách ako Taliansko či Británia) určujú za obete všetkých, ktorí boli pozitívne testovaní.

Tegnell teraz vraví, že cieľom krajiny bolo spomaliť šírenie nákazy, nie vytvoriť kolektívnu imunitu. Niektoré jeho emaily z jari, ktoré zverejnili médiá, však naznačujú, že mohol rátať aj s týmto.

Ku kolektívnej imunite má však aj Švédsko stále ďaleko. „Vzhľadom na sérologické štúdie by som povedal, že 7 až 10 percent švédskej populácie prekonalo nový koronavírus, aj keď nemám presné čísla. V Štokholme to môže byť 15 percent,“ odpísal imunológ z Karolínskeho inštitútu Hans-Gustaf Ljunggren.

Najviac testujú Dáni. Počet testov na tisíc obyvateľov. Zdroj – Our World in Data

Viac infekcií, viac obetí

Kritikom švédskej stratégie je David Steadson, Austrálčan, ktorý v severskej krajine žije dvadsať rokov. Doma pôsobil ako epidemiológ, v súčasnosti má niekoľko startupov v oblasti zdravotníctva.

„Analýza veku obetí COVID-19 v Nórsku a vo Švédsku neukazuje veľké rozdiely. Ak by dôvod vysokého počtu obetí vo Švédsku bol iba ten, že nedokázali ochrániť starých ľudí, očakávali by ste vyšší podiel úmrtí v tejto vekovej kategórii ako v Nórsku. To nevidíme,“ odpísal pre Denník N.

Súhlasí však s tým, že pri ochrane rizikových skupín sa malo spraviť viac, to bol však podľa neho problém aj v iných krajinách.

"Vyšší počet obetí sa dá vysvetliť len vyšším počtom infekcií," vraví. Odhaduje sa, že infekciu mohlo prekonať milión Švédov, čo by ukazovalo mieru smrtnosti infikovaných 0,6 percenta, čo uvádza aj WHO.

Aj on vraví, že preferuje dobrovoľné opatrenia, ktoré môžu byť účinnejšie, ak sú komunikované dôveryhodnými orgánmi. Myslí si však, že Švédsko mohlo urobiť viac, aby spomalilo vírus.

Mohlo napríklad odporučiť zostať doma, pokiaľ sa dá, či zatvoriť aj základné školy, kde sa premlelo veľa dospelých. "Švédske opatrenia mali významný vplyv na šírenie vírusu, ale menší ako u našich susedov, ktorí urobili o trochu viac," povedal.

Päť mesiacov prejavy

Steadson má aj osobnú skúsenosť s ochorením COVID-19. V marci po stretnutiach so známymi, ktorí boli v Rakúsku či Číne, ochorela celá jeho rodina.

"Vzhľadom na nariadenia vo Švédsku ma v tom čase nemohli otestovať a povedali mi, aby som jednoducho zostal doma. Všetci sme sa zotavili po týždni alebo dvoch, ja som však po ďalších dvoch týždňoch ochorel znovu. Mal som neustály kašeľ, cítil som únavu, mal som problémy s dýchaním a nízku úroveň kyslíka v krvi. Tieto stavy sa vracali vo vlnách," hovorí Steadson.

"Posledné dva týždne však konečne začínam cítiť, že som už vyzdravel," dodal.

Dlhotrvajúci COVID-19 je fenomén, ktorý zaznamenali v mnohých krajinách, a vedci ho ešte nevedia úplne vysvetliť. Ako dodáva Steadson, jeden nedávny prieskum naznačuje, že v krajine môže byť až 150-tisíc Švédov, ktorí mali príznaky viac ako desať týždňov.

"To je asi 10 až 15 percent infikovaných, čo je v súlade s odhadmi počtu pacientov s dlhotrvajúcim COVID-om v iných krajinách," dodal.

Môže sa to vrátiť?

Anders Tegnell teraz hovorí, že nedávny pokles pozitívnych prípadov, rovnako ako ich miera v počte testovaných je dôkazom, že švédska stratégia funguje. Nikto však presne nevie povedať, čo bude na jeseň a či druhá vlna v tejto krajine na rozdiel od iných štátov nepríde trochu neskôr.

"Švédske opatrenia sú stále v platnosti, zatvorili sa zábavné parky, sú regulácie v reštauráciách, v lete neboli hudobné festivaly. Takisto boli zatvorené školy a mnoho firiem malo skrátený pracovný čas," snaží sa vysvetliť pokles Steadson.

Myslí si, že s návratom do škôl a práce znova zaznamenajú nárast prípadov. Od začiatku septembra to opäť ide trochu hore.

"Neočakávam však, že sa vrátime na úroveň infekcií a úmrtí ako v apríli a máji," myslí si Steadson.

Michal Smrek dodáva, že na celkové hodnotenie, či švédsky prístup, založený na dobrovoľnosti a na o trochu menej prísnych opatreniach, bol účinný, si treba počkať možno niekoľko rokov.

S tým súhlasil aj komentátor denníka Financial Times Wolfgang Münchau. "Bolo nesprávne pred dvoma mesiacmi zavrhovať švédsku stratégiu vzhľadom na vtedajšie údaje a rovnako nesprávne by bolo robiť opačné závery teraz," napísal.