Denník N

Otvorená otázka vláde SR: Bude mať niekto naozaj odvahu zaťať do systému VŠ?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Bude mať niekto naozaj odvahu zaťať do systému vysokých škôl? Ale nie tak, že univerzity si pre seba nastavia systém, aby im bolo dobre.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je psychológ, vedecký pracovník, člen Predsedníctva SAV, vysokoškolský učiteľ a bývalý dlhodobý riaditeľ vedeckého ústavu SAV

Iba pred pár týždňami sa Slovensko zmietalo vášňami okolo plagiátorstva v absolventských prácach vysokých predstaviteľov štátu. Málokto však povedal, že tieto kauzy sú iba vrcholmi ľadovca a že jadro problému je omnoho hlbšie (a širšie). Čo sa vlastne stalo? Keď sa pohlavári zjednotenej Európy zhodli na  bolonskom procese a Stratégii Európa 2020, spustili síce „bohumilý“ proces, ale jeho výsledky závisia od toho, ako sa kto k tomu postavil.

U nás sa tieto procesy premietli do bezmedzného rastu možností študovať na vysokej škole, poháňaného zištnosťou na oboch stranách – študentov aj zriaďovateľov nových a expandujúcich inštitúcií. Tiež sa premiešali s povahou a charaktermi aktérov ich implementácie. Vznikla masová liaheň absolventov a vysokoškolských pedagógov, v ktorej sa aj vedecká príprava – zmenená na doktorandské „štúdium“ – stala jedným z najlukratívnejších finančných zdrojov vysokých škôl.

Esencia múdrosti sa v akademickom prostredí rozriedila ako liečivo v homeopatickej tabletke. Našťastie, boli aj výnimky, ktoré sa ubránili tomuto devalvačnému boomu. Preto ešte stále máme zopár ako-tak kvalitných univerzít/fakúlt a niektoré špičkové pracoviská, tímy a jednotlivcov v SAV.

Už sme to zažili trikrát

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie