Otvorená otázka vláde SR: Bude mať niekto naozaj odvahu zaťať do systému VŠ?
Bude mať niekto naozaj odvahu zaťať do systému vysokých škôl? Ale nie tak, že univerzity si pre seba nastavia systém, aby im bolo dobre.
Autor je psychológ, vedecký pracovník, člen Predsedníctva SAV, vysokoškolský učiteľ a bývalý dlhodobý riaditeľ vedeckého ústavu SAV
Iba pred pár týždňami sa Slovensko zmietalo vášňami okolo plagiátorstva v absolventských prácach vysokých predstaviteľov štátu. Málokto však povedal, že tieto kauzy sú iba vrcholmi ľadovca a že jadro problému je omnoho hlbšie (a širšie). Čo sa vlastne stalo? Keď sa pohlavári zjednotenej Európy zhodli na bolonskom procese a Stratégii Európa 2020, spustili síce „bohumilý“ proces, ale jeho výsledky závisia od toho, ako sa kto k tomu postavil.
U nás sa tieto procesy premietli do bezmedzného rastu možností študovať na vysokej škole, poháňaného zištnosťou na oboch stranách – študentov aj zriaďovateľov nových a expandujúcich inštitúcií. Tiež sa premiešali s povahou a charaktermi aktérov ich implementácie. Vznikla masová liaheň absolventov a vysokoškolských pedagógov, v ktorej sa aj vedecká príprava – zmenená na doktorandské „štúdium“ – stala jedným z najlukratívnejších finančných zdrojov vysokých škôl.
Esencia múdrosti sa v akademickom prostredí rozriedila ako liečivo v homeopatickej tabletke. Našťastie, boli aj výnimky, ktoré sa ubránili tomuto devalvačnému boomu. Preto ešte stále máme zopár ako-tak kvalitných univerzít/fakúlt a niektoré špičkové pracoviská, tímy a jednotlivcov v SAV.
